Už tradične prvá polovička októbra patrí oznámeniam mien nositeľov Nobelovej ceny za daný rok. Meno laureáta je výsledkom práce špeciálnych výborov v rámci švédskej Kráľovskej akadémie vied a Karolinska Institutet (za fyziológiu alebo medicínu).
Nobelove ceny sa udeľujú od roku 1901, a to vo fyzike, chémii, medicíne alebo fyziológii, literatúre a za úsilie o zachovanie mieru. V roku 1969 sa začala udeľovať aj cena za ekonómiu, ktorá sa niekedy nekorektne tiež nazýva Nobelovou cenou, ale jej správne a trochu pridlhé označenie je Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela.
Nositelia tohtoročných Nobelových cien sú známi od začiatku októbra, ale cenu si slávnostne prevezmú tradične až 10. decembra, v deň výročia úmrtia Alfreda Bernharda Nobela, švédskeho chemika, inžiniera, inovátora a výrobcu zbraní, ktorého najznámejším vynálezom je dynamit. Cena v každom odbore sa môže udeliť najviac trom ľuďom.
My sa zameriame len na informácie o významných vedeckých prácach, za ktoré sa udelili tohtoročné Nobelove ceny za fyziku, chémiu a medicínu alebo fyziológiu.
Fyzika
Nobelov výbor sa rozhodol rozdeliť tohtoročnú Nobelovu cenu za fyziku trom vedcom: Davidovi J. Thoulessovi (University of Washington, USA) a spoločne F. Duncanovi M. Haldanovi (Princeton University, USA) a J. Michaelovi Kosterlitzovi (Brown University, USA), a to za teoretické objavy topologických fázových prechodov a topologických fáz hmoty. V tlačovej správe o udelení Nobelovej ceny za fyziku je hneď pod spomenutým zdôvodnením uvedená kratučká charakteristika práce ocenených vedcov: odhalili tajomstvá exotickej hmoty.
Chémia
Nobelovu cenu za chémiu sa rozhodla Švédska akadémia vied tento rok udeliť tiež trom vedcom, ktorými sú Jean-Pierre Sauvage (University of Strasbourg, Francúzsko), sir J. Fraser Stoddart (Northwestern University, USA) a Bernard L. Feringa (University of Groningen, Holandsko). Táto trojica dostala cenu za návrh a syntézu molekulárnych strojov. Podľa noticky pod týmto oficiálnym zdôvodnením ocenení vedci vyvinuli najmenšie stroje na svete. Tohtoroční laureáti vyvinuli molekuly s kontrolovateľnými pohybmi, ktoré môžu pri dodaní energie vykonávať určité úlohy. Vývojom miniatúrnych strojov posunuli vedci chémiu – obrazne i doslova – do novej dimenzie.
Medicína
Nobelovu cenu za medicínu alebo fyziológiu udeľuje Nobelovo zhromaždenie, tvorené 50 profesormi z Karolinska Institutet (Karolínsky inštitút), čo je lekárska univerzita, považovaná za najvýznamnejšiu v Európe. Rozhodnutím spomenutého výboru cenu za medicínu dostal Jošinori Ohsumi (Tokyo Institute of Technology), a to za objavy mechanizmov autofágie. Autofágia je fundamentálny proces degradácie a recyklácie zložiek bunky. Slovo autofágia vzniklo z gréckej predpony auto-, znamenajúcej samo-, seba-, a slova phagein, znamenajúceho jesť či požierať. Autofágia je teda čosi ako samopožieranie.
Koncepcia samopožierania sa objavila v 60. rokoch minulého storočia, keď vedci po prvý raz pozorovali, že bunka môže zničiť časť svojho obsahu, a to obklopením ho membránami, čím sa vytvoria vezikuly (mechúriky či váčky). Tie sa odtransportujú do recyklačného oddelenia, nazvaného lyzozóm, kde sa rozložia (degradujú).
Pri štúdiu tohto javu sa vyskytli mnohé ťažkosti, a tak sa o ňom veľa nevedelo, a to až do začiatku 90. rokov, keď Ohsumi v sérii brilantných experimentov použil pekárenské droždie na identifikáciu génov, podstatných pre autofágiu.
Autor: Rado Mlýnek
Foto: Nobelprize.org, ilustrácie N. Elmehed / Nobel Media 2016
Uverejnila: ZVČ
Viac podrobností o tohtoročných Nobelových cenách , ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 11/2016), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.