Významným spôsobom sa podieľa na odhalení vzťahu molekulárnych mechanizmov opravy poškodení DNA s meiotickým delením a tvorbou genetickej diverzity. Dr. Silvia Bágeľová-Poláková z Ústavu biochémie a genetiky živočíchov Slovenskej akadémie vied dosahuje v oblasti genetiky zásadné úspechy. Odhalila totiž, že proteín Dbl2 je v bunkách kvasiniek spoluzodpovedný za opravu poškodení DNA, pričom zohráva aj úlohu pri tvorbe pohlavných buniek. Toto odhalenie má veľký význam pre pochopenie molekulárnych mechanizmov podieľajúcich sa na oprave lézií v DNA.
Mgr. Veronika Némethová zas reálne prispieva k liečbe špecifických nádorových ochorení. Novosť jej vedeckého prístupu spočíva v nájdení princípu pre vývoj vysoko selektívnych chemoterapeutík, ktoré pôsobia výlučne v nádorových bunkách bez negatívneho vplyvu na zdravé tkanivo. Na túto snahu nadväzuje vývoj liekových nosičov na báze prírodných polymérov pre dopravenie liečiv k cieleným nádorovým bunkám. Táto mladá vedkyňa pôsobí od roku 2014 ako interný doktorand a vedecký pracovník na Ústave polymérov SAV, Oddelenie pre výskum biomateriálov. Oblasť jej vedeckej práce unikátne premosťuje medzi odbormi hemato-onkológia a polymérna chémia pre potreby biomedicíny.
Spomeňme ale ešte aj prácu doc. Mgr. Jany Bírovej, PhD., ktorá stojí za projektom „Všetci sme viacjazyční“. Ide v ňom o snahu budovať u žiakov na základných a stredných školách viacjazyčnú interkultúrnu kompetenciu. Je nastavená v protiklade s prístupmi aktivizujúcimi iba jeden jazyk. Integrované vyučovanie jazykov a kultúr je vzdelávacia metóda vyučovania viacerých jazykov súčasne, pričom, ako vysvetlila doc. Mgr. Jana Bírová, PhD., existujú techniky porozumenia viacerým jazykom s dôrazom na grafickú podobnosť a spoločné etymóny slov z jazykov pochádzajúcich z rovnakej jazykovej vetvy.
Toto je len malá ukážka výnimočných žien v slovenskej vede, ktorým patrí obdiv a uznanie za ich skutočne prínosnú prácu v rámci konkrétnych oblastí, v ktorých pôsobia a plne rozvíjajú svoje kompetencie. Aj im „patrí“ 11. február, ktorý bol deklarovaný ako Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede. Tento deň bol ustanovený za účelom dosiahnutia plného a rovnakého prístupu a účasti žien a dievčat vo vedeckej činnosti, ako aj dosiahnutia rodovej rovnosti. Všetko na podnet Valného zhromaždenia OSN, ktoré prijalo rezolúciu A/RES/70/212, ktorá bola schválená v decembri 2015.
„Pri príležitosti tohto Medzinárodného dňa apelujem na záväzok ukončiť rodové obmedzenia a docieliť väčšie investície do vedy, technológie, inžinierstva a matematického vzdelania pre všetky ženy a dievčatá, rovnako tak podporiť príležitosti na ich kariérny rozvoj a dlhodobejší profesijný rast, takže všetci budeme môcť spoločne ťažiť z ich budúcich dosiahnutých príspevkov,“ vyhlásil generálny tajomník OSN António Guterres.
Veda a rodová rovnosť je tiež jedným z cieľov Agendy pre trvalo udržateľný rozvoj 2030 (2030 Agenda for Sustainable Development), pričom tento zámer je považovaný za dôležitý nástroj pre dosiahnutie medzinárodne dohodnutých cieľov. Celosvetová komunita venovala za posledných 15 rokov veľa úsilia pri vedení a zapojení žien a dievčat do rôznych oblastí vedy. Podľa štúdie vykonanej v 14 krajinách, pomer študentiek, čo promovali s bakalárskym, magisterským a doktorandským titulom v oblastiach súvisiacich s vedou je percentuálne vyjadrený nasledovne: 18, 8 a 2 %, pričom percentuálne zastúpenie mužov je 37,18 a 6 %.
Zaujímavé dáta prinášajú aj štatistiky UNESCO inštitútu, ktorý mapoval rozloženie medzi výskumníkmi z hľadiska pohlavia. Ženy nepredstavujú ani tretinu európskych výskumníkov a v celosvetovom meradle je to ešte o niečo menej – len 28%. UNESCO inštitút odhalil, že len jedna z piatich krajín dosahuje vyrovnanú paritu, a síce to, že má 45- až 55-percentné podiely žien vo výskume.
Ako nedávno vyhlásila Irina Bokova, generálna riaditeľka UNESCO pre Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede, tento deň je príležitosťou pre všetkých, aby sa postavili za dievčatá a ženy vo vede. „Dievčatá čelia aj naďalej stereotypom a spoločenským a kultúrnym obmedzeniam, ktoré ich brzdia v rámci prístupu k vzdelaniu a financovaniu výskumu, rovnako tak im bránia v rozvoji vedeckých kariér a dosiahnutiu svojho plného potenciálu. Ženy zostávajú v menšine v oblasti vedy, výskumu a súvisiacich rozhodovaní. To vrhá tieň na všetky snahy o dosiahnutiecieľov stanovených v rámci Agendy pre trvalo udržateľný rozvoj 2030 a Parížskej dohody o zmene klímy – obe zdôrazňujú kľúčové úlohy rodovej rovnosti a vedy.“
Irina Bokova je presvedčená, že dievčatá a ženy musia zároveň znášať najväčšiu záťaž chudoby a nerovností – stoja na pokraji priepasti v snahe adaptovať sa v rámci klimatických zmien, vrátane katastrof, ktoré vyplývajú z prírodných rizík. Dievčat a žien vo vidieckych a znevýhodnených oblastiach sú podľa nej dotýka najviac.
Ako sa uvádza v správe o vedeckej a univerzitnej kariére žien a probléme skleného stropu z 20. júla 2015, ktorú prijal Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť Európskeho parlamentu, rodová rovnosť je základnou zásadou Európskej únie zakotvenou v Zmluve o Európskej únii a predstavuje jeden z cieľov a úloh Únie.
„Rodová rovnosť je základným predpokladom toho, aby si ženy a dievčatá mohli v plnej miere uplatňovať ľudské práva, a je nevyhnutná na posilnenie ich postavenia a na dosiahnutie udržateľnej a inkluzívnej spoločnosti; keďže nedostatočným využívaním tohto ľudského kapitálu sa znižuje potenciálna výhoda, pokiaľ ide o podnikanie spojené s výskumom a inováciami, ako aj z hľadiska celkového hospodárskeho vývoja, a spôsobujú zničujúce sociálne dôsledky,“ píše sa v správe, pričom podľa jej tvorcov je mimoriadne dôležité zaistiť, aby ženy a muži boli rovnocennými partnermi, mali rovnaké práva a povinnosti, mali rovnaké pracovné možnosti a ich prínos pre spoločnosť bol rovnako cenený a rešpektovaný.
Správa Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť Európskeho parlamentu podľa dostupných štatistík a prieskumov uvádza, že ženy nie sú dostatočne zastúpené vo väčšine vedeckých, inžinierskych a riadiacich pozícií a na vyšších úrovniach hierarchie, a to dokonca ani v odvetviach, v ktorých predstavujú väčšinu, napríklad v odvetví vzdelávania; ženy majú v študijných odboroch a profesiách v oblasti STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) výrazne nedostatočné zastúpenie a tvoria len 24 % pracovníkov v oblasti vedy a inžinierstva; zastúpenie žien sa líši podľa špecializácie v rámci STEM, pričom napríklad špecializácia na chémiu čelí problému s udržaním žien, zatiaľ čo v oblasti inžinierstva a fyziky je problém s ich náborom.
„Veda má pre Európu kľúčový hospodársky význam a potrebuje neustále rastúce tímy schopné, okrem iného, prelomového výskumu, ktorý je nevyhnutný pre vyššiu produktivitu a konkurencieschopnosť. No ženy sa ešte stále stretávajú pri zriaďovaní svojich podnikov s prekážkami spôsobenými pretrvávaním predsudkov a stereotypov. Je potrebné nabádať ženy, aby boli podnikavejšie, a podporovať ich v tom, ako aj vytvoriť prostredie, v ktorom podnikateľky a rodinné podniky môžu prosperovať a v ktorom je podnikavosť odmeňovaná prijímaním potrebných opatrení na základe výmeny najlepších postupov a venovaním osobitnej pozornosti matkám,“ píše sa v správe.
V správe tiež boli spomenuté rozdiely v odmeňovaní, nedostatok ambícií (chýbajúca vízia a sebadôvera), nerovnaký prístup k povolaniam a k financovaniu, nedostatok skúseností v oblasti riadenia a ďalšie iné.
Ako skutočne pekná inšpirácia však poslúži Jordánsko, kde už o Medzinárodnom dni žien a dievčat vo vede nielenže vedia, ale sa snažia vyvíjať aj konkrétne aktivity na ich podporu. Pre nádejné vedkyne, ktoré sú kreatívne, majú inovatívne nápady a hľadajú finančnú pomoc pre realizáciu svojich myšlienok a nápadov, vytvorili pri príležitosti tohto dňa špeciálny program Jordan-Phase II (SRTD II). Podporených bude najlepších 14 projektov, takže záujemkyniam držíme palce.
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroje:
rezolúcia Valného zhromaždenia OSN A/RES/70/212
Agenda pre trvalo udržateľný rozvoj 2030
štatistiky UNESCO Inštitútu
Irina Bokova, generálna riaditeľka UNESCO
Správa Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť Európskeho parlamentu
Foto: UNESCO; United Nations
Uverejnila a redigovala: ZVČ