Dňa 10. 3. sa v krásnych priestoroch Atelieres de Tenneurs odovzdávala Európska ceny pre ženy – inovátorky za rok 2016. Táto súťaž bola prvýkrát spustená v roku 2014 a jej víťazkou sa vtedy stala Saskia Biskup, lekárka a spoluzakladateľka Centra pre genomiku a transkriptomiku v Nemecku.
Podujatie bolo rozdelené na dve časti a za účasti približne 200 hostí sa v diskusnom paneli predstavil komisár pre vedu, výskum a inovácie Carlos Moedas a výkonná riaditeľka Ericson Belux a zároveň belgická digitálna šampiónka Saskia Van Uffelen.
Podujatie sa začalo otázkou do publika, či máme pocit, že náš hlas je v Európe vypočutý. Až polovica prítomných sa vyjadrila, že nie. To následne otvorilo úsmevnú otázku do diskusie, či je táto odpoveď spojená s tým, že je v publiku prevažná väčšina žien.
Komisár Moedas sa vyjadril, že ho tieto výsledky veľmi neprekvapili. Politici, totiž nevedia priblížiť Európu ľuďom a nevedia im vysvetliť, v čom má EÚ výhody. Že EÚ je napríklad o programe Erasmus, kde majú možnosť mladí ľudia cestovať a spoznávať nové krajiny, kultúru a rozdielnosť – čo je stroj premeny. Van Uffelen sa vyjadrila, že doba digitalizácie nám prináša nové možnosti vo veľa veciach a taktiež to prináša nové možnosti aj pre ženy.
Práve slovo diverzita či rozmanitosť zaznievalo v prvom paneli veľmi často. Moedas spomenul svoju profesorku z Harvadskej univerzity, ktorá ho učila, že riadiť podnik, ktorý bude konkurencieschopný, tak potrebuje dve veci – diverzitu a pozitívny konflikt. Takto sa pozrel na ženskú rovnosť ekonomickým pohľadom. Pokiaľ budú ženy zapájané a budú obsadzované v dôležitých funkciách, prinesú na mnohé veci pohľad z inej, ženskej, perspektívy, ktorá vytvorí pozitívny konflikt názorov, z ktorého ale môže vzísť nová myšlienka, či inovácia.
Van Uffelen sa vyjadrila, že je potrebné počúvať ľudí a snažiť sa hľadať nové myšlienky. To nie je len otázka rodu, ale aj rasy, kultúry, či náboženstva. Rok 2016 má byť podľa Van Uffelen rokom, ženských výkonných riaditeliek a výkonných manažérok. Podľa nej sa mení úplne naša éra a aj otázky, ktoré sa nám teraz môžu zdať rozhodujúce. V budúcnosti to už ale nebude otázka veku, rasy, či pohlavia, ale toho, kto je ako digitálne zdatný. Svet sa okolo nás mení, čo má značný dopad. Ľudia majú prístup k obrovskému množstvu informácií. Menia sa tým aj potreby a trendy spotrebiteľov. Až 65 % zamestnaní, ktoré poznáme v súčasnosti v roku 2020 nebudú existovať, zatiaľ čo sa vytvoria nové pozície, ktoré budú reflektovať potreby doby. Už teraz nastávajú v spoločnosti veľké zmeny a na toto všetko potrebujeme schopnosti ľudí to zdieľať, počúvať, správne komunikovať a zmierňovať. „A to vedia ženy, takže to bude náš rok!“ (táto veta zožala obrovský potlesk).
Moedas sa k tomu vyjadril, že je potrebné naučiť už deti od útleho veku sa rýchlo učiť a navyše interdisciplinárne. Práve interdisciplinarita vedie k videniu vecí z rôznych perspektív. „Je to kľúč pre našu generáciu a naše deti.“ Taktiež spomenul svoje niekoľkoročné pôsobenie v USA, kde práve táto rozmanitosť je veľmi silná a prospešná pre spoločnosť. Zatiaľ čo v USA je bežné mať v top manažmente, ako aj podniku ľudí rôznej rasy a krajiny, či kultúry, v Európe ešte stále pretrváva trend mať manažment poskladaní z ľudí s rovnakými školami, väčšinou muži a nad 40 rokov.
Moedas reagoval aj na otázku z publika, ako je možné, že sa stáva, že za rovnakú pozíciu sú muži a ženy rozdielne ohodnotení a stále v top manažmente nie je dostatočné zastúpenie žien. Na seniorskej úrovni manažmentu v EK je 28 % žien, čo sa má postupne zvýšiť na 40 %. EÚ musí ísť príkladom, pokiaľ sama chce, aby tieto zmeny nastali v jednotlivých krajinách a inštitúciách. Moedas sa vyslovil, že si želá, aby v budúcnosti bol naplnený EÚ plán rodovej rovnosti. Je však najmä v tomto štádiu na politickej úrovni, aby boli ľudia vzdelávaní v týchto témach a ukazovali sa pozitíva a potreba zapojenia žien do všetkých oblastí. V mnohom je to o poukazovaní na fungujúce príklady a zaradenie cieľa dosiahnuť rodovú rovnosť na popredné miesto agendy. Máme príklad nordických krajín, ktoré nám ukázali, že je možné mať rodovú rovnosť a zároveň nám dali príklad toho, ako je to možné dosiahnuť. „Nie je to teda nič nové, vieme, že to ide a aj ako.“
Van Uffelen sa tiež vyjadrila, že musíme k tejto otázke pristupovať aj v závislosti od kultúry, lebo nie každá kultúra bude chcieť mať ženu v top manažmente. „Treba byť otvorení k tomu, čo je iné a akceptovať to.“
Ďalej zaznela kritika z publika, že sa rieši táto otázka u európskych žien, ale stále nie je riešená rodová rovnosť globálne. Ako sú na tom napríklad ženy migrantky, alebo ženy v tretích krajinách? Saskia Van Uffelen spomenula projekt Ericsonu v Afrike na podporu mobilných platieb, ktoré umožňujú väčšiu integráciu aj bez deficitu iných dobre fungujúcich podmienok v krajine. Navyše by sme podľa Saskie mali reflektovať to, ako digitálny svet môže pomôcť ženám a ako môžeme vytvoriť sociálnu inklúziu vytvorením digitálneho sveta. Rovnako sa zamýšľať nad tým, čo sú spúšťacie mechanizmy, ktoré spájajú ženy vo svete? A tu práve podľa Saskie prináša riešenie digitálny svet.
V ďalšej časti boli ukázané príklady piatich vecí (umývačka riadu, stierače, akvárium, špirála na oči a detský kočík) s otázkou na publikum, či jednotlivé veci vymysleli ženy alebo muži. Zatiaľ čo za prvými troma vynálezmi stoja ženy, maskaru na oči paradoxne vymyslel muž. Detský kočík tiež, hoci publikom si vo veľkej väčšine myslelo, že za tento vynález je zodpovedná žena.
Rodová rovnosť vo výskume
Moedas povedal, že každá krajina musí vytvoriť plán pre výskum a v tomto pláne sa zamerali na tri kľúčové veci. Jedna z nich sú rozhodovacie procesy, druhá vec je rodová rovnosť. Komisia sa snaží ísť v tomto príkladom, a preto rôzne poradné orgány, ktoré vstupujú do rozhodovacích procesov majú podmienku byť mať aspoň 40 % svojich členov ženy. V poradných skupinách (advisory groups) je to dokonca až na úrovni 50 %. Tretia vec v pláne sú dáta a ako sa využívajú.
Podľa Saskie je jeden z pretrvávajúcich problémov preložiť mužskú komunikáciu do ženskej komunikácie. Mení sa formulácia. V Ericsone je napríklad v top manažmentu 27 % žien. Je potrebné integrovať ženy aj do vedúcich pozícií, aby sa nevytvárali ešte väčšie bariéry. Moedas spomenul prípad z roku 2012, kedy dostali profesori z výskumných inštitúcií a top manažment dva úplne identické životopisy a mali porovnať konkurencieschopnosť obidvoch uchádzačov. Jeden bol John a druhá Jennifer. Výsledky boli šokujúce, keďže sa ukázalo, že nie len že napriek úplne identickým skúsenostiam, bol uprednostnený John, ale navyše plat pre Jennifer bol o 13 % nižší ako plat pre Johna aj na rovnakú pozíciu. To podľa Moedasa poukazuje na ešte horší problém, ktorý je zakorenený v spoločnosti a to je vnímanie žien v spoločnosti a zamestnávateľmi. „Máme skreslené vedomie.“
EU PRIZE FOR WOMEN INNOVATORS
| 1. Dr. Susana Sargento | |
|
|
Zakladateľka Veniam v Portugalsku premieňa dopravné prostriedky na Wi-Fi hotspoty a stavia na úrovni mesta dopravné siete, ktoré zhromažďujú terabajty mestských dát. |
| 2. Prof. Sirpa Jalkanen | |
|
|
Spoluzakladateľka BioTie Therapies vo Fínsku, objavila jedinečné biologické terče pre rozvoj liekov na bolestivé popáleniny a liečbu rakoviny. |
| 3. Dr. Sarah Bourke | |
|
|
Spoluzakladateľka Skytek v Írsku rozvíja softvér pre Medzinárodnú vesmírnu agentúru a držiteľka ocenenia za inovácie od NASA. |
EU Prize for Women Innovators
Do súťaže sa mohli zapojiť všetky ženy, ktoré založili alebo sa podieľali na založení úspešnej spoločnosti na základe svojich inovatívnych myšlienok, a ktoré v určitom okamihu svojej kariéry ťažili z finančných prostriedkov EÚ na výskum, vývoj a inovácie. Cena je spojená s finančným ohodnotením, a to za prvé miesto je odmena 100 000 EUR, druhé 50 000 EUR a tretie 30 000 EUR. EU Prize for Women Innovators sa odovzdáva od roku 2011. Dodnes si ju prebrali víťazky z týchto krajín: Nemecko (2 ocenenia), Taliansko, Španielsko, Holandsko, Francúzsko. Avšak zvíťaziť môžu len tri z nich. Cieľom EU Prize for Women Innovators je zvýšiť povedomie verejnosti o ženách – podnikateľkách, pretože navzdory faktu, že je čoraz viac žien aktívnejších v oblasti výskumu, ktoré vytvárajú inovatívne podniky, ich počet nie je stále dostačujúci. Viac informácií o EU Prize for Women Innovators vrátane pravidiel súťaže si môžete pozrieť na oficiálnej stránke podujatia.
Zdroj: www.ec.europa.eu
Spracovali: Terézia Lesayová, CVTI SR (reportáž); Bibiana Kubašková, NCP VaT pri CVTI SR