V hlavnej téme septembrového čísla časopisu Quark si pripomíname niekoľko významných výročí spojených s americkými vesmírnymi vozidlami Space Shuttle, u nás známymi ako raketoplány.
Tridsať rokov vo vesmíre
Pred 45 rokmi bol 17. septembra 1976 v kalifornskom Palmdale slávnostne vyvedený z hangáru testovací stroj Enterprise. Bol to prvý raketoplán, ktorý letel, hoci ešte nie do vesmíru, keďže bol používaný na testovanie manévrov v zemskej atmosfére. Prvý raketoplán, ktorý naozaj lietal do vesmíru – Columbia –, vyštartoval po prvý raz presne dvadsať rokov po Jurijovi Gagarinovi, a to 12. apríla 1981. Posledný let programu Space Shuttle uskutočnil raketoplán Atlantis, ktorý po niekoľkodňovej úspešnej misii na obežnej dráhe pristál na Zemi pred 10 rokmi, konkrétne 21. júla 2011. Úspešný program pilotovaných letov do vesmíru tak prebiehal s väčšími či menšími technickými prestávkami celých tridsať rokov.
Program Space Shuttle, ktorý má oficiálny názov Space Transportation System (Vesmírny prepravný systém), označovaný ako STS s pridaným určitým poradovým číslom misie, realizoval Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) a je v poradí štvrtým vývojovým stupňom v histórii amerických letov s ľudskými posádkami.
Prvý program pilotovaných vesmírnych letov, ktorý sa uskutočňoval v rokoch 1961 až 1963, bol program Mercury. Jeho cieľom bolo vyslať človeka na obežnú dráhu a bezpečne ho vrátiť na Zem. Kozmické lode boli vtedy určené pre jednomiestne posádky. V rámci tohto programu sa napríklad uskutočnil balistický let prvého amerického astronauta Alana Sheparda aj prvý kozmický let po obežnej dráhe astronauta Johna Glenna, ktorý trikrát obletel Zem.
Zabijaci v ríši rastlín
V bohatej ríši rastlín nájdeme viaceré zaujímavé a pozoruhodné druhy. Mnohé z nich si počas svojho vývoja vytvorili zvláštne spôsoby prežitia. K takýmto druhom patria aj mäsožravé rastliny.
(Ne)smrteľné baktérie
Baktérie a vírusy odjakživa ovplyvňovali náš život. O tom, čo skúma mikrobiálna genetika, sme sa rozprávali s mikrobiológom Imrichom Barákom z Ústavu molekulárnej biológie SAV.
Zábava postojačky
Niektoré vynálezy akoby už dlho pred svojím vznikom viseli vo vzduchu. Ich príchod bol taký prirodzený, až sa môže zdať nepodstatné, kto bol napokon ich autorom. Podobne je to aj v prípade kolobežky.
Prastará reč krídel, Jašteričí potápači, Prvý pohľad na exomesiace?, Neuróny a elektronika, Gravitačné vlny, Pôst proti infekciám, Vedou k čistému vínu, Zdravý doplnok, Neobvyklý gama záblesk, Lacnejšie a rovnako účinné, Energia z potu, Najstaršia obeť žraloka. To je výber ďalších tém, ktoré nájdete v rubrike Magazín. Samozrejme, aj v septembrovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky riešením zaujímavých úloh.
Výber článkov zo septembrového čísla časopisu Quark
Ako urýchliť ochladenie
V súčasnosti sa pokúšame ovplyvňovať poveternostné podmienky najmä preto, lebo následky toho, ako sa atmosféra mení ostatné dve storočia, začínajú byť opäť otázkou nášho prežitia.
Dlhoveký tučniak
V roku 1991 predstavil Linus Torvalds prvú verziu jadra nového operačného systému. Systémy Linux sú aj po tridsiatich rokoch rozptýleným projektom nadšencov z globálnej programátorskej komunity.
Odkiaľ pochádza zlato?
Výbuchy veľmi hmotných hviezd môžu produkovať vzácne prvky, ktoré pozorujeme vo hviezdach chudobných na kovy. A teraz konečne vieme, odkiaľ pochádza zlato! oznamovali titulky v roku 2017 po detekcii gravitačných vĺn zo zrážky dvoch neutrónových hviezd, označenej ako jav GW170817. Vieme to však určite?
Jašterica s osudom dinosaurov
Máme začiatok 21. storočia a mnohé súčasné deti poznajú jaštericu len z kníh a televízie. Pritom ešte v polovici minulého storočia patrila jašterica medzi naše najbežnejšie plazy.
Mesto rozprávok
Metropola Dánska Kodaň je mesto plné histórie, umenia, kultúry, zábavy a rozprávok. Hansa Christiana Andersena ako dánsky národný poklad pripomína v meste viacero sôch.
Načo nám je nutričné skóre?
Prevencia chronických chorôb si vyžaduje aj dodržiavanie zásad zdravej výživy. K zodpovednému rozhodovaniu pri nakupovaní zdravých potravín sú potrebné objektívne a zrozumiteľné informácie.
Architektúra hrou
Na Slovensku je asi 2 000 základných škôl. Podľa architektov, psychológov a odborníkov na vzdelávanie sú vonkajší a vnútorný vzhľad školských stavieb mimoriadne dôležité.
Čo na srdci, to na mitochondriách
Aj napriek pandémii spôsobenej ochorením covid-19, ktorá je v súčasnosti hlavnou témou v odborných či menej odborných médiách, kardiovaskulárne ochorenia naďalej zostávajú v rozvinutých krajinách hlavnou príčinou chorobnosti a úmrtnosti.
Štvorstenný šarkan
Alexander Graham Bell dokázal, že je možné vytvoriť veľký lietajúci stroj bez navýšenia hmotnosti tým, že zostrojil nie jedno veľké krídlo, ale množstvo malých krídel vo forme štvorstenov.
Blesk vo fľaši
Všimli ste si na niektorých kresbách zobrazujúcich Benjamina Franklina pri jeho povestnom experimente so šarkanom, že vedľa neho na zemi je položená akási nádoba? Touto nádobou bola tzv. leidenská fľaša, ktorou vraj veľmi prácne zbieral elektrický oheň.
Monštruózna šialenosť
Predstavte si, že pri turistike na Slovensku objavíte jaskyňu, do ktorej tisíc rokov nevkročila ľudská noha, a pri bližšej prehliadke nájdete na stene mayské hieroglyfy. Asi takto nejako sa v roku 1978 mohol cítiť matematik John McKay.
Magnusov jav
Magnusov jav alebo Magnusova sila umožňuje futbalistom pri tréningu alebo v zápase kopnúť loptu tak, aby sa zatočila a dopadla inde, než brankár čakal – ideálne priamo do brány.
Vysokoenergetické žiarenie
Gama žiarenie je elektromagnetické žiarenie s extrémne krátkymi vlnovými dĺžkami, vysokými frekvenciami a veľkou energiou. Jeho detekcia otvára vedcom nové výhľady na vesmír.
Staroveká nákaza
Pri slove mor (hovorovo čierna smrť) behajú ľuďom po chrbte zimomriavky. V DNA dávneho obyvateľa Lotyšska sa našli stopy najstaršej známej nákazy baktériou čierneho moru.
Nové vydanie časopisu Quark si môžete kúpiť v novinových stánkoch od 2. septembra 2021, prečítať na webovej stránke časopisu alebo vyzdvihnúť priamo vo vašej schránke.
Zdroj: Quark
(DK)