V hlavnej téme marcového čísla časopisu Quark z pera Petra Poliaka si môžete prečítať o meteoritoch, ktoré dopadli na zemský povrch.
Obálka marcového čísla časopisu Quark. Zdroj: Quark
Vesmírni hostia
Všetky nájdené a preskúmané meteority majú nenahraditeľnú vedeckú hodnotu. Sú podrobne analyzované a podliehajú dôkladnému fyzikálnemu, chemickému a mineralogickému rozboru. Na rôzne časti zemského povrchu dopadlo a dopadá pomerne veľké množstvo týchto poslov, no veľmi ťažko sa vyhľadávajú. Doteraz je preto preskúmaných a zaevidovaných len niekoľko desiatok tisíc takýchto vzácnych telies. Hoci predstavujú iba malé percento z celkového počtu príletov, aj tak priniesli veľa nových poznatkov. Niektoré z nich sa vyznačujú zaujímavou históriou a okrem vedeckého, muzeálneho, prípadne zberateľského poslania boli v minulosti využívané aj na iné, väčšinou sakrálne, kultové a duchovné účely.
Počas putovania rôzne veľkej časti tuhej hmoty zo vzdialených častí našej slnečnej sústavy až na zemský povrch vystrieda toto teleso tri názvy. Pomenované býva podľa toho, v akom prostredí sa práve nachádza. Pokiaľ je ešte v ďalekom medziplanetárnom priestore, nazýva sa meteoroid. Keď sa to isté rýchlo letiace teleso dostane do zemskej atmosféry, trením o vzduch sa rozžeraví a zapáli. Na oblohe vtedy vidíme svetelný jav, ktorý sa nazýva meteor (veľmi jasný meteor má pomenovanie bolid). Ľudia pri tejto príležitosti niekedy nesprávne konštatujú, že padá hviezda.
Keď je teleso dosť veľké a hmotné, prechodom cez atmosféru nezhorí a nevyparí sa celé a niečo z neho dopadne na zemský povrch, mení sa na veľmi vzácny a vyhľadávaný meteorit. Tieto telesá sú potom pomenované spravidla podľa mena najbližšieho miesta náleziska meteoritu alebo podľa aglomerácie, resp. geografického názvu miesta dopadu.
Pozrite si
Výzvy našej vedy
Marec, mesiac knihy, sme sa rozhodli využiť na predstavenie knižnej novinky 10-10-10. O knihe, ktorá približuje a prináša 10 slovenských vedcov, 10 rozhovorov, 10 výziev, sme sa rozprávali s jej autorkou Andreou Settey Hajdúchovou.
Vtáka poznáš po speve
Bez spevu vtákov by bolo v prírode mŕtvo a jar by nemala svoje čaro. Prečo vlastne spievajú? A aký vplyv má ich spev na náš život?
Kandidáti na večnosť
Vplyv svetových výstav na výmenu informácií medzi národmi v digitálnom veku pochopiteľne slabne. Ešte vždy sú tu však veci, ktoré môžu pretrvať. Napríklad architektúra.
Mikrobióm a nálada, Dezinfekcia z pilín, Migračná genetika, Obľúbené cereálie, Cez oči na alzheimera, Odolnosť bez pesticídov, Účinná moskytiéra, Silnejšia umelá sklovina, Druhý Trójan Zeme, Stopy patogénov, Chodiace hubky, Posledné chvíle planét. To je výber ďalších tém, ktoré nájdete v rubrike Magazín. Samozrejme, aj v marcovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky riešením zaujímavých úloh.
Výber článkov z marcového čísla časopisu Quark
Potomkovia Pac-Mana
Novšie generácie prvých živých miniatúrnych robotov, ktoré sa vedcom podarilo zostrojiť v roku 2020, sa už dokážu sami rozmnožovať, spolupracovať a hojiť sa.
Čo je laboratórny digestor?
Moderné digestory vybavené senzormi a elektronikou podstatne zvyšujú bezpečnosť práce v laboratóriu, pretože nás dokážu chrániť aj pred toxickými látkami.
Najtesnejší pár čiernych dier
Astronómovia odhalili zatiaľ najbližší známy pár superhmotných čiernych dier. Dve čierne diery navyše delí od seba navzájom oveľa menšia vzdialenosť než pri akomkoľvek inom dosiaľ objavenom systéme tohto typu.
Pozor na červenajúce bedle a bedličky
Veľkú opatrnosť si vyžaduje zámena bedlí s viacerými druhmi rodu bedlička, medzi ktorými sa nájdu smrteľne jedovaté druhy. Spôsobujú ťažké otravy, podobne ako muchotrávka zelená.
Topiaci sa marec
Mnohé prírodovedné odbory si pre svoje účely stanovujú vlastné dátumy príchodu jari. Pre meteorológov sa jar začína 1. marca.
Industriálne zelené oázy
Vplyv človeka na krajinu prispieva okrem iného k znižovaniu až strate biologickej rozmanitosti. Ako vyzerá biodiverzita v priemyselných parkoch a ako ju môžeme obnoviť a chrániť?
Ako covid čistil cesty
Lockdowny a masové prechody na prácu z domu vyvolané pandémiou v uplynulých dvoch rokoch výrazne utlmili dopravu na celom svete. Nemuselo to byť len na škodu.
Užitočná korózia
Spomedzi kovov boli v prvých pokusoch liečby zlomenín a ochorení kostí použité platina, železo, zlato či striebro.
Farebný dážď
Isto každý vie, že neprší z každého oblaku. Prečo je to tak? Pomocou dvoch experimentov si môžeme simulovať dážď aj doma a všimnúť si pritom, že väčšie kvapky vypadnú z oblakov skôr.
Kyseliny v kuchyni
Predstavme si, že pripravujeme cesto na koláč, ktoré následne vložíme do rúry. Keď ho po dopečení vytiahneme, radi by sme mali jemné, vláčne a nadýchané cesto. Ako to docieliť?
Pozerať sa cez steny
Ľudia už v minulosti pozorovali drobné výchylky smeru pôsobenia gravitačnej sily v okolí veľkých hôr. Malé zmeny v smere a veľkosti gravitačného zrýchlenia však môžu naznačovať ešte mnoho ďalšieho.
Najzvláštnejšia elektráreň budúcnosti
V strede púšte stojí vysoká veža, ktorej vrchol žiari ako malé slnko – maják v mori piesku. Okolo nej sú pravidelne usporiadané tisíce obdĺžnikov, z diaľky vyzerajú ako stany.
Pračlovek na ceste z Afriky
Vedci objavili druhý najstarší dôkaz odchodu príslušníka rodu Homo z Afriky. Očividne patril k inému druhu ako praľudia z doteraz známej najstaršej migrácie.
Nové vydanie časopisu Quark si môžete kúpiť v novinových stánkoch od 1. marca 2022, prečítať na webovej stránke časopisu alebo vyzdvihnúť priamo vo vašej schránke.
Zdroj: Quark
(MAT)
