Hlavná téma májového čísla Quarku je venovaná 160. výročiu narodenia Aurela Stodolu, slovenského vedca svetového významu, génia energetiky, fyzika, technika a vynálezcu. Jeho objavy a vynálezy využívajú milióny ľudí na celom svete dodnes. Viac o diele Aurela Stodolu sa dočítate v článku Otec parných turbín.
Liptovskomikulášsky garbiar Ondrej Stodola spolu s manželkou Annou vychovali štyroch synov, z ktorých najslávnejším sa stal ich druhorodený syn Aurel. Práve jeho historici právom označujú za otca parných turbín. Vo svojej činnosti sa zameriaval na oblasť teórie automatickej regulácie strojov a položil vedecké základy projekcie a stavby parných a spaľovacích turbín.
Aurelovi Stodolovi mnohé prestížne univerzity a vedecké spoločnosti udelili najvyššie vyznamenania a čestné doktoráty. Za azda najprestížnejšie ocenenie sa považuje Zlatá medaila Jamesa Watta, akási obdoba Nobelovej ceny za techniku. Na Stodolovu počesť je pomenovaná aj malá planéta (3981) Stodola, objavená v roku 1984. O jeho výnimočnosti svedčí aj skutočnosť, že v internetovom vyhľadávači je vyše 32 000 odkazov spojených s jeho menom.
Stratégie krotiteľov kliešťov – v tomto ročnom období sa príroda prebúdza zo zimného spánku a s ňou aj celá živá príroda okolo nás. Nielen na jar, ale aj počas celého roka nám vedia život znepríjemňovať malé nenápadné parazity – kliešte. O nich, aj o novinkách v boji proti kliešťom sme sa rozprávali s MVDr. Branislavom Peťkom, DrSc. z Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach.
Karbónske pralesy – v piatom pokračovaní Kroniky života sa vydáme na cestu časom do karbónu, počas ktorého sa objavili obrovské lesy, ktoré dali vzniknúť zásobám čierneho uhlia. Po kambrickej explózii došlo na konci ordoviku k hromadnému vymieraniu. V silúre po obnove ekosystémov kolonizovali súš rastliny nasledované bezstavovcami a v devóne aj stavovcami. Ešte pred koncom devónu postihlo planétu ďalšie hromadné vymieranie. Rozvoj života to však nezastavilo a v karbóne si organizmy podmanili aj vzdušný živel.
Od Galaxie ku galaxiám – na konci 17. storočia ľudia prišli na to, že Zem nie je stredom vesmíru a s Newtonovou prácou začína existovať fyzika tak, ako ju poznáme teraz. Prešli ďalšie dve storočia, kým ľudia zistili, čo sú tie svetielka na oblohe a ako je vo vesmíre usporiadaná hmota. Pri pohľade na nočnú oblohu za jasnej bezmesačnej noci vidíme svietiaci pás hviezd nazývaný Mliečna cesta. Čo je tento pás a akú úlohu v ňom hrá naše Slnko a jeho planetárna sústava?
Hrozba epidémií, π opäť narástlo, Kráľ začal priberať, Vodík z mora, Na Marse je metán, Čističi peria, Objavenie neobjaviteľného, Úcta k príbuzným, Vie Murko, že je Murko?, Nanočastice ako protilátky, Zapečatenie olova – to je len malý výber ďalších tém, ktoré nájdete v rubrike Magazín. Gravitačné praky, koncept ktorý využíva gravitačnú silu čiernej diery na dosiahnutie neuveriteľných rýchlostí kozmických lodí. Mokrá červená planéta, čo sa týka vody na Marse, ide len o námrazu, sneh a ľad. S kvapalnou je to zložitejšie, ňou sa však zaoberá astrobiológia, vedný odbor, ktorý pátra po mimozemskom živote. Dávna zrážka Mliečnej cesty, astronómovia v poslednej dobe upodozrievajú Mliečnu cestu zo zrážky s inou galaxiou v jej dávnej histórii. Dlhonohé krásavice, volavky sú všeobecne rozšírené a známe vtáky. Vo svete poznáme 64 druhov z tejto čeľade. Minizoo botanických záhrad, skleníky botanických záhrad sú aj utajenou miniatúrnou zoologickou záhradou. Nájdu sa v nich aj osemnohí bojovníci – tartaridy. Skyrmióny – nosiče informácií, ďalšia miniaturizácia súčiastok v elektronike už naráža na technologické limity. Riešenie ponúkajú skyrmióny. Urob si sám, nový koncept automobilky Fiat vyjadruje víziu značky, ako by mala vyzerať masová elektromobilita v blízkej budúcnosti. Adresa doručenia: auto, automobilka Škoda pracuje na vývoji úplne nového doručovacieho systému, v ktorom je doručovacou adresou priamo klientovo auto. Bazény na podmorský výskum, stavajú sa najmä v Európe, slúžia potápačom, ale aj výskumníkom. Je to inak, ako to je, nedávne vedecké experimenty potvrdili dávnu hypotézu – dvaja pozorovatelia toho istého naozaj môžu vidieť úplne odlišné veci. Čo zahubilo veľké dinosaury?, bola to sopečná činnosť, ktorú však mohol vyvolať a jej účinky aj zosilniť dopad planétky. Očarilo ho Slnko, pripomíname si 100 rokov od smrti významného Slováka Milana Rastislava Štefánika, spoluzakladateľa ČSR, generála, diplomata, humanistu a vedca astronóma. Samozrejme aj v májovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky na zaujímavých matematických úlohách.
Výber článkov v májovom čísle časopisu Quark
Otec parných turbín
Slovensko je rodiskom mnohých známych osobností vedy a techniky. Jedným z nich je Aurel Stodola, zakladateľ teórie parných turbín, ktorého 160. výročie narodenia si pripomíname tento rok v máji.
Gravitačné praky
Cesta k hviezdam je pre ľudstvo zatiaľ len snom. Jeden z teoretických konceptov pohonu kozmických lodí využíva gravitáciu čiernej diery na dosiahnutie neuveriteľných rýchlostí.
Stratégie krotiteľov kliešťov
Na jar, aj počas celého roka, nám vedia život znepríjemniť malé nenápadné parazity – kliešte. O nich, aj o novinkách v boji proti nim sme sa rozprávali s Branislavom Peťkom.
Nové Jupiterove mesiace
Pri najväčšej planéte Slnečnej sústavy astronómovia objavili desať nových mesiacov. Celkový počet satelitov Jupitera tak narástol na 79 a Jupiter si posilnil náskok pred druhým Saturnom.
Dlhonohé krásavice
Volavky sa vyznačujú štíhlym telom, dlhým krkom aj dlhými nohami. Krk volavky je zvláštne zariadenie. Jeho tvar pripomína písmeno S, ale volavka si ho dokáže aj predĺžiť.
Minizoo botanických záhrad
Skleníky botanických záhrad predstavujú pre zoológov aj možnosť spoznať bez výrazných nákladov na cestovanie tropických imigrantov, osemnohých bojovníkov – tartaridy.
Karbónske pralesy
V piatom pokračovaní Kroniky života sa vydáme na cestu časom do karbónu, počas ktorého sa objavili obrovské lesy, ktoré dali vzniknúť zásobám čierneho uhlia.
Skyrmióny – nosiče informácií
Ďalšia miniaturizácia elektronických súčiastok už naráža na technologické limity. Hľadajú sa technológie, ktoré by nebránili ich ďalšej miniaturizácii. Riešenie ponúkajú skyrmióny.
Urob si sám
Automobilka Fiat na autosalóne v Ženeve predstavila koncept Centoventi. Prináša inovatívny pohľad na to, ako by mohla vyzerať elektromobilita v blízkej budúcnosti.
Najrýchlejšie elektrolietadlo
Spoločnosť Rolls-Royce vyvíja lietadlo s elektrickým pohonom. Bude najrýchlejšie na svete, malo by dosahovať rýchlosť až 480 km/h.
Bazény na podmorský výskum
Záujem o rekreačné aj profesionálne potápanie rastie. Odrazom tohto záujmu sú ultrahlboké bazény, ktoré sú už postavené alebo sa plánujú stavať najmä v Európe. Okrem potápačov slúžia aj výskumníkom.
Od Galaxie ku galaxiám
S Newtonovou prácou začína existovať fyzika tak, ako ju poznáme teraz. Prešli dve storočia, kým ľudia zistili, čo sú tie svetielka na oblohe a ako je vo vesmíre usporiadaná hmota.
Je to inak, ako to je
Keď sa dvaja pozerajú na to isté, nemusia vidieť to isté. Vedecké experimenty potvrdili dávnu hypotézu – dvaja pozorovatelia toho istého naozaj môžu vidieť úplne odlišné veci.
Čo zahubilo veľké dinosaury?
Najpresnejšie datovania vymierania organizmov na konci druhohôr obviňujú za tento stav sopečnú činnosť, ktorú však mohol vyvolať a jej účinky zosilniť dopad planétky.
Očarilo ho Slnko
Tento rok si pripomíname 100 rokov od smrti významného Slováka Milana Rastislava Štefánika, spoluzakladateľa ČSR, generála, diplomata, humanistu a vedca astronóma.
Autor: Redakcia Quark
Foto: Redakcia Quark; wikipedia; z archívu Branislava Peťka
Uverejnila: VČ
Viac o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 05/2019), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.