Na slovenskom trhu práce je v dôsledku automatizácie a digitalizácie v súčasnosti ohrozených až 60 percent pracovných miest. Slovensko je v poradí treťou krajinou na svete, pre ktorú Organizácia pre hospodársky rozvoj a spoluprácu (OECD) vypracovala národnú stratégiu zručností.
Oficiálne predstavenie Národnej stratégie zručností pre Slovensko sa uskutočnilo v Bratislave 27. januára 2020 v hoteli Bôrik. Dokument prišiel osobne predstaviť zástupca generálneho sekretára OECD Ludger Schuknecht. S úvodným príhovorom vystúpila ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová. Bezprostredne po skončení prezentácie sa konala tlačová konferencia za účasti oboch osobností.
Zladenie vzdelávania a trhu práce
Ministerka Lubyová v úvode svojho vystúpenia pripomenula, že v roku 2018 vláda schválila Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania ako 10-ročný program reforiem pre Slovensko v tejto oblasti. Desať rokov je však dlhá doba, preto akčný plán rozdelili na päť dvojročných cyklov s tým, že ich plnenie budú priebežne vyhodnocovať a aktualizovať.
Ministerka školstva Martina Lubyová pri prezentácii dokumentu OECD. Zdroj: MŠVVaŠ SR
„V rámci stratégie sme identifikovali tzv. prierezové priority, ktoré dávajú platformu na to, aby sme ďalej pracovali na ďalších úlohách v rámci plánu vrátane nových úloh a inovácií. Týmito prierezovými prioritami boli témy celoživotného vzdelávania, lepšej inklúzie marginalizovaných komunít a ľudí so slabými vzdelávacími výsledkami a téma znižovania štrukturálneho nesúladu medzi vzdelávacím systémom a požiadavkami trhu práce. Práve preto sme sa rozhodli požiadať o spoluprácu OECD na rozvoji strategického dokumentu pre Slovensko v oblasti zručností,“ uviedla ministerka. Zároveň poďakovala zástupcom OECD, že Slovensko sa stalo jednou z prvých krajín na svete, kde sa táto spolupráca realizovala.
V testovaní PISA sa slovenskí žiaci zlepšili
Ministerka poukázala na dôležitosť podpory celoživotného vzdelávania, v ktorom Slovensko zaostáva. Za kľúčové označila zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania pre päťročné deti. Toto opatrenie ocenila i OECD s odporúčaním, aby táto požiadavka bola rozšírená aj na trojročné a štvorročné deti.
Vyzdvihla tiež dosiahnuté výsledky v medzinárodnom testovaní PISA 2018, v ktorom boli naši žiaci po desiatich rokoch lepší vo všetkých troch testovaných gramotnostiach. V matematike dosiahli výrazné zlepšenie z pásma podpriemeru do pásma priemeru OECD, vďaka čomu sa Slovensko zaradilo medzi najvyspelejšie krajiny sveta. Vo vzdelávacom procese však absentuje takzvané sieťovanie medzi učiteľmi (v rámci škôl i regiónov), ktoré by vytvorilo priestor na odovzdávanie si skúseností a vedomostí v širšej učiteľskej komunite. Je to jedna z výziev, ktorej naplnenie môže priniesť do vzdelávania viac inovácií a nových vyučovacích metód.
Ministerka Martina Lubyová a Ludger Schuknecht z OECD na tlačovej konferencii. Zdroj: MŠVVaŠ SR
Zástupca OECD upozornil aj na starnutie obyvateľstva
Národnú stratégiu zručností pre Slovensko prišiel do Bratislavy osobne predstaviť zástupca generálneho sekretára Ludger Schuknecht. Vo svojom vystúpení, okrem iného, povedal: „V posledných rokoch sa slovenskej ekonomike darí veľmi dobre, hospodárstvo rastie, výsledky sú dobré, nezamestnanosť je na historickom minime, taktiež sa zvyšujú mzdy, avšak na druhej strane Slovensko má pred sebou výzvy týkajúce sa globálnych megatrendov, ako sú digitalizácia, automatizácia.“
Ludger Schuknecht pripomenul, že populácia starne a to znamená, že budeme musieť dlhšie pracovať. Avšak podobne, ako sa bude meniť hospodárstvo, budú sa musieť zmeniť aj naše zručnosti, ktoré potrebujeme zlepšovať a ďalej rozvíjať. S tým všetkým súvisí celoživotné vzdelávanie. Do procesu celoživotného vzdelávania na Slovensku je zapojených iba 4,5 percenta dospelej populácie, pričom priemer krajín OECD je 11 percent.
„Ďalšou prioritou, na ktorú sme sa zamerali, je práve znižovanie nesúladu medzi trhom práce a zručnosťami. To znamená, že na trhu práce je mnoho pracovných pozícií, ktoré sú voľné, avšak časť ľudí nezodpovedá týmto pracovným pozíciám, takže často sú prekvalifikovaní,“ upozornil Ludger Schuknecht z OECD.
Upriamil pozornosť aj na ďalšie oblasti, pre ktoré zástupcovia OECD navrhli Slovensku uskutočniť konkrétne opatrenia, ako napríklad rozšíriť povinné predprimárne vzdelávanie, viac participovať na celoživotnom vzdelávaní, zabezpečiť užšiu spoluprácu zamestnávateľov s odborným vzdelávaním, klásť väčší dôraz na využitie bakalárskych programov, odstrániť prekvalifikovanosť absolventov vysokých škôl, zabrániť odlivu mozgov do zahraničia a podobne. Ludger Schuknecht označil tieto opatrenia za výzvy, ktoré bude môcť Slovenská republika napĺňať nielen vďaka dobrej ekonomickej kondícii, ale predovšetkým aktívnejšou spoluprácou medzi rezortmi a so zamestnávateľmi.
Marta Bartošovičová
Zdroj: MŠVVaŠ SR
Zdroj foto: Fotogaléria MŠVVaŠ SR