Styčná kancelária SR pre výskum a vývoj v Bruseli (SLORD) v spolupráci so Stálym zastúpením Slovenskej republiky pri EÚ zorganizovali 21. novembra 2017 v Bruseli medzinárodnú konferenciu Ženy vo vede – Ako zvýšiť účasť žien vo vede. Konferencie sa zúčastnilo 60 odborníkov z 13 krajín EÚ, ktorí sa podelili o svoje odborné vedomosti a skúsenosti a diskutovali o účasti žien vo vede a hlavných výzvach, ktorým čelia ženské výskumné pracovníčky a o kľúčových faktoroch nízkej účasti žien na vedúcich pozíciách.
Hlavným cieľom konferencie bolo nájsť odporúčania o tom, ako môžeme spoločne podporiť a pritiahnuť viac žien vo vede a výskume.
Konferencia bola rozdelená na dve hlavné časti. Cieľom prvej časti podujatia bolo predstaviť aktuálne štatistiky o ženách vo výskume v EÚ a vo svete. Traja hlavní rečníci, Stephan Berghmans, Viviane Willis-Mazzichi a prof. Alexandra Bitušíková predstavili kľúčové štatistiky, iniciatívy a odborné analýzy k otázkam rodovej rovnosti vo vede a výskume. Druhá časť konferencie sa skladala z panelovej diskusie, v ktorej mali výskumní pracovníci jedinečnú možnosť spoločne diskutovať o hlavných problémoch, prekážkach a potrebných zmenách. Ženy vo vede v číslach Trendy posledných rokov naznačujú vyšší podiel žien medzi výsku mníkmi a vynálezcami. Podľa poslednej štatistiky spoločnosti ELSEVIER predstavuje podiel vedkýň v EÚ úroveň 41%, avšak medzi vynálezcami predstavujú ženy len 12 %. Napriek tomu 19 % patentových prihlášok EÚ uvádza medzi svojimi autormi ženu, čo predstavuje vyšší podiel ako má Austrália, Japonsko a Spojené kráľovstvo.
Jednou z oblastí s najnižším zastúpením žien je oblasť inžinierstva, kde sú ženy výskumníčky výrazne prevýšené počtom mužov (24 %). Je zrejmé, že výskumníčky sú stále menej zastúpené aj v rôznych úrovniach akademickej kariéry. V roku 2014 zastávalo iba 20 % žien vedúce pozície v rámci inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. Podiel žien sa podstatne líši v závislosti od jednotlivých vedeckých oblastí. Ženy majú tendenciu špecializovať sa v oblasti vied o živote a zdravia, zatiaľ čo muži dominujú vo fyzikálnych vedách. Podľa posledných údajov z príručky Európskej komisie „She Figures 2015“, ženy naďalej viditeľne prevládajú v oblasti vzdelávania (64 %) a v oblasti humanitných vied a umenia (55 %). Najväčšia koncentrácia žien v týchto vedných disciplínach je v Lotyšsku a v Rakúsku (80 %), ale aj v Belgicku (83 %), na Slovensku a vo Fínsku (79 %).
Pokiaľ ide o účasť žien v rámcovom programe EÚ pre výskum a inovácie Horizont 2020, strednodobé hodnotenie programu Horizont 2020 naznačuje, že 40,3 % žien tvorí pracovnú silu v projektoch a 31 % koordinátorov projektov tvoria ženy. Napriek tomu majú ženy tendenciu tráviť viac času vyučovaním ako výskumnými aktivitami a zvyknú požadovať menšie granty než muži. Význam témy rodovej rovnosti je zdôraznený v mnohých dokumentoch, v rokoch 2011 – 2015 bolo publikovaných vyše 23.000 výskumných dokumentov na tému rodovej rovnosti (35 % svetových vedeckých výstupov), čo predstavuje celkový nárast o 14 % v porovnaní s predchádzajúcim obdobím 1996 – 2000.
Slovenská republika
Slovensko sa môže pochváliť pomerne priaznivou štatistikou podľa údajov vyplývajúcich zo štúdie „She Figures 2015“. Podiel žien absolvujúcich doktorandské štúdium je na úrovni 49 % a výskumníčky vo vysokoškolskom sektore predstavujú 45,1 %. Prof. A. Bitušíková uviedla, že medzinárodná mobilita slovenských post-doktorandov predstavuje alarmujúcich 1,1 %, zatiaľ čo napríklad v Nemecku je to až 20 %. Naďalej bol zaznamenaný pretrvávajúci rozdiel v odmeňovaní mužov a žien, pričom sa zohľadňuje skutočnosť, že ženy výskumníčky môžu zarábať až o 20,4 % menej ako muži. Podiel žien vo vedúcich pozíciách inštitúcií tvorí hodnotu 13,9 %, zatiaľ čo európsky priemer je na úrovni 20,1 %.
Na Slovensku doposiaľ neboli zaznamenané národné stratégie a akčné plány, ktoré by sa špecificky týkali pohlavia a vedy. Väčšina aktivít zameraných na podporu rodovej rovnosti bola založená na projektoch EÚ. Napriek viacerým politickým dokumentom a odporúčaniam sa však téma rodovej rovnosti nepovažuje za plne relevantnú a pre mnohých výskumníkov na Slovensku rodová rovnosť nepredstavuje problém. Môžeme predpokladať, že relatívne priaznivý podiel žien vo vede a výskume na Slovensku je spôsobený faktom, že vedecká práca sa vo veľkej miere uskutočňuje na vysokých školách, kde sú platy stále porovnateľne nízke a navyše ženy pracujú vo výskumných sférach, ktoré sú charakteristické s najnižšími vynaloženými prostriedkami.
Návrhy na zlepšenie a odporúčania
V druhej časti konferencie sa na panelovej diskusii okrem hlavných rečníkov podieľali aj prof. Monika Rychtáriková, PhD. zo Stavebnej fakulty STU (pôsobí aj na KU Leuven), prof. Viera Stopjaková, PhD. z Fakulty elektroniky a informatiky STU a Carole Paleco z European Platform of Women Scientists. Spoločne diskutovali o faktoroch nedostatočného zastúpenia vedkýň a odporúčaniach, ako je možné zvýšiť účasť žien na vedúcich pozíciách. Je potrebné poznamenať, že aj napriek tomu, že sa podiel výskumných pracovníčok od konca 90. rokov minulého storočia na celom svete zvýšil, ženy výskumníčky a inovátorky sú vo všeobecnosti nedostatočne zastúpené. Naďalej existuje dostatok priestoru na zlepšenie a reformy s cieľom podporovať rodovú rovnosť.
Odporúčania
1. Legislatíva a iniciatívy EÚ. EÚ by mala pokračovať vo svojich iniciatívach, akčných plánoch a stratégiách na tému rodovej rovnosti v oblasti výskumu a inovácií. EÚ by mohla zohrávať dôležitú úlohu pri dosahovaní rodovej rovnosti v členských štátoch a verejných inštitúciách.
2. Transparentnosť pri prijímaní do zamestnania. S cieľom zabezpečiť väčšie množstvo žien na vedúcich pozíciách je transparentnosť pri prijímaní do zamestnania skutočne dôležitá. Vzhľadom na to, že v našej spoločnosti existujú kultúrne trendy, ktoré sa už niekoľko rokov formujú, je potrebné zabezpečiť, aby boli vedci prijímaní na vedúce pozície na základe ich odborných skúseností, vzdelania a zručnostiach bez ohľadu na pohlavie. Nemal by sa podceňovať význam vytvorenia tzv. pracovnej rady, ktorá by mala byť rodovo vyvážená.
3. Vzdelávanie a odborná príprava žien a dievčat. Aby sa podporila rodová rovnosť, je potrebné poskytnúť ženám efektívne vzdelávanie a tréning, nakoľko musia byť schopné konkurovať na všetkých úrovniach a vo všetkých vedeckých oblastiach.
4. Príklady dobrej praxe a využívanie nástrojov. Existuje mnoho inštitúcií a univerzít na celom svete, ktoré realizovali akčné plány a vnútorné stratégie pre zlepšenie rodovej rovnosti. Takéto príklady dobrej praxe môžu nasledovať aj iné inštitúcie a univerzity. Ako užitočné sa javí aj využívanie tzv. mäkkých nástrojov (soft tools) prostredníctvom označenia HRS4R.
5. Zapojenie vedenia univerzít. Vedenie univerzít by malo byť plne zapojené do procesu a malo by si byť vedomé významu rodovej rovnosti a potrebných opatrení, ktoré sú schopné vytvoriť priaznivé prostredie pre výskumné pracovníčky (materská dovolenka, rovnováha medzi pracovným a súkromným životom).
6. Zhromažďovanie údajov a monitorovanie. Je dôležité zhromažďovať dáta a údaje, ktoré ukazujú, že agenda rodovej rovnosti by mala byť braná vážnejšie. Údaje a štatistiky odrážajú súčasný stav, ktorý zatiaľ nie je priaznivý pre ženy vo vede a ich zastúpenie vo vedúcich pozíciách. Následne môžu tieto údaje prispieť k tvorbe politiky založenej na dôkazoch.
7. Vzory a mentoring. Mentoring a vzory môžu mať pozitívny vplyv na vedkyne, ktoré majú záujem vstúpiť do vedeckej kariéry. To je tiež veľmi dôležité v spoločnosti a modernej kultúre, kde sú niektoré stereotypy naďalej prítomné. Spolu s kvalitným mentoringom je nevyhnutná podpora zo strany rodiny a priateľov.
8. Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom. Nestačí povedať, že potrebujeme viac žien vo vede a na vedúcich pozíciách. Je potrebné sa pokúsiť zmeniť podmienky, ktoré dnes majú výskumné pracovníčky. Členské štáty, inštitúcie a univerzity by mali ukázať ženám, že sú ochotné podporiť ich na kariérnej ceste, napríklad s materskou dovolenkou alebo starostlivosťou o deti. Tieto problémy sa netýkajú výlučne žien, ale ovplyvňujú viac ženy.
9. Rovnosť zaobchádzania. Dobrý systém podpory a zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s každým človekom sú dôležitými krokmi, ako je možné udržať ženy v akademickej sfére a zvýšiť ich účasť na vedúcich pozíciách.
Informácie poskytla Styčná kancelária SR pre výskum a vývoj v Bruseli (SLORD).
Redigovala a uverejnila: MI (NCP VaT pri CVTI SR)
Viac:
Brožúra „Women in Science“ (Styčná kancelária SR pre výskum a vývoj v Bruseli)
Výstupy a odporúčania: „Ženy vo vede – Ako zvýšiť účasť žien vo vede?“ (verzia v anglickom jazyku)
