Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Dovolenkové destinácie zdobí plastový odpad

VEDA NA DOSAH

Plasty v Stredozemnom mori. Zdroj: © Milos Bicanski, WWF

Chystáte sa toto leto na dovolenku ku Stredozemnému moru? Možno vás nepríjemne prekvapí plastový odpad na plážach. Krajiny na brehu tejto obľúbenej destinácie nezvládajú manažment plastového odpadu, spomína vo svojej správe Svetový fond na ochranu prírody (WWF).

Ekologická katastrofa na spadnutie

Namiesto krabov a iných morských živočíchov budú dovolenkárom tento rok robiť spoločnosť PET fľaše a iný odpad. V Stredozemnom mori v tejto chvíli pláva asi 247 miliárd kusov plastového odpadu a predpokladá sa, že toto číslo do roku 2050 narastie až štvornásobne, uvádza sa v štúdii – „Stop the Plastic Flood: How Mediterranean countries can save their sea” (Zastavme plastovú povodeň: čo môžu urobiť krajiny pri Stredozemnom mori pre jeho záchranu).

Až polovica plastového odpadu sa do mora dostane z pobrežia a asi 30 % prinesú rieky z pevniny. Z mora sa následne odpad vracia späť na pobrežie. Každý jeden deň sa ho na každom kilometri pláže nahromadí až päť kilogramov. 

Pláže okolo Stredozemného mora sú plné odpadkov. Zdroj: Unsplash, @John_cameron
Pláže okolo Stredozemného mora sú plné odpadkov. Zdroj: Unsplash, @John_cameron

Čísla hovoria za všetko

A sú alarmujúce. Krajiny okolo Stredozemného mora vyprodukujú ročne 24 miliónov ton plastového odpadu, z toho 72 % končí v riadnom zbere, väčšinou na skládke. Len 3,9 milióna ton sa zrecykluje. Až 6,6 miliónov ton sa vôbec nevyzbiera a končí v prírode, alebo sa vyzbiera, no končí na nelegálnych skládkach či skládkach, ktoré nespĺňajú hygienické štandardy. Takéto skládky má najmä Egypt, potom Turecko, Alžírsko, Maroko, no dokonca i Taliansko. Odpadom je najviac znečistené pobrežie tureckej Cilicie a pláže v okolí Tel Avivu, Alexandrie, Barcelony, Valencie, Benátok či Marseillského zálivu.

Zarážajúci je hlavne vplyv dovolenkárov v niektorých lokalitách. „Mnohí z nás v týchto dňoch plánujú svoju dovolenku v Egypte, Turecku či v krajinách južnej Európy. Štúdia hovorí, že vďaka nám dovolenkárom stúpa v lete množstvo plastového odpadu v niektorých lokalitách, napríklad v Taliansku, až o 30 %…“, prezradila Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.

WWF sa preto rozhodlo, že od júla do novembra sa bude plaviť na lodi Modrá Panda po Stredozemnom mori a v prístavoch Francúzska, Talianska, Tuniska, Turecka a Maroka vysvetľovať turistom a obyvateľom dôsledky plastového znečistenia.

 Selfie z tohtoročnej dovolenky pri Stredozemnom mori bude pravdepodobne vyzerať podobne. Zdroj: Unsplash, @cristianpalmer
Selfie z tohtoročnej dovolenky pri Stredozemnom mori bude pravdepodobne vyzerať podobne. Zdroj: Unsplash, @cristianpalmer

Fakty, ktoré by nás mali vystrašiť

  • Znečistenie plastmi ovplyvňuje i ekonomiku. Kvôli znečisteniu prichádzajú najmä turistický, ale i rybársky a námorný priemysel v Stredomorí približne o 641 miliónov eur ročne
  • Obrovské dopady má plastové znečistenie i na prírodu. V Stredomorí už našli zvyšky plastov vo vnútornostiach viac ako stovky druhov živočíchov, najmä celofán a PET.
  • Región zahŕňajúci 22 krajín je 4. najväčším producentom plastových výrobkov na svete, v roku 2016 to bolo 38 miliónov ton, pričom pri tomto objeme produkcie vznikne asi 194 miliónov ton oxidu uhličitého ročne – 6x viac ako za rok v celom Londýne.
  • Problém je i s krátkym životným cyklom plastov – viac ako polovica z plastov vyrobených v regióne sa stane odpadom do jedného roka.
  • Turecko sa navyše od roku 2018 dostalo do prvej desiatky svetových importérov plastového odpadu, smeruje sem najmä z Belgicka, Británie či z Nemecka. Krajina potrebuje investície do recyklačných zariadení.
  • Hlavným zdrojom plastového odpadu v regióne sú jednorazové plasty. Napríklad Taliansko je najväčším spotrebiteľom vody v plaste, s ročnou spotrebou 178 litrov na obyvateľa za rok.
  • WWF International už v marci zverejnila prvú globálnu štúdiu o plastoch v prírode, ktorá priniesla alarmujúce zistenia, najmä to, že na celom svete vo voľnej prírode pribudne každý rok asi 100 miliónov ton plastového odpadu, pričom deväť miliónov ton končí každoročne v svetových oceánoch.
  • Tlačovú správu i celú štúdiu nájdete na stránke WWF Slovensko (i na stránke WWF Stredomorie).

Ako sme na tom s plastovým odpadom na Slovensku?

Znečistenie odpadom sa netýka len prímorských letovísk. Aj naše dovolenkové destinácie v letných obdobiach zažívajú nápor turistov – nie vždy slušne vychovaných a ekologicky mysliacich. Prázdna PET fľaša je vždy ľahšia ako plná a predsa mnohým turistom robí problém odniesť ju so sebou späť alebo ju vyhodiť do smetného koša. No týka sa to aj ďalších výrobkov z plastu.

„Podľa analytikov z Ministerstva životného prostredia sa ročne na Slovensko dovezie 14-tisíc ton neobalových plastových výrobkov.“

Významnú časť z tohto objemu predstavujú práve plastové slamky, taniere, príbory a ďalšie produkty. Tieto výrobky však už v súčasnosti vieme nahradiť ekologickejším variantom, alebo inou alternatívou. Igelitky môžu byť nahradené látkovými taškami, alebo tzv. sieťovkami, ktoré sa stávajú čoraz modernejšie, dalo by sa povedať, že IN. Ďalšou alternatívou môžu byť kovové slamky či papierové taniere, príbory vyrobené z biodegradovateľného plastu a pod. Kúpiť sa dajú už aj ekologické zubné kefky, alebo vatové tyčinky do uší. 

Eko tašky a sieťovky sa stali trendom na rok 2019 Zdroj: Unsplash, @misssinterpreted
Eko tašky a sieťovky sa stali trendom na rok 2019 Zdroj: Unsplash, @misssinterpreted

Najneskôr v roku 2021 bude zakázané používanie niektorých jednorazových plastových výrobkov, pre ktoré existujú alternatívy. Ministerstvo životného prostredia v posledných troch rokoch urobilo viacero krokov v boji proti zbytočným plastom. Okrem spoplatnenia ľahkých plastových tašiek, slovenský zelený rezort ako prvý v strednej Európe chce zaviesť zálohovanie PET fliaš.

S riešením prichádza aj súkromný sektor. Čistiace prípravky na doma si už môžete opakovane „načapovať“ v drogérii. Začína sa čoraz viac hovoriť o slow fashion a udržateľnej móde, a napríklad svetoznáma športová značka už dlhšiu dobu vyrába svoje produkty z plastového odpadu z oceánov a morí. Jednoducho, na nedostatok alternatívnych možností sa nemôžeme vyhovárať.

 

Viac o plastoch pod TAGOM / # PLASTY

 

Informácie poskytla: Andrea Settey Hajdúchová, Media and PR, WWF Slovakia

Doplnkové zdroje:

https://vedanadosah.cvtisr.sk/nove-pravidla-na-pouzivanie-jednorazovych-plastovych-vyrobkov

http://slovakia.panda.org/

Ilustračné foto: Milos Bicanski, WWF

Unsplash, @John_cameron; cristianpalmer; misssinterpreted

Uverejnila: VČ

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky