Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Človek zanecháva na krajine stopy

Monika Tináková

Realizácia mnohých ľudských aktivít je sprevádzaná produkciou cudzorodých látok, ktoré zaťažujú životné prostredie

Človek svojimi aktivitami neustále zaťažuje krajinu a jej jednotlivé krajinotvorné zložky. Vyčerpáva zdroje, ohrozuje biodiverzitu a stabilitu krajiny, zaťažuje krajinu cudzorodými látkami, vracia do nej množstvo nespotrebovaných látok. Ohrozuje tým kvalitu životného prostredia.  Takéto zásahy môžeme v krajine pozorovať v podobe zón intenzívneho hospodárstva, degenerovaním pôdy či produkciou cudzorodých látok. Všetky tieto aktivity nechávajú stopy na krajine a jej zložkách.

Nič nezostáva bez dôsledkov
Výsledok takéhoto pôsobenia na krajinu je zjavný. Neustále narastá stupeň antropizácie územia, ohrozená je biodiverzita a ekologická stabilita územia, vyčerpávajú sa prírodné zdroje a aj vizuálna kvalita sa znižuje. V neposlednom rade je tým ohrozené aj ľudské zdravie.
Negatívne prejavy človeka v krajine môžu byť priame (záber prirodzených  krajinných ekosystémov a ich nahrádzanie umelými, záber a vyčerpávanie prírodných zdrojov a pod.)  alebo nepriame, ako je produkcia cudzorodých látok zaťažujúcich jednotlivé zložky životného prostredia (znečisťovanie ovzdušia, kontaminácia vody, pôdy, produkcia odpadov a pod.).

Keď nákupné centrum stojí na najkvalitnejšej pôde

Typickým príkladom priamych negatívnych zásahov človeka do krajiny je výstavba priemyselných, logistických a nákupných centier na najkvalitnejších pôdach či výstavba rekreačných areálov v chránených územiach. Nepriame vplyvy sú vedľajším sprievodným javom vykonávania mnohých ľudských aktivít v krajine, najmä výrobných činností, ktoré zaťažujú jednotlivé zložky životného prostredia (ovzdušie, vodu, pôdu) rôznymi cudzorodými látkami.

Čo krajinu najviac znečisťuje?
K najvýznamnejším znečisťujúcim látkam ovzdušia patria pevné častice, oxidy síry a dusíka a prízemný ozón. Z hľadiska ľudského zdravia je nebezpečný aj nadlimitný obsah ťažkých kovov v jednotlivých zložkách životného prostredia. Hlavnými zdrojmi znečistenia  sú energetika, priemyselná výroba a doprava. Nezanedbateľným príspevkom sú aj znečisťujúce látky pochádzajúce z lokálnych kúrenísk. Podľa WHO až 92 % svetovej populácie žije v prostredí so znečisteným ovzduším. Znečistenie ovzdušia prispieva k výskytu viacerých ochorení. Okrem alergií a ochorení dýchacích ciest sa podieľa aj na výskyte srdcovo-cievnych ochorení. Z tohto aspektu sú rizikové najmä drobné prachové častice, ktoré sa dostávajú do obehového systému. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie  WHO je ročne so znečisteným ovzduším spojených okolo tri milióny úmrtí. Kontaminácia prostredia sa výraznou mierou podieľa aj na výskyte rakovinových ochorení, najmä pľúc a tráviaceho ústrojenstva. Okrem znečisteného ovzdušia rizikovým faktormi sú aj znečistená voda a kontaminovaná pôda.

Najviac znečistené sú voda a pôda

Pôda a voda sú znečistené množstvom chemikálií a patogénov, ktoré sa  sem dostávajú nielen z ovzdušia v podobe kyslých dažďov, ale aj z poľnohospodárskej chemizácie a dopravy. Veľkoplošné využívanie krajiny často  ohrozuje jej stabilitu a   biodiverzituZ kontaminovanej pôdy a vody sa cudzorodé látky následne dostávajú do potravinového reťazca. Vody sú kontaminované tiež v dôsledku vypúšťania odpadových vôd z urbanizácie, priemyslu a poľnohospodárstva priamo do vodných tokov. Nekontrolovateľnými zdrojmi znečistenia vodných zdrojov je tiež poľnohospodárska chemizácia a priesaky z nevodotesných žúmp. Konzumácia nevyhovujúcej pitnej vody spôsobuje vážne zdravotné riziká, nebezpečná je najmä pre dojčatá. Zhoršenie stavu životného prostredia sa následne prejavuje rastom výskytu  chorôb a úmrtí. Okolo 40 % všetkých úmrtí na svete je podľa najnovšieho výskumu spôsobených znečistením vody, vzduchu alebo pôdy. Mnohé z týchto problémov je možné riešiť jednak vhodným rozmiestnením aktivít v krajine, ale aj realizáciou vhodných technologických opatrení – aplikáciou environmentálne vhodných technológií, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu.

 

Autorka: RNDr. Zita Izakovičová, PhD., riaditeľka Ústavu krajinnej ekológie SAV

Spracovala: Monika Hucáková pre NCP VaT pri CVTI SR

Foto: archív autorky

Uverejnil: MZ

 

 

ZvedaVEC je cyklus krátkych filmov, ktoré sa venujú vede a technike. Ako „sprievodca“ novými technológiami v nich  vystupuje Branči (Branislav) Kováč alias raper Vec a za nás zvedavých divákov kladie otázky. Odľahčenou formou nám ukazuje možné využitie rôznych technológií a vedeckých výdobytkov v našej súčasnosti a budúcnosti.

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky