Chcú diskusiu a zmenu. Mladí vedci SAV bojujú za lepšiu budúcnosť

26. júl. 2020 • Biologické vedy

Chcú diskusiu a zmenu. Mladí vedci SAV bojujú za lepšiu budúcnosť

Vľavo logo Mladých vedcov SAV, vpravo predsedníčka organizácie Terézia Valkovičová, doktorandka v Ústave experimentálnej endokrinológie BMC SAV. Špecializuje sa na zistenie genetickej príčiny porúch sekrécie inzulínu. Foto: archív TV

Platforma Mladí vedci SAV združuje desiatky doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov, ktorí sú na začiatku svojej kariéry s množstvom predstáv a prianí v oblasti vedeckého bádania.

Navzájom si pomáhajú a sú dôležitým pilierom aj pre akadémiu. Porozprávali sme sa s predsedníčkou skupiny Teréziou Valkovičovou, ktorá si okrem „vedúcej funkcie“ svedomito plní aj svoje výskumné zadania v oblasti diabetológie.

Akým hlasom je hlas Mladých vedcov SAV? Čo chce povedať inštitúcii? Čím chce byť pre spoločnosť?

Sme skupina mladých vedcov zo SAV, ktorí sa rozhodli byť „pomocnou rukou“ predovšetkým pre mladých (ale aj pre tých starších) pri riešení rôznych otázok ohľadom štúdia, štipendií, grantov alebo ubytovania a nezabúdame, samozrejme, ani na „postdocov“ a vedcov, ktorí prichádzajú zo zahraničia.

Sme zároveň komunikačným kanálom medzi predsedníctvom SAV a mladými na SAV. Do budúcna máme množstvo plánov, najmä v oblasti popularizácie vedy. Chceli by sme spropagovať jednak vedu a štúdium na SAV, ale aj upozorniť na to, že na Slovensku je veľa mladých vedcov, ktorí robia na zaujímavých výskumných projektoch. Robíme to všetko dobrovoľne a v rámci svojho voľného času.

V kontexte aktuálneho celospoločenského diania môžeme vidieť, že mnohí, dokonca aj vysokopostavení štátni predstavitelia nevedia dôkladne preukázať poctivosť svojho štúdia. Ako sa na to pozeráte vy mladí vedci?

Momentálne aféry ohľadom záverečných prác poukázali na viacero nedostatkov, ktoré dlhodobo pretrvávajú vo vysokoškolskom systéme na Slovensku. Je potrebné, aby sa začali vysoké školy hodnotiť podľa kvality študentov a ich prác, nie podľa kvantity. Vyjadrenie o tom, ako si každý študent zľahčuje písanie prác, na základe ktorých dostane titul, ale aj celkové tolerovanie plagiátorstva na vysokej škole, je skutočná dehonestácia štúdia ako takého. Pre nás mladých vedcov a študentov, ktorí dennodenne pracujeme na projektoch a roky sa venujeme svojmu výskumu, sú niektoré vyjadrenia predstaviteľov štátu veľmi nešťastné.

Ilustračná grafika. Zdroj: iStockphoto.com

Za nešťastné by sme tiež mohli považovať to, ako sa na Slovensku podporuje, respektíve nepodporuje veda a výskum. Akú podporu by ste potrebovali vy mladí?

Dovolím si tvrdiť, že doktorandské štúdium je na Slovensku už celkom dobre podporené. Jednu vec vnímam ako stále pretrvávajúci problém. Je ňou to, že PhD. študent sa už nepovažuje úplne za študenta vo všetkých smeroch. Je skvelé, že doktorandi môžu stále využívať študentské internáty, majú kartu ISIC a niekde môžu využívať študentské zľavy. Ale slovíčko niekde znamená, že napríklad na cestovanie už zľavu nemajú vôbec. Keby PhD. študentom ostávali všetky študentské výhody ako bakalárom a magistrom, bolo by to motivujúcejšie.

Kde by však mal štát skutočne popracovať, je podpora po PhD., teda podpora postdoc pozícií. Hovorím predovšetkým o platových podmienkach. Na Slovensku stále nie sú vytvorené podmienky, ktoré by mohli motivovať človeka ostať a neodísť do zahraničia. Na SAV existuje napr. Schwartzov fond pre postdoc, ktorý je skvelý, no rozpočet a obdobie, na ktoré sa udeľuje, je obmedzené. Chcelo by to systematickejšiu podporu vo forme grantov, príspevkov na kúpu prístrojov či vybavenie laboratória, poskytnutie finančného príspevku na bývanie, respektíve výhodné pôžičky.

Aj v kontexte toho všetkého, čo ste vymenovali, vidíte svoju vedeckú budúcnosť na Slovensku? Ako vnímate fenomén odlivu mozgov do zahraničia?

Úprimne môžem povedať, že ani ja som si nie istá tým, že ostanem na Slovensku po skončení PhD. V mojom prípade by pri rozhodovaní nezohrávali úlohu pracovné podmienky, ale skôr platové podmienky, no a v neposlednom rade aj súkromné dôvody. Tomuto fenoménu odlivu mozgov úplne rozumiem. Nie raz som počula, ako sa niekto vrátil zo zahraničia po skončení štúdia či grantu a tu na Slovensku nemal vôbec také pracovné prostredie a podmienky, ako mal v zahraničí. A keby sme si porovnali platové ohodnotenie vedca tu a v zahraničí, tak je to jasné. Čísla nepustia. Na Slovensku je vedecký plat všetko, len nie motivačný.

Vo svojom výskume sa venujete genetike, medicíne a diabetológii. Čo by nám ako spoločnosti raz mohli priniesť výsledky vášho výskumu?

Náš výskum sa venuje diabetikom, ktorí sú svojím spôsobom výnimoční a vzácni, pretože ich príčinou ochorenia je len jeden jediný mutovaný gén. V našom laboratóriu robíme DNA diagnostiku, funkčné a bunkové štúdie pre odhalenie príčiny vzniku diabetu u konkrétneho pacienta. Ak sa nám podarí túto príčinu odhaliť, v spolupráci s diabetológmi vieme odporučiť zmenu liečby. Môže sa stať, že pacient si prestane pichať inzulín, pretože to vôbec nebude potrebné a stačiť mu budú tabletky. Na nedávnej stáži v Bruseli som sa učila metodiku prípravy indukovaných pluripotentných kmeňových buniek pacientov a následne pankreatických β-buniek v laboratórnych podmienkach. Toto je podľa mňa metóda, ktorá v budúcnosti bude výrazne skvalitňovať a predlžovať život diabetikom.

Monika Tináková

Súvisiace:

Hore
Quark_2020
TVT2020 prihlasovanie
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 7/2020
TVT2020 súťaže
Vedec roka SR
Vedecká cukráreň video
VC 6/2020 železany
Veda v CENTRE máj
Vedecká cukráreň 5/2020
Aurelium - centrum vedy
Vírusy, vakcíny, imunita
Quark 25 rokov
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
Ostrohák patrí do čeľade babôčkovité a je príbuzný našim dúhovcom a bielopásovcom z tej istej čeľade
Zistite viac