Včiel je čoraz menej. Napriek tomu, že o ich užitočnosti sa učia už deti v materských školách, pre ich ochranu, zdá sa, stále nerobíme dosť. Od ich prežitia však závisí aj to naše.
Včela medonosná (Apis mellifera), druh z nadčeľade včely (Apoidea), je spoločenský hmyz, ktorý žije v niekoľkotisícových spoločenstvách nazývaných včelstvami. Včelstvo je spoločenstvo zahrňujúce jednu včeliu matku (kráľovnú), asi 40 až 60 tisíc robotníc v lete, v období rozmnožovania niekoľko stoviek až tisícov trúdov.
Včely sú oprávnene považované za symbol usilovnosti. Až 95 percent zberových aktivít včelstva prebieha aj v okruhu 6 kilometrov od úľa, no včely sú schopné doletieť aj ďalej. Na 1 kilogram medu musia navštíviť až milión kvetov.
Keďže voľne žijúce včelstvá sa v Európe už takmer nevyskytujú a mnohé z ostatných voľne žijúcich druhov opeľujúceho hmyzu sú existenčne ohrozené, dostatočné opelenie voľne rastúcich aj kultúrne pestovaných rastlín zabezpečujú včelstvá, ktorým v prežití pomáhajú včelári.
Kým v minulosti boli tieto aktivity typické viac pre vidiek, v posledných rokoch sa objavil aj trend mestského včelárstva. Spočiatku vzbudzoval mestský med obavy, pretože mestá sú predsa len nepomerne znečistenejšie ako vidiek. Zástancovia mestského včelárstva však tvrdia, že na rozdiel od medu z vidieka sa v tom mestskom nenachádzajú pesticídy používané na poliach.
Včely ako lakmusový papierik znečistenia
Kvalita medu, peľu a životaschopnosť včiel je výborným meradlom kvality životného prostredia. Tento fakt sa rozhodli využiť vo svojom výskume aj vedci z Katedry ekológie Prešovskej univerzity v Prešove. Pomocou včiel sledujú mieru kontaminácie životného prostredia ťažkými kovmi.
„Cieľom našej aktivity je vybudovanie siete spolupracujúcich včelárov na Slovensku, ktorí v rámci projektu poskytnú za istých podmienok vzorky medu, peľových obnôžok a včiel. Účelom uvedenej aktivity je hodnotenie vybraných rizikových prvkov,“ vysvetľuje Lenka Demková z Katedry ekológie FHPV PU v Prešove. Do danej aktivity sa zapojili viacerí včelári z celého Slovenska, ako aj Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach či Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. Pripojiť sa plánuje aj Katedra geografie FHPV PU v Prešove.
„Vzhľadom na to, že užitočný dolet včiel za znáškou je približne 2 km, v niektorých prípadoch aj väčší, na základe odobraných vzoriek budeme schopní komplexne posúdiť stav znečistenia životného prostredia v rámci sledovaného radiánu,“ pokračuje Lenka Demková. Ako dodáva, pridanou hodnotou bude hodnotenie zaťaženia ovzdušia využitím metódy machových a lišajníkových „taštičiek“, ktorú vedci z katedry ekológie už niekoľkokrát úspešne využili na výskum kvality ovzdušia v rôznych typoch ekosystémov.
Ochrana včiel je jednou z priorít agrorezortu
Prioritou vedenia agrorezortu je zvýšiť systém ochrany života včely medonosnej tak, aby sa mu podriadili agrotechnické postupy a používanie prípravkov na ochranu rastlín. Ochranu chce rezort riešiť systémovo, a to od prevencie cez kontrolu až po sankcie. Základný kameň ochrany včiel by mal spočívať v dôkladnom sledovaní používania prípravkov na ochranu rastlín tak, aby poľnohospodári nemohli nakupovať tieto prípravky vo väčšom množstve, ako bude nevyhnutné a ich aplikácia sa bude musieť vykonávať s ohľadom na život včiel. Takýto postup všeobecne pomôže zdravšej krajine a životnému prostrediu.
Úbytok opeľovačov môže so sebou priniesť aj úbytok alebo vyhynutie niektorých rastlín spoločne so zvieratami, ktoré od nich závisia. Do veľkej miery od nich závisí produkcia našich potravín.
„Neviem si predstaviť poľnohospodárstvo, lesníctvo, potravinárstvo, a teda ani život bez včiel. Ochrana včely medonosnej má však napriek jej významu v rebríčku ochrany života jednu z posledných priečok a to sa musí zmeniť. Úhyn včiel, ktorý je spôsobený, či už úmyselne, alebo z nedbanlivosti, z dôvodu použitých nesprávnych agrotechnických postupov alebo nebodaj z lenivosti, nemôže ostať nepovšimnutý. Je načase začať spravodlivo chrániť život včiel a vážiť si prácu včelárov,“ povedal Ján Mičovský, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na stretnutí so zástupcami Slovenského zväzu včelárov. Na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo koncom apríla 2020, sa hovorilo o aktuálnych prioritách a cieľoch včelárstva na Slovensku.
Dnes med dovážame, cieľom je sebestačnosť
Slovensko sa môže napriek svojej skromnej rozlohe pochváliť jedným z najkvalitnejších medov na svete. Úplné prvenstvo patrí kvalitnej slovenskej medovine.
Zatiaľ čo v minulosti bolo na Slovensku okolo 400 tisíc včelstiev, v súčasnosti máme 19 tisíc včelárov a takmer 300 tisíc včelstiev. Stúpa však spotreba medu. Kým v roku 2004 bola spotreba medu štatisticky na obyvateľa štvrť kilogramu, v roku 2015 to už bolo 1,2 kilogramu. Chýbajúci med sa na Slovensko dováža z Mexika, Argentíny a Číny prevažne do obchodných reťazcov.
Absencia hmyzích opeľovačov v rámci krajín Európskej únie by spôsobila 25 % pokles celkových úrod hmyzomilných plodín. Pre Slovensko bola táto hodnota odhadnutá na takmer 27 percent, a to predovšetkým vďaka vysokému zastúpeniu repky olejnej na ornej pôde.
V ľudskej výžive sú hmyzomilné rastliny hlavným zdrojom mnohých vitamínov a minerálov vrátane vitamínov A, C, kyseliny listovej či vápnika. Úbytky opeľovačov preto môžu zvyšovať výskyt chorôb ovplyvniteľných správnou výživou, napr. ischemickej choroby srdca.
Spotreba včelieho medu na Slovensku je približne 12 až 13 miliónov kilogramov. Chovatelia včiel na Slovensku dokážu ročne vyprodukovať 6 až 10 miliónov kilogramov medu, zvyšok sa dováža. Rok 2019 nebol pre včelárov priaznivý, vyprodukovali iba okolo 6 miliónov kilogramov medu. V tomto roku očakávajú vyššiu produkciu, keďže včelstvá mali vďaka jarnému počasiu dobrý štart.
Ako pomôcť? Kupujte od včelárov
Agrorezort sa chce zamerať aj na lepšie označovanie pôvodu medov. Záujmom ministerstva je zvýšiť sebestačnosť na 100 percent. Produkcia medu je však mimoriadne citlivo naviazaná na počasie, na poľnohospodárske postupy a plodiny pestované v okolí.
Jedným z najefektívnejších spôsobov podpory slovenského včelárstva je kúpa medu priamo od domácich včelárov. Na Slovensku, na rozdiel od niektorých iných krajín, neplatia poľnohospodári včelárom za takzvanú opeľovaciu službu, takže predaj medu pre nich predstavuje jediný zdroj príjmu.
Pozitívnou správou je to, že až 90 percent medu od slovenských včelárov spotrebitelia nakupujú „priamo z dvora“. O kvalitný a regionálny med je teda záujem. Mnohé ocenenia z celosvetových súťaží dokazujú, že náš med má najvyššiu kvalitu. Slovenský zväz včelárov je držiteľom ochranného označenia Slovenský med.
„Včelárstvo je remeslo a životný štýl, nie je to žiaden silný poľnohospodársky biznis, no napriek tomu je život ľudí na včelách závislý. Nehľadáme preto riešenia ako zbohatnúť, ale ako zachovať zdravý a aktívny život na planéte,“ uviedol Milan Rusnák, predseda Slovenského zväzu včelárov.
Nárast počtu včelstiev a včelárov v podstate kopíruje demografický vývoj ľudskej populácie. Niekedy stavy včelstiev v jednotlivých krajinách stúpajú v dôsledku štatistických nepresností. Mnohé štáty Európskej únie nahlasujú počty včelstiev formou odhadu. Keďže od ich počtu závisí prerozdelenie celkového balíka financií do sektoru včelárstva, zvádza to k „nepresnostiam“, samozrejme, smerom nahor. Doplácajú na to krajiny ako Slovensko, ktoré majú zavedené systémy precíznej registrácie včelstiev.
V Európskej únii viac ako tri štvrtiny včelárov obhospodaruje menej ako 50 včelstiev. Na Slovensku je počet profesionálnych včelárov tiež nízky. Hlavný príjem len niekoľkých desiatok rodín pochádza zo včelárstva. Rentabilita nie je hlavným motívom záujmových včelárov, prečo sa venujú tomuto koníčku.
Marta Bartošovičová
Zdroje:
MPaR SR
Spolok včelárov Slovenska
Európsky parlament
Tlačová správa PUvP