Hlavnou témou septembrového čísla Quarku je Cesta do vnútra Slnka. Slnko je len bežná hviezda, ale pre nás je výnimočná, pretože pre planétu Zem je životne dôležitým zdrojom energie. Je to jediná hviezda vo vesmíre, ktorej sa vedci vedia pozrieť aj pod povrch.
Cesta do vnútra Slnka – Slnko priťahuje pozornosť ľudstva oddávna. Ľudia podvedome cítili jeho dôležitosť pre život a často bolo v mnohých starých civilizáciách povýšené na božstvo. Ak chceme postupne odhaľovať, čo sa odohráva v slnečnom vnútri, musíme správne odpovedať na základnú otázku: Odkiaľ berie Slnko energiu, ktorú neustále vyžaruje do okolia?
Vďaka termonukleárnej reakcii sa v Slnku každú sekundu premení približne 700 miliónov ton vodíka na 696 miliónov ton hélia. Ušetrené štyri milióny ton hmoty sa bez zvyšku premenia na čistú energiu. Keby sa takto premenila celá (vodíková) hmota Slnka na hélium, Slnko by žiarilo a hrialo minimálne 100 miliárd rokov. Termonukleárne reakcie však prebiehajú iba v centrálnej časti Slnka, kde je dostatočná teplota 15 miliónov K. Znamená to, že za celý život Slnka zhorí iba jedna desatina vodíka, takže Slnko žije 10 miliárd rokov.
Krajina na dotyk – laserové skenovanie sa v súčasnosti považuje za najmodernejšiu metódu diaľkového prieskumu Zeme. O tejto technológii sme sa rozprávali s Michalom Gallayom z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach.
Modrá (nie) je dobrá – svet je farebný a pestrý. Cez farby vnímame všetko okolo nás i samých seba. Ak sa však zamyslíme nad farbami v prírode, modrá sa v prírode veľmi neobjavuje – modrých zvierat a kvetov je veľmi málo, modré oči sú u ľudí zriedkavé. Prečo je to tak?
Sladká voda z morskej vody, Obor papagáj, (Takmer) neviditeľné zlato, Ultratenké, no šikovné, Rastúci grafén, Náhradné časti srdca, Náhrada hliníka?, Lacnejšie hnojivá, Elektrina po novom, Žmurkneš a vidíš, Unihemisférický spánok, Jablká plné baktérií, to je výber ďalších tém, ktoré nájdete v rubrike Magazín. Samozrejme aj v septembrovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky na zaujímavých úlohách.
Výber článkov v septembrovom čísle časopisu Quark
Cesta do vnútra Slnka
Slnko je len bežná hviezda, pre nás je však výnimočná, pretože je životne dôležitým zdrojom energie. Je to tiež jediná hviezda vo vesmíre, ktorej sa vieme pozrieť aj pod povrch.
Vylepšenie spomienky
Aby fotografie z leta neupadli do zabudnutia, je dobré si ich roztriediť, ale tiež upraviť a vylepšiť tie, ktoré sa nie celkom podarili. Stačí zvládnuť pár základných trikov.
Nové zuby zo Slovenska
Vedci z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV a Univerzity v Záhrebe vyvinuli nový titánový kompozitný materiál na kostné implantáty odolávajúci cyklickému namáhaniu.
Olympijské hviezdy
Na letnej olympiáde a paralympiáde 2020 v Tokiu budú ľuďom asistovať roboty od Toyoty. Ich úlohou bude pomáhať návštevníkom s mobilitou a spríjemňovať účasť na hrách.
Krajina na dotyk
Laserové skenovanie je najmodernejšou metódou diaľkového prieskumu Zeme. Porozprávali sme sa o ňom s Michalom Gallayom z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach.
Oceán pod povrchom Pluta
Počítačové simulácie poskytli dôkazy, že izolujúca vrstva hydrátov plynu môže uchrániť podpovrchový oceán kvapalnej vody pod vonkajšou ľadovou vrstvou Pluta pred zamrznutím.
Modrá (nie) je dobrá
Svet je farebný a pestrý, modrá sa však v prírode veľmi neobjavuje – modrých zvierat a kvetov je veľmi málo, modré oči sú u ľudí zriedkavé. Prečo je to tak?
Vajíčka prastarého švába
Šváby zrejme patria medzi najstaršie skupiny hmyzu. Sú nesmierne odolné, rozšírené po celom svete a obývajú najrôznejšie prostredia s ľuďmi aj bez nich.
Nedocenené pochúťky
Naše lesy sú plné chutných druhov húb, ale mnoho hubárov o nich nevie. Pritom ide o druhy, ktoré sa svojimi chuťovými vlastnosťami vyrovnajú aj našim najpopulárnejším hubám.
Vzostup a pád dynastie
V deviatom pokračovaní Kroniky života sa vydáme na cestu časom do kriedy. Počas nej si plazy upevnili vládu, rozvíjali sa kvitnúce rastliny a nastala veľká diverzifikácia hmyzu.
Mestské transformery
Podľa odhadov OSN bude v roku 2030 žiť v mestách asi päť miliárd ľudí. V dôsledku toho výrazne vzrastie dopyt po mobilite osôb či tovaru, čo je výzva pre automobilky.
Magnet s rekordnou indukciou
Najnovší úspech výskumníkov otvára možnosti vývoja magnetu s indukciou až do 50 T. Magnetické polia s takou vysokou indukciou slúžia vedcom v mnohých oblastiach výskumu.
Singapurský klenot
Letisko Changi otvorilo novú budovu s názvom Jewel, ktorá predstavuje kombináciu obchodného centra a mestského parku a stala sa tak jedným z klenotov modernej architektúry.
Ako piecť elektroniku
Čo má elektronika spoločné s pečením? Okrem automatických rúr na chlieb a inteligentných mixérov ide iba o použitie metafory na opis výroby tenkovrstvovej elektroniky.
Zakrivený časopriestor
Naše porozumenie sveta sa delí na čas pred rokom 1905 a po ňom. Špeciálna teória relativity skĺbila mechaniku a elektromagnetizmus, nevedela si však poradiť s gravitačnou silou.
Tajomstvo Filištíncov
Genetická analýza kostí dávnych obyvateľov filištínskeho mesta potvrdila európsky pôvod záhadného etnika Filištíncov, po ktorom sa volá Palestína.
Rodený pedagóg
Vynikajúci vedec nebýva vždy aj dobrým pedagógom. Medzi nemnoho žiariacich hviezd na oboch nebeských výšinách – vedeckej aj pedagogickej – patrí Slovák Aurel Stodola.
Autor: Redakcia Quark
Foto: Redakcia Quark; kredit NASA/ESA; Pixabay.com
Uverejnila: VČ
Viac o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 09/2019), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.