Dermoloma je nedostatočne známy rod bazídiových húb patriaci medzi pečiarkotvaré (Agaricales). Tvorí plodnice rozlíšené na klobúk a hlúbik s lupeňovitou výtrusorodou vrstvou. Celosvetovo je v tomto rode opísaných viac než 30 druhov, ale len málo z nich sa vo všeobecnosti akceptuje. Názory na morfologické ohraničenie a počet druhov sa v súčasnej literatúre rôznia. V Európe sa tradične rozlišuje tri až osem druhov, hoci počet opísaných druhov presahuje dvadsať. Huby rodu Dermoloma sú dôležitou súčasťou travinných spoločenstiev a sú považované za indikátorov prirodzenej hodnoty biotopu. Vo všeobecnosti sú druhy patriace do tohto rodu považované za saprofytické huby, rastúce na pôde v lúčnych a iných trávnatých biotopoch. Ich viazanosť na biotopy s vysokou diverzitou húb a cievnatých rastlín naznačuje, že môžu mať iný spôsob výživy, úzko viazaný na cievnaté rastliny a môžu tvoriť aj nešpecifikovaný spôsob symbiózy.
Cieľom projektu Systematika a fylogenéza rodu Dermoloma v Európe a Severnej Amerike (Systematics and phylogeny of the genus Dermoloma in Europe and North America) je definovať európske a severoamerické taxóny rodu Dermoloma molekulárnymi aj morfologickými metódami a priradiť k nim správne mená. Ako zodpovedný riešiteľ pôsobí Mgr. Slavomír Adamčík, PhD., Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV. Doba trvania projektu siaha do obdobia 1. 1. 2018 – 12. 12. 2021.
„Huby rodu Dermoloma sú dôležitou súčasťou travinných spoločenstiev, a preto sa chceme venovať aj otázke analýz environmentálnych pôdnych vzoriek a hľadať vhodný úsek DNA (barcode) na odlíšenie druhov za pomoci amplikónového sekvenovania (tzv. metagenomický prístup). Identifikáciou výskytu týchto húb v pôdnych vzorkách takisto testujeme ich citlivosť na rôzne manažmentové postupy v travinných spoločenstvách (mulčovanie, kosenie a pasenie),“ približuje Mgr. Slavomír Adamčík, PhD.
Predbežná fylogenetická štúdia riešiteľov projektu naznačuje existenciu viac ako 25 molekulárnych operačných jednotiek v Európe, ktoré pravdepodobne predstavujú samostatné druhy. „Je to niekoľkonásobne viac druhov, ako je doposiaľ rozlíšených v bežne používaných určovacích kľúčoch. Diverzita druhov v Severnej Amerike je ale nižšia a podobné biotopy sú osídľované podobnými, ale nepríbuznými druhmi čeľade Tricholomataceae. Druhy rodu Dermoloma boli nájdené aj vo vzorkách z pokusnej plochy na určenie vplyvu rôznych manažmentov na pôdnu mikrobiotu,“ uviedol Mgr. Slavomír Adamčík, PhD.
Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV nie je jediným riešiteľom projektu. Jeho pracovníci spolupracujú s Univerzitami v Upsale (Švédsko), Lille (Francúzsko), Knoxville, Tennessee (USA), Turíne (Taliansko). Zahraniční spolupracovníci prispievajú odborne spracovaným materiálom z rôznych regiónov Európy a Severnej Ameriky a tiež spolupracujú na vyhodnotení fylogenetických analýz a sekvenovaní DNA. Celogenómové sekvenovanie prebieha v rámci štipendia „Komparatívna genomika ekologicky významných travinných húb“ riešiteľa projektu Miroslava Caboňa v INRA, Nancy (Francúzsko).
Mgr. Slavomír Adamčík, PhD. spresňuje, že po prvých analýzach je potrebné zvýšiť počet vzoriek z rôznych oblastí. Morfologické profily takmer všetkých druhov sú pripravené, ale odlíšenie druhov si vyžaduje viac pozorovaní pre určenie medzidruhovej variability. „Získali sme kvalitnú DNA na celogenómové sekvenovanie a potrebujeme porovnať prítomnosť génov kódujúcich enzýmy rozkladajúce lignín a celulózu na rozlíšenie trofie. Časovo náročné bude rozlíšenie DNA barkódu a vyhodnotenie sekvenačných reakcií z pôdnych vzoriek. Očakávame, že počet skutočne zistených druhov rodu Dermoloma v Európe bude omnoho vyšší v porovnaní so všeobecným názorom v literatúre. Ich odlíšenie bude úplne odlišné od literatúry a mnoho druhov bude nových pre vedu. Odhadujeme, že porovnanie genómu Dermoloma so saprofytickými a mykoríznymi hubami nám umožní jednoznačne určiť trofické preferencie rodu.“
Projekt Systematika a fylogenéza rodu Dermoloma v Európe a Severnej Amerike má aj značný prínos pre verejnosť. Mgr. Slavomír Adamčík, PhD. vysvetlil, že za predpokladu, že niektoré manažmentové postupy môžu mať vplyv na výskyt druhov tohto rodu a tento rod tvorí mykorízu s rastlinami, nevhodný manažment môže mať priamy negatívny vplyv na pôdnu mikrobiotu a nepriamy na druhovú diverzitu rastlín a stabilitu trávnatých ekosystémov. „Rozlíšenie manažmentov s negatívnym efektom je kľúčom k zachovaniu nielen druhovej diverzity v krajine, ale napr. aj k stabilizácii kvality a množstva podzemných vôd, pôdnej erózie či produktivity poľnohospodársky využívaných lúk a pasienkov.“
Informácie a foto poskytol: Mgr. Slavomír Adamčík, PhD., Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ