Európska komisia navrhuje „európsky prístup“ k umelej inteligencii (AI) a robotike. Zaoberá sa technickými, etickými, právnymi a sociálno-ekonomickými aspektmi s cieľom podporiť výskumné a priemyselné kapacity EÚ a zaradiť AI do služby európskych občanov a hospodárstva.
Európska komisia predstavila v decembri 2018 koordinovaný plán, ktorý vypracovala s členskými štátmi na podporu rozvoja a využívania umelej inteligencie v Európe. Tento plán obsahuje spoločné opatrenia v záujme užšej a účinnejšej spolupráce medzi členskými štátmi, Nórskom, Švajčiarskom a Komisiou v štyroch kľúčových oblastiach: zvýšenie investícií, sprístupnenie väčšieho objemu údajov, podpora talentov a zabezpečenie dôvery.
Na to, aby sa Európa stala popredným svetovým regiónom v oblasti rozvoja a zavádzania modernej, etickej a bezpečnej umelej inteligencie, je nevyhnutná silnejšia koordinácia.
Zástupcovia členských štátov, Nórska, Švajčiarska a Komisie identifikovali na vzájomných stretnutiach v priebehu posledných šiestich mesiacov synergie a spoločné akcie, ktoré odteraz budú každoročne opätovne posudzovať a aktualizovať. Za prioritné označili oblasti verejného záujmu, ako je zdravotná starostlivosť, doprava a mobilita, bezpečnosť či energetika. Dohodli sa na týchto okruhoch:
Investície sa zvýšia až na 7 miliárd
Investície do umelej inteligencie v EÚ sú v porovnaní s inými časťami sveta, napríklad s USA a Čínou, slabé a roztrieštené. Do konca roka sa na výskum a inovácie v oblasti umelej inteligencie poskytne minimálne 20 miliárd EUR z verejno-súkromných investícií a počas nasledujúceho desaťročia to bude viac ako 20 miliárd EUR ročne. Komisia do roku 2020 doplní vnútroštátne investície o 1,5 miliardy EUR, čo je o 70 % viac než v období 2014 – 2017. V rámci svojho budúceho dlhodobého rozpočtu (2021 – 2027) EÚ navrhla z programov Horizont Európa a Digitálna Európa do umelej inteligencie investovať najmenej 7 miliárd EUR.
Príklady spoločných akcií na dosiahnutie týchto cieľov:
- Národné stratégie v oblasti umelej inteligencie: Do polovice roka 2019 by všetky členské štáty mali mať zavedené vlastné stratégie, v ktorých by sa stanovili investičné úrovne a vykonávacie opatrenia a ktoré budú podkladom pre diskusie na úrovni EÚ.
- Nové európske verejno-súkromné partnerstvo v oblasti umelej inteligencie: Vytvorí sa nové výskumno-inovačné partnerstvo zamerané na umelú inteligenciu s cieľom podporiť spoluprácu medzi akademickou obcou a priemyslom v Európe a vymedziť spoločný strategický výskumný program v oblasti umelej inteligencie.
- Nový fond na rozširovanie podnikov zameraných na umelú inteligenciu: Komisia bude podporovať začínajúce podniky a inovátorov v oblasti umelej inteligencie a technológie blockchain, ktoré sú v počiatočnej fáze, ako aj podniky vo fáze rozširovania.
- Rozvoj a spájanie špičkových centier pre umelú inteligenciu: Vyvinú sa európske centrá excelentnosti pre umelú inteligenciu, ktoré sa vzájomne prepoja. Okrem toho sa zriadia globálne referenčné testovacie zariadenia v takých oblastiach, ako je prepojená mobilita, a bude sa podporovať zavádzanie umelej inteligencie v celom hospodárstve prostredníctvom centier digitálnych inovácií. Na podporu technológií umelej inteligencie ďalšej generácie sa začne aj pilotná iniciatíva Európskej rady pre inováciu.
Spoločné európske dátové priestory
Na to, aby sa mohli rozvíjať technológie umelej inteligencie, musia byť k dispozícii veľké, bezpečné a spoľahlivé súbory údajov. Komisia spolu s európskymi krajinami vytvorí spoločné európske dátové priestory, aby cezhraničná výmena údajov bola bezproblémová a zároveň v úplnom súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov. Umelá inteligencia môže byť prínosom najmä pre sektor zdravotníctva: Komisia bude v súčinnosti s členskými štátmi podporovať rozvoj spoločnej zdravotnej databázy s anonymnými snímkami, ktoré darujú pacienti, na zlepšenie diagnostiky a liečby rakoviny pomocou umelej inteligencie. Do polovice roku 2019 Komisia spustí podporné centrum pre výmenu údajov s cieľom poskytovať praktické rady všetkým európskym účastníkom dátového hospodárstva.
Podpora talentov, zručností a celoživotného vzdelávania
Talent má v Európe zásadný význam pre rozvoj a využívanie umelej inteligencie, ale krajiny EÚ čelia nedostatku odborníkov v oblasti IKT a chýbajú im špecializované programy vysokoškolského vzdelávania. Preto Komisia spolu s európskymi krajinami bude podporovať pokročilé študijné programy v oblasti umelej inteligencie, a to napríklad udeľovaním osobitných štipendií. Komisia bude takisto pokračovať v podpore digitálnych zručností a celoživotného vzdelávania v celej spoločnosti, a najmä medzi pracovníkmi, ktorých sa umelá inteligencia najviac dotýka, ako sa uvádza v jej stratégii pre umelú inteligenciu. Ak sa má umelá inteligencia rozvíjať s ohľadom na ľudskú stránku, je tiež dôležité, aby bola súčasťou vzdelávacích programov v iných disciplínach, ako je napríklad právo. Udržať vysoko kvalifikovaných odborníkov v oblasti umelej inteligencie v Európe a prilákať ich do nej pomôže aj plné využívanie systému modrej karty.
Rešpektovanie základných práv a etických pravidiel
Umelá inteligencia vyvoláva nové etické otázky, napríklad potenciálne zaujaté rozhodovanie. V záujme vybudovania dôvery, ktorá je potrebná na to, aby spoločnosť mohla prijať a využívať umelú inteligenciu, je cieľom koordinovaného plánu vypracovať technológiu, ktorá bude rešpektovať základné práva a etické pravidlá. Európska skupina odborníkov zastupujúcich akademickú obec, podniky a občiansku spoločnosť pracuje na etických usmerneniach pre vývoj a používanie umelej inteligencie. Prvá verzia bude uverejnená do konca roka 2018 a experti predložia konečnú verziu Komisii v marci 2019.
Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroje:
Zdroj obrázku: https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/artificial-intelligence-real-benefits
Ďalšie informácie
Viac o 66 miliónoch EUR pre centrá robotiky
Viac informácií o umelej inteligencii
