Krajiny Vyšehradskej štvorky žiadajú, aby Únia navýšila finančné prostriedky pre digitálne projekty a aby sa Európska komisia aktívne zapájala do spolupráce členských štátov pri vývoji umelej inteligencie. Jedným z návrhov je aj otvorenie Európskeho observatória pre umelú inteligenciu.
Stanovisko V4 dali štyri krajiny k dispozícii svojim kolegom počas konferencie Digital Day, organizovanej v Bruseli.
Pod spoločné vyhlásenie o potrebe vytvorenia „európskeho prístupu k AI“, ktoré bolo najdôležitejším bodom konferencie, sa celkovo podpísalo 24 krajín, medzi nimi aj Slovenská republika.
Európska komisia uverejní 25. apríla návrh nových nariadení o umelej inteligencii v EÚ. Tohto návrhu sa týka aj spoločná pozícia štátov Vyšehradskej skupiny.
Dokument – neoficiálne spoločné stanovisko (non-paper) k problematike umelej inteligencie – bol postúpený komisárke pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť, Mariji Gabrrielovej, ako aj Európskemu parlamentu a zástupcom členských štátov. Výzva je otvorená a skupina V4 pozýva všetkých partnerov, aby o nej diskutovali.
Spoločná pozícia V4
Pozícia, ktorá bola v Bruseli prezentovaná, obsahuje popis priorít, definovaných v oblasti umelej inteligencie (AI) z pohľadu Poľska, Českej republiky, Slovenska a Maďarska. V predloženom dokumente V4 zdôrazňuje dôležitosť progresívneho rozvoja AI, ktorý poskytne mnoho príležitostí nielen podnikateľom a začínajúcim start-upom, ale aj štátnej správe.
V tejto súvislosti sú právne predpisy mimoriadne dôležité a V4 upozorňuje na to, že nemôžu predstavovať prekážky pre inovatívne projekty, no zároveň musia umožňovať držať krok nielen s prítomnosťou, ale ju aj predbiehať.
„Krajiny V4 sú v Európskej únii prvé, ktoré zaujali postoj k pripravovanému oznámeniu Európskej komisie o rozvoji umelej inteligencie. Aj týmto spôsobom pomáhame presadiť naše záujmy v Európe a podporovať budovanie Jednotného digitálneho trhu,“ povedala Martina Slabejová, generálna riaditeľka sekcie informatizácie Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Slovenskej republiky, ktorá na konferencii viedla slovenskú delegáciu.
Podľa Úradu podpredsedu vlády dokument zdôrazňuje najdôležitejšie a najpálčivejšie otázky tejto technologickej oblasti. Pojednáva o možnostiach regulácie tak, aby sa dosiahla lepšia integrácia na Jednotnom digitálnom trhu, ako aj o opatreniach, ktoré treba pre znižovanie možných negatívnych dopadov na zamestnanosť a spoločnosť prijať.
Návrh na vytvorenie európskeho observatória AI
Krajiny V4 si želajú, aby nové európske nariadenia nielen podporovali inováciu a konkurencieschopnosť, ale aby sa zamerali aj na ochranu údajov občanov.
Ako ďalšia výzva bola zdôraznená aj problematika autorských práv k produktom s umelou inteligenciou. Podľa V4 totiž ide o jeden z príkladov nových hospodárskych a spoločenských otázok, ktoré sa v súvislosti s rozvojom a vylepšovaním AI objavujú.
Rovnako sa spomína aj prístup k údajom pre spoločnosti a výskumné inštitúcie. Cieľom je vytvoriť možnosť využitia takzvaných data warehouses, známych aj ako dátové sklady.
Krajiny Vyšehradu tiež navrhujú vytvorenie Európskeho observatória pre umelú inteligenciu, ktorá by koordinovala spoluprácu medzi členskými štátmi v tejto oblasti.
Komisia by podľa nich mala teraz preskúmať možný vplyv rozvoja a rozšírenia AI na trh práce v Európskej únii a rovnako navýšiť financovanie digitálnych projektov z rozpočtu EÚ.
Pakt 24 členských štátov
Počas minulotýždňovej konferencie Digital Day v Bruseli podpísalo 24 členských štátov aj spoločný pakt za rozvoj umelej inteligencie. Vyhlásenie zdôraznilo potrebu vytvoriť spoločný „európsky prístup“ k tejto otázke. Pod tento dokument sa podpísalo aj Nórsko.
Podpisy zástupcov štyroch členských krajín – Chorvátska, Cypru, Grécka a Rumunska – chýbali. Ako EURACTIV informoval jedného z nemenovaný úradník z Komisie, tieto štyri krajiny nevzniesli voči paktu žiadne námietky. Ich predstavitelia však dokument nemohli podpísať najmä kvôli procedurálnym pochybnostiam. Schválenie týchto typov dohôd totiž musí byť najprv schválené na národnej úrovni.
Európska únia a jej inštitúcie urýchľujú prípravu nových nariadení o umelej inteligencii potom, čo ju k tomu členské štáty zaviazali koncom minulého roka na digitálnom summite v Talline.
Vedúci predstavitelia členských štátov v tom čase uviedli, že Únia v oblasti digitálnych investícií (vrátane umelej inteligencie) ďaleko zaostáva za Spojenými štátmi a Čínou, ako aj niekoľkými ďalšími ázijskými krajinami.
EÚ v konkurencii s USA a Čínou
Podpredseda Európskej komisie Andrus Ansip vyzval pri vývoji prácv oblasti umelej inteligencie na spoluprácu. Konkrétne poukázal na otázku zdieľania vedomostí o AI, vzájomnej adaptácii národných výskumných programov, realizácii spoločných investícií, ale aj spolupráci so súkromným sektorom.
Európska únia a členské štáty sa v súvislosti s umelou inteligenciou intenzívne venujú aj etickým aspektom. Zohľadnenie týchto noriem by sa mohlo stať hlavnou nálepkou európskych projektov v tejto oblasti.
„Nemôžeme očakávať, že tak urobí Čína. Musíme to urobiť my. Európska únia musí brať efektívnu demokraciu a právny systém veľmi vážne. Konkurencia s USA alebo Čínou je samozrejme dôležitá, ale ak nevytvoríme vlastný právny a etický rámec, istotne stratíme,“ povedal švédsky minister pre digitalizáciu, Peter Eriksson.
Novú iniciatívu, zameranú na výskum umelej inteligencie, vyhlásil ešte v marci aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Paríž chce počas nasledujúcich štyroch rokov vyčleniť na tento účel 1,5 miliardy eur. Okrem iného má v spolupráci s Nemeckom vzniknúť aj nové výskumné centrum pre umelú inteligenciu. Výskumné laboratórium AI pod taktovkou spoločnosti Facebook dnes už v Paríži pôsobí.
Autori: Lucia Yar a Michał Strzałkowski
Zdroj: EURACTIV.pl a euractiv.sk
Foto: Pixabay.com
Uverejnila: MB
