Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

V tom, čo robíme najradšej, môžeme byť naozaj dobrí

Monika Tináková

práca mládeže so včelami

Tvrdí to Nina Adamčíková, ktorá má len 12 rokov a už teraz množstvo predstáv, ako by raz mohla byť pre spoločnosť užitočná. Rada trávi čas v záhrade, v prírode a špeciálne v blízkosti včelích úľov. V rámci Týždňa vedy a techniky sa prihlásila na festival, v ktorom sa hodnotia tie najlepšie práce mladých výskumníkov, a bola úspešná.

M. HUCÁKOVÁ: Nina, aj Ty si členkou včelárskeho krúžku pod vedením pána Michala Spáčila, takže sa venuješ včelám už piaty rok. Prečo Ťa tak zaujímajú?

N. ADAMČÍKOVÁ: Včely ako živý organizmus, sú každodenne  vystavované škodlivým účinkom znečisteného životného prostredia, ako aj rôznym chorobám, ktoré sú príčinou znižovania ich stavov. Každoročne vidíme ako sa počet včiel znižuje, hynú najmä „vďaka“ zásahom človeka (napr. postreky). Toto je verejne známe, avšak alarmujúce sú správy o neprimeraných úhynoch včiel. Preto sme sa rozhodli vychovať včelie matky, ktoré sú základom nových včelích rodín a tieto matky potom darovať začínajúcim včelárom  a tým rozšíriť rady včelárov hlavne o mladých ľudí, ktorí by sa v budúcnosti tejto činnosti venovali.

M. H.: Prečo dnes globálne ubúda počet včiel?

N. ADAMČÍKOVÁ: Na túto otázku je veľmi ťažko odpovedať. Nad tým si lámu hlavy nielen včelári, ale aj vedci, ktorí sa touto problematikou zaoberajú. Úhyn včelstiev je zapríčinený znečisteným životným prostredím, v ktorom dnes žijeme, chorobami a parazitmi, chémiou a hlavne pesticídmi, ktoré používame pri pestovaní plodín.

M. H.: Ako si sa aj Ty rozhodla proti tomuto úbytku bojovať?

N. ADAMČÍKOVÁ: Výchova včelej matky je základom pre vytvorenie novej včelej rodiny. Toto sa deje aj prirodzene, včely sa rozmnožujú rojením, kedy si samé vychovajú včeliu matku, pričom stará včelia matka pred narodením novej vyletí s rojom včiel z úľa a založí novú včeliu rodinu. Tento postup však včelárom z rôznych príčin nevyhovuje (nie je istota, že chytí roj, nie je istota, že budúca matka sa vyliahne a pod). Preto sú metódy, ktorými včelári dokážu vychovať včeliu matku. My sme zvolili dve metódy, ktoré sú známe, a to metódu larvovania – kde sme do včelstva bez matky vložili rámik s 10 miskami, v ktorých boli larvičky včiel. Nakoľko včelstvo nemá matku, tak sa snaží z týchto larvičiek vychovať nové matky. Druhá metóda bola tá, že sme do včelstva bez matky vložili plást s vajíčkami a larvičkami včiel a tak isto, keďže včely nemajú matku, tak sa snažia si ju vychovať.

prezentácia projektu

M. H.: K akým výsledkom ste pozorovaniami dospeli?

N. ADAMČÍKOVÁ: Výchovu matiek larvovaním sme skúsili dvakrát, pričom ani jedenkrát včely z ponúknutých larvičiek včelie matky nevychovali. Metódu vložením plastu s vajíčkami a larvičkami sme skúsili jedenkrát a tu si včely vychovali včeliu matku. Keďže sme sa snažili zachovať všetky podmienky chovu matiek pri oboch našich pokusoch a vydaril sa nám až druhý spôsob, dospeli sme k názoru, že tento je pre včely prirodzenejší, pretože si mohli vybrať z omnoho väčšieho množstva larvičiek (niekoľko 100). To, že sa nám podarilo vychovať včeliu matku, stačilo k tomu, aby sme založili novú včeliu rodinu a túto potom darovali začínajúcemu včelárovi. Tento na základe toho môže začať včeláriť, rozširovať počet svojich včelstiev a tým zvyšovať ich početný stav v našom regióne. Zároveň  sme prezentáciou svojej činnosti chceli inšpirovať aj iných včelárov aby postupovali podobne, a tým by sa podľa nás určite podarilo zvýšiť počet včelárov a samozrejme aj včelstiev.

M. H.: Tvoja rodina tiež žije včelárstvom, podobne ako Ty. Ako to vyzerá v malej dedinke Blesovce, v ktorej žiješ? Je tam viac takýchto nadšencov?

N. ADAMČÍKOVÁ: V obci, v ktorej žijeme, pred 6 rokmi zomrel posledný včelár, a chceme túto tradíciu včelárstva v obci obnoviť. Máme tu veľké záhrady, kedysi sa v našej obci pestovali ruže, no dnes je tu veľa ovocných stromov a miestni ľudia tu pestujú zeleninu. Môj otec pracuje s drevom a tiež ho zaujíma téma včelárstva. Preto sa rozhodol spojiť staré tradičné postupy s novými technológiami a vyrobiť nový typ úľa. Jedná sa o tzv. ležan, ktorý by mal byť vylepšený o vyberateľné dno kvôli kontrole preliečovaniu včielok. Ďalej by mal obsahovať vyberateľné deliace priečky a prídavné kŕmidlo na včely. Samozrejmosťou pri tomto úle by mali byť aj tradičné spôsoby vyberateľného letného/zimného výletového otvoru. 

M. H.: Nina, Ty sa raz vidíš ako vedkyňa, ktorá bude v oblasti včelárstva prinášať spoločnosti nové objavy?

N. ADAMČÍKOVÁ: Keďže mojimi vysnívanými povolaniami boli chemik, biológ a práca v laboratóriu, baví ma výskum a projekty, ktoré smerujú k výsledku pomoci ľuďom. Žijem v rodine, kde i rodičia sú veľmi spätí s prírodou, učia ma to od malička, máme veľkú záhradu, kde môžem i ja robiť svoje experimenty 🙂 Poznám veľa rastlín, živočíchov, máme doma jedlé trávniky, pestujeme veľa ovocia i zeleniny, a to mi prináša i veľa poznatkov a skúseností. Uvidím sama, kam moja cesta bude smerovať. Ak sa budem riadiť svojou intuíciou, bude to vždy ten správny smer. 

 

Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

Foto: z archívu Niny Adamčíkovej

Uverejnila: VČ

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky