Dnes večer a možno aj v nasledujúcich dňoch by sme mohli zo Slovenska pozorovať polárnu žiaru, následok silných slnečných erupcií.
Fotografia polárnej žiary od Petra Horálka. Zdroj: FB Petr Horálek. Autor: Petr Horálek
Vo večerných hodinách by sme dnes opäť mohli zaznamenať polárnu žiaru zo stredných zemepisných šírok, teda aj z územia Slovenska či Česka. Na svojej sociálnej sieti na túto možnosť upozornil popularizátor astronómie a astrofotograf Petr Horálek.
„NOAA predpovedá dnes večer geomagnetickú búrku triedy G2 – G3 z dôvodu príchodu hustejších plazmových oblakov zo Slnka po nedávnych silných erupciách, najmä z oblasti AR, preto by mohla existovať výraznejšia aurora. Počasie by malo byť relatívne pekné, no na mnohých miestach sa môže tvoriť hmla, treba vyhľadať miesto s vyššou nadmorskou výškou.“
Okrem počasia treba zohľadniť aj ďalší faktor, ktorým je svetelné znečistenie. Ak chceme zvýšiť šance na úspešné pozorovanie, mali by sme vyhľadať miesto v dostatočnej vzdialenosti od miest. Intenzitu možnej polárnej žiary zníži svit Mesiaca, ktorý je čerstvo po splne.
CME na Slnku a geomagnetická búrka G3
Koronálne výrony hmoty (CME), erupcie slnečnej hmoty a magnetických polí na Slnku, boli zaznamenané od 3. novembra. V aktívnej oblasti na Slnku, označovanej ako AR 4247, došlo k štyrom významným CME. Posledný z nich sa uskutočnil 5. novembra.
Podľa stránky spaceweather.com „preletela CME v skorých ranných hodinách 6. novembra v blízkosti Zeme a vyvolala silnú geomagnetickú búrku triedy G3“. Má to byť len začiatok. Do 8. novembra sa očakávajú tri ďalšie CME.
Pre nasledujúce dni vydalo preto Americké centrum pre predpoveď vesmírneho počasia NOAA SWPC (Space Weather Prediction Center) výstrahu pred silnou geomagnetickou búrkou G3 (Strong geomagnetic storm alert). Búrka kategórie G3 môže spôsobiť „väčšie narušenie magnetického poľa Zeme. Intenzita sa môže v priebehu niekoľkých hodín až jedného dňa počas trvania udalosti meniť od nižších úrovní až po silné búrkové podmienky,“ uvádza stránka NOAA SWPC.
Pozrite si
Slnečný vietor
Zo Slnka uniká okrem elektromagnetického žiarenia aj tzv. slnečný vietor. Tvoria ho častice, hlavne elektróny, ale aj protóny a ďalšie nabité častice, ktoré unikajú zo Slnka rýchlosťami 300 až 1200 km/s. „Vzdialenosť od Slnka k Zemi, čo je približne 150 000 000 km, prekonajú tieto častice za 2 dni až 5 dní,“ vysvetlil v jednom z predchádzajúcich článkov na portáli VEDA NA DOSAH astronóm Ján Svoreň.
Portál imeteo.sk uvádza: „Modely predpovedajú, že rýchlosť slnečného vetra môže presiahnuť 600 km/s, pričom v súčasnosti sa hodnoty pohybujú medzi 340 až 450 km/s. Magnetické pole Zeme bude teda podstatne viac zaťažené, čo zvýši šancu na rozšírenie polárnej žiary smerom k nižším zemepisným šírkam.“
Polárna žiara pozorovaná zo sídliska Fončorda v Banskej Bystrici smerom na sever. Fotografia je zhotovená mobilným telefónom o 22.36 zo 6. poschodia balkóna paneláka. Autor: Mima Uzaková Makovická
Polárna žiara aj nad Slovenskom
Ako dôsledok geomagnetickej búrky kategórie G3 sa môže objaviť polárna žiara v noci zo štvrtka 6. novembra na piatok 7. novembra 2025 aj na území Slovenska.
V USA už polárnu žiaru zaznamenali dnes 6. novembra v skorých ranných hodinách vo viacerých severne položených štátoch. NOAA SWPC očakáva, že by polárna žiara mohla byť viditeľná aj nad časťou nižšie položeného stredozápadu až po Oregon.
Polárne žiary pozorovateľné z našich končín bývajú obvykle veľmi slabé a často si ich neskúsený pozorovateľ zamení so svetelným znečistením pochádzajúcim i z niekoľko desiatok kilometrov vzdialeného mesta alebo napríklad s pokročilými zorami. Minulý rok v máji sme však aj z našich končín zaznamenali intenzívnu polárnu žiaru, ktorá bola dôsledkom mimoriadne silnej geomagnetickej búrky G5. Mnohým sa ju podarilo zachytiť aj pomocou mobilných telefónov.
Záujemcom o pozorovanie polárnej žiary astronómovia odporúčajú sledovať takzvané aurorálne monitory, napríklad na weboch solarham.com alebo spaceweatherlive.com, prípadne prostredníctvom mobilnej aplikácie Aurora Alerts.
Čo je polárna žiara?
Polárna žiara je svetelný jav, ktorý môžeme výnimočne pozorovať na nočnej oblohe pri zvýšenej aktivite Slnka. Charakteristická je pre ďaleký sever, zriedkavo ju môžeme pozorovať aj v našich zemepisných šírkach. Ako teda vzniká? „Po dosiahnutí Zeme sú častice slnečného vetra vo vysokej atmosfére usmernené zemským magnetickým poľom pozdĺž jeho siločiar. V oblasti pólov smerujú magnetické siločiary k povrchu, preto môžu častice vniknúť hlbšie do atmosféry, kde narážajú na molekuly vzduchu. Molekuly vzduchu sú nárazom nabudené, čo znamená, že sa elektrón alebo niekoľko elektrónov v elektrónovom obale presunie na vyššie hladiny. Pri návrate elektrónov do pôvodného stavu dôjde k vyžiareniu fotónov (tzv. fluorescencia), čo môžeme pozorovať ako svetielkovanie atmosféry, teda polárnu žiaru,“ objasnil v článku pre portál VEDA NA DOSAH astronóm Ján Svoreň.
Zdroj: Space Weather Prediction Center, spaceweather.com, imeteo.sk, VND (1, 2)
(zh)
