Strážovské vrchy, Považský Inovec a Malé Karpaty. To je trojica slovenských pohorí, ktoré sa vyznačujú zvýšenými hodnotami radónu (OAR). Ako upozornila Terézia Eckertová z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, všeobecne na základe meraní [Daniel a kol., 1996] boli pohoriu Považský Inovec priradené priemerné až zvýšené hodnoty prírodnej rádioaktivity v rámci SR.
„Okrem toho sa veľká časť Malých Karpát nachádza v oblasti so zvýšenou seizmickou aktivitou (od Bratislavy po Vŕbové), v Považskom Inovci zas oblasť so zvýšenou uránovou mineralizáciou (oblasť Kálnice). Navyše ide o pohoria, ktoré sa vyznačujú bohatou hydrologickou štruktúrou. V prevažnej časti územia týchto pohorí boli odoberané vzorky vôd, ktorým sa určovala objemová aktivita 222Rn (OAR) a získané výsledky sa spracovali, vytvárajúc mapu rozloženia aktivity radónu pomocou programu Surfer na podklade geologickej mapy podložia SR [GUDS],“ uviedla Terézia Eckertová.
Počas konferencie Sekcie SNUS Ženy v jadre v Častej-Papierničke prezentovala prácu zaoberajúcu sa koncentráciou 222Rn v prameňoch troch pohorí západného Slovenska. Išlo o mapovanie jadrových pohorí ako Strážovské vrchy, Považský Inovec a Malé Karpaty, ktorých geologickú štruktúru tvorí v prevažnej miere podložie kryštalinika tvoreného premenenými a magmatickými horninami. Terézia Eckertová konštatovala, že pramene s najvyššími hodnotami OAR sa porovnali prihliadajúc na aktuálny stav daného prameňa (výdatnosť, teplota) spolu s okolitými meteorologickými podmienkami.
Aj Slovenský hydrometeorologický ústav prispel v rámci konferencie Sekcie SNUS Ženy v jadre poznatkami o svojom radiačnom monitoringu. RNDr. Marián Jakubek a Ing. Terézia Melicherová z odboru Meteorologické siete uviedli, že ich kolektív sa zaoberá pozorovaním meteorologických prvkov a javov a medzi jeho činnosti patrí aj pozorovanie oblakov. „Oblačnosť je charakterizovaná tromi veličinami: množstvo oblačnosti, druh oblakov a výška základní oblakov. Morfologická klasifikácia oblakov vychádza z celkového vzhľadu oblaku. Oblaky zaraďujeme podľa druhu, tvaru, odrody a zvláštnosti,“ poznamenali vo svojom príspevku.
Súčasťou odboru Meteorologické siete je podľa nich aj radiačný monitoring, ktorý síce s oblakmi nesúvisí priamo, ale mnohé spojitosti je možné nájsť. „Tie najnázornejšie sú známe oblaky zaznamenané pri skúškach jadrových zbraní alebo kontaminácia spôsobená presunom kontaminovaných oblakov pri haváriách jadrových elektrární. Ale sú aj iné, menej známe súvislosti medzi výškou dávkového príkonu a zrážkami alebo hrúbkou snehovej pokrývky, či pobyt na palube lietadla nad vrstvou oblakov. Aj takto sa dá oblakom rozumieť,“ podotkli RNDr. Marián Jakubek a Ing. Terézia Melicherová z odboru Meteorologické siete SHMÚ.
Helena Cabáneková zo Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave (Oddelenie radiačnej hygieny) prezentovala radiačnú záťaž obyvateľstva SR z expozície radónu podľa nových odporúčaní EÚ. Porovnala v súčasnosti platnú legislatívu SR s novými požiadavkami EÚ, záväznými pre členské štáty Európskej Únie. Ďalej tiež predstavila výsledky skríningu kontaminácie stavebných materiálov a surovín prírodnými rádionuklidmi, pričom bola odhadnutá radiačná záťaž obyvateľa SR z externého ožiarenia v pobytovom priestore typickom pre Slovensko.
Prezentované boli aj výsledky skríningov koncentrácie radónu v pobytových priestoroch SR od roku 1992. „Posledný skríning koncentrácie radónu v pobytových priestoroch, uskutočnený po roku 2014 v siedmych územných celkoch (Topoľčany, Levice, Galanta, Lučenec, Trenčín, Dolný Kubín a Košice), je korigovaný výsledkami opakovaných meraní a doplnený ďalšími meraniami v týchto lokalitách. Pri hodnotení radónovej situácie v celom sledovanom súbore pobytových objektov bol potom zohľadňovaný druh pobytového priestoru, typ miestnosti, ako aj charakter stavby,“ povedala Helena Cabáneková.
V závere príspevku uviedla, že na základe analýzy nameraných výsledkov, nových koeficientov odhadu zdravotného rizika a konverzných koeficientov pre výpočet efektívnej dávky z expozície radónom, bola odhadnutá efektívna dávka obyvateľstva v jednotlivých okresoch a krajoch Slovenska.
Táto práca bola podporená aj realizáciou projektu „Centrum excelentnosti environmentálneho zdravia“ ITMS č. 24240120033, na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj, financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Uvedené informácie odzneli počas konferencie Sekcie SNUS Ženy v jadre, ktorá sa uskutočnila koncom apríla 2017 v Častej-Papierničke. V rámci toho podujatia sa konalo aj Valné zhromaždenie Slovenskej nukleárnej spoločnosti.
Informácie a foto poskytla: Ing. Terézia Melicherová, Odbor Meteorologické siete, SHMÚ
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ