Vedeli ste, že voda sa v oceánoch uchováva až 3 200 rokov, v jazerách je to 50 až 100 rokov, v riekach sa vymieňa behom dvoch až šiestich mesiacov; priemerná doba uchovania pôdnej vlhkosti je jeden až dva mesiace a v takých zdrojoch ako napr. spodné vody zostáva 100 až 10 000 rokov? Celkovo pritom platí, že 97 % vody na zemeguli je slanej a len z troch percent je sladká.
Na celosvetovej, nadnárodnej, ale aj na úrovni Európskej únie existuje množstvo programov s cieľom chrániť naše prírodné hydrologické zdroje a zlepšovať ich kvalitu. Práve takému niečomu sa venuje aj tím slovenských odborníkov zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorí v rámci projektu SlovakAid pomáhajú Gruzínsku zlepšovať bezpečnosť a kvalitu vôd.
Platí totiž, že Gruzínsko má na svojom území významné vodné zdroje, tak sladkovodné, ako aj morské a čelí výzvam, ktoré vyplývajú z jeho členstva v komisii Čierneho mora, do ktorého sa vlievajú veľké gruzínske rieky. Cieľom programu, na ktorom sa zúčastňujú aj naši vedci, je vyškoliť odborníkov na monitoring povrchových vôd v súlade s pravidlami Európskej únie, pomôcť pri príprave legislatívy týkajúcej sa monitoringu a využívania vôd, ako aj skvalitniť používané analytické metódy.
Ako uviedla Andrea Settey Hajdúchová, manažérka pre komunikáciu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, na riešenie problémov v oblasti ochrany a využívania vodných zdrojov v krajine, potrebuje Gruzínsko kvalitné prístrojové zariadenie, zavedené analytické postupy a vyškolený odborný personál. Tomu má pomôcť projekt Harmonizácia analytických metód v Národnej agentúre životného prostredia Gruzínska s požiadavkami novelizovanej Rámcovej smernice o vode 2013/39/EÚ, ktorý rieši tím Slovenskej technickej univerzity v Bratislave v spolupráci s gruzínskou Národnou agentúrou životného prostredia.
„V Gruzínsku sa dosial nerealizoval podobný rozsiahly projekt v oblasti monitoringu chemického znečistenia vôd, hoci domáca Národná agentúra životného prostredia bola súčasťou niekoľkých projektov na vybudovanie prístrojovej infraštruktúry. Momentálne tak agentúra dokáže kvalifikovane stanovovať približne 80 percent požadovaných chemických zlúčenín definovaných v Rámcovej smernici o vode. Bohužiaľ, v týchto projektoch neboli vyčlenené dostatočné financie na zaškolenie personálu či zavedenie analytických metód, metód úpravy vzorky a zabezpečenia kvality poskytovaných údajov,“ vysvetľuje Ivan Špánik z Ústavu analytickej chémie Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, na čo sa chcú odborníci sústrediť v rámci projektu SlovakAid. Projekt bol spustený začiatkom tohto roka (2017) a potrvá do mája 2018.
Na Slovensku sa kvalita povrchových vôd sleduje od roku 1963. Čo sa týka podzemných vôd, tá je systematicky monitorovaná v rámci národného monitorovacieho programu, prostredníctvom Slovenského hydrometeorologického ústavu od roku 1982. Hlavne zdroje podzemných vôd sa totiž u nás využívajú na odbery pre pitnú vodu. Potreba sledovať kvalitu podzemných vôd vyplýva zo súčasnej platnej legislatívy SR a EÚ. Monitorovanie kvality podzemných vôd na Slovensku zohráva dôležitú úlohu v rámci celého procesu monitorovania zmien kvality podzemných vôd z hľadiska funkcie najdôležitejšieho zdroja pitnej vody pre naše územie. Ako uvádzajú odborníci SHMÚ, prírodné podzemné vody reprezentujú najdôležitejší zdroj zásob pitných vôd na území Slovenska.
Spracovala: Slávka Habrmanová
Zdroj: svf.uniza.sk/kgt/files/getfile.php?id_file=292
Uverejnila: ZVČ