Vodná energia je stále najviac využívaný obnoviteľný zdroj slúžiaci na výrobu elektriny v Slovenskej republike. Náš technicky využiteľný potenciál postavený na báze vodnej energie predstavuje 6 683 GWh (24 PJ) a je v súčasnosti využitý na viac ako 55 %. Toľko prezrádzajú základné informácie vyplývajúce z dokumentu „Aktualizácia koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenskej republiky do roku 2030“. Ďalej sa konštatuje, že viac ako nad polovicu využitý hydroenergetický potenciál sa u nás dosahuje najmä vďaka výstavbe prietočných veľkých vodných elektrární, ktorých sumárny inštalovaný výkon je 1 531 MW.
Ako uvádza prof. Ing. Peter Dušička, PhD. z Katedry hydrotechniky Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, lokality veľkých vodných elektrární, t. j. tých s inštalovaným výkonom nad 10 MW, sú na Slovensku prakticky vyčerpané. Dá sa podľa neho realizovať ešte vodná elektráreň Sereď na dolnom Váhu ako tandem Madunice – Sereď. „Je to plánované už desiatky rokov, a to nielen kvôli energetike, ale aj kvôli splavneniu dolného Váhu po Piešťany.“ Ďalej odborník spomenul elektráreň na Dunaji, pôvodne Wolfsthal, kde ešte potenciál existuje, či prečerpávaciu vodnú elektráreň na rieke Ipeľ, ktorá bola pripravovaná. Ide o zariadenie so sekundárnou hydraulickou akumuláciou s týždenným regulačným cyklom.
Podľa dát Slovenských elektrární je momentálne v prietočných vodných elektrárňach, spadajúcich pod ich kompetenciu, inštalovaný výkon 736,6 MW a v prečerpávacích vodných elektrárňach 916,4 MW (Čierny Váh 734,4 MW, Liptovská Mara 98 MW, Dobšiná 24 MW a Ružín 60 MW). Vodné elektrárne pri veľkých akumulačných nádržiach (napr. Orava, Liptovská Mara, Nosice, Kráľová) a prečerpávacie vodné elektrárne (napr. Čierny Váh, Liptovská Mara, Ružín, Dobšiná) vytvárajú podľa nich zásobu vody na riešenie nerovnomernosti spotreby elektrickej energie v rámci dňa a tým pomáhajú presne dodržať plán dodávky elektrickej energie.
Ako vlastne funguje typ vodných elektrární postavený na báze obnoviteľných zdrojov? Prietočná vodná elektráreň pracuje bez akumulačných nádrží, vysvetľuje prof. Ing. Peter Dušička, PhD. „Ich prevádzka je nepretržitá a okamžitá výroba a je závislá od okamžitého prietoku vo vodnom toku; koľko vody priteká, toľko vody odteká.“
Príkladom, avšak zlým je podľa neho elektráreň Gabčíkovo, ktoré bolo postavené ako regulačná vodná elektráreň, pričom má na to patrične inštalované hydroagregáty. Odborník hovorí, že má aj zásobný objem v zdrži a v prívodnom kanáli, ale pretože nebolo postavené vodné dielo Nagymaros, ktoré malo tvoriť vyrovnávaciu nádrž a tiež vytvárať spätné vzdutie pod Gabčíkovom umožňujúcim plavbu, nemôže vodná elektráreň Gabčíkovo pracovať v pôvodnom režime. „Spracúva len okamžité prietoky Dunaja, teda tú časť, čo prúdi do prívodného kanála. Je to de facto prietočná vodná elektráreň.“
Nevýhoda prietočnej vodnej elektrárne podľa odborníka spočíva v tom, že nevie robiť reguláciu – t. j. prispôsobovať výrobu spotrebe v elektrizačnej sústave. To ale platí aj o jadre a podobne, pripomenul. Za významnú výhodu označil fakt, že sa vďaka prietočnej vodnej elektrárni vyrába energia z obnoviteľného a vlastného zdroja.
Prof. Ing. Peter Dušička, PhD. je presvedčený, že z environmentálneho hľadiska možno za najvhodnejší typ elektrární považovať vodné. Uviedol viacero dôvodov, pričom na prvom mieste je podľa neho ten, že ide o trvalý, nevyčerpateľný, stále sa obnovujúci zdroj energie. Ďalej pripomína, že v podstate je to vlastný energetický zdroj (s výnimkou hraničných tokov) a tiež aj pohotový zdroj, disponuje regulačnými schopnosťami (týka sa to len regulačných vodných elektrární).
Odborník menoval ešte relatívne nízke prevádzkové náklady vodných elektrární pri dlhej životnosti (100 rokov) a tiež fakt, že si vyžadujú relatívne malý počet prevádzkových zamestnancov, ale aj malé (skoro žiadne) prenosové straty – vodné elektrárne a najmä malé vodné eletrárne sú blízko spotrebiteľov, „plošne“ rozmiestnené po území, energiu netreba dopravovať na veľké vzdialenosti. No v neposlednom rade treba podľa neho pri vodných elektrárňach vyzdvihnúť to, že neznečisťujú ovzdušie a neprodukujú odpad.
„Voda ide aj v noci, aj keď nefúka a je najlepšie predpovedateľná – vodné toky sú desiatky rokov monitorované SHMÚ a predpovede prietokov sú podstatne presnejšie ako iné,“ porovnáva výhody hydroenergetického potenciálu prof. Ing. Peter Dušička, PhD. s takými energetickými zdrojmi ako sú fotovoltika či vietor, ktoré sú tiež široko využívané obnoviteľné zdroje energie aj v iných krajinách.
Informácie poskytol: prof. Ing. Peter Dušička, PhD. z Katedry hydrotechniky Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: http://www.kves.uniza.sk/kvesnew/dokumenty/elektroenergetika1/ELEN2007/EENERGETIKA/ELEN-3_2.htm
UVerejnila: ZVČ