Unikátna misia Európskej vesmírnej agentúry využije prelomové technológie letu satelitov vo veľmi presnej formácii.
Ilustrácia dvojice satelitov, ktoré vytvoria umelé zatmenie. Zdroj: ESA
Proba-3 je unikátna misia Európskej vesmírnej agentúry (ESA), ktorá vytvorí umelé zatmenie Slnka. Misia ako prvá na svete využije dvojicu lietajúcich satelitov, ktorých cieľom je spoločne umožniť sledovanie najvrchnejšej a súčasne aj najhorúcejšej časti atmosféry Slnka, známej pod názvom koróna.
Európska vesmírna agentúra potvrdila štart na 4. decembra 2024. Projekt sa začal pripravovať už v roku 2008. Zostavu dvoch družíc vynesie indická raketa PSLV-XL z vojenskej základne blízko mesta Čennai. Technologickú misiu astronómovia využijú na dlhodobé pozorovanie zatmenia Slnka.
Vizualizácia misie Proba-3. Autor: ESA/P. Carril
Dvojica satelitov
Vďaka technológiám misie Proba-3 získame obrovský vesmírny koronograf s názvom ASPIICS. Súčasťou misie budú dva satelity, z ktorých prvý ponesie takzvané zatienenie (umelý Mesiac) a druhý bude mať na palube špeciálny ďalekohľad – koronograf.
Prvý satelit označený okulter (OSC, Occulter Spacecraft) bude lietať medzi Slnkom a druhým satelitom. Musí byť od satelitu vo veľmi presnej vzdialenosti 150 metrov. Týmto spôsobom bude za pomoci tieniaceho disku s priemerom 1,4 metra vytvárať umelé zatmenie potrebné na výskum koróny. Slnko je totiž v porovnaní s okolitou vrstvou miliónkrát žiarivejšie.
Vďaka tesnej spolupráci na obežnej dráhe má pár malých družíc šancu otvoriť nám úplne nový pohľad na zdroj žiarenia pochádzajúci z najväčšieho objektu v slnečnej sústave: na slnečnú atmosféru, ktorá siaha milióny kilometrov do vesmíru.
Výtrysk koronálnej hmoty pozorovaný vesmírnou misiou SOHO agentúr ESA a NASA dňa 4. januára 2002. Zdroj: SOHO (ESA/NASA)/S. Hill
Až šesťhodinové zatmenie
Umelé zatmenie vieme vytvoriť aj pomocou koronografov, a to buď pozemnými ďalekohľadmi, alebo družicami, ktoré sa venujú pozorovaniu Slnka, ako sú napríklad SOHO alebo Stereo. Na Zemi môžeme pozorovať úplné zatmenie Slnka nanajvýš osem minút. Satelity misie Proba-3 nám dajú k dispozícii až šesť hodín.
„Slnečná koróna sa zo Zeme najlepšie pozoruje počas zatmenia Slnka, aj keď aj v takom prípade si musíme poradiť so zvyškovým svetlom. Nie sme totiž schopní odstrániť vplyv zemskej atmosféry,“ uviedol Andrej Zhukov z Belgického kráľovského observatória, ktorý pracuje ako hlavný tvorca solárneho prístroja misie Proba-3. Zvyškové svetlo ohýbajúce sa okolo hrany tieniaceho disku totiž obmedzuje náš pohľad na najdôležitejšiu, vnútornú časť koróny.
Oblasť je doteraz najmenej preskúmanou časťou slnečnej atmosféry. V tomto mieste dochádza k akcelerácii výronov koronálnej hmoty (coronal mass ejections) a je miestom začiatku slnečného vetra.
„Povrch Slnka má teplotu šesťtisíc stupňov Celzia a je teda relatívne chladný. V koróne by sme namerali milióny stupňov. Záhadou je, ako sa energia odovzdáva z chladnej časti do horúcej koróny bez toho, aby porušovala zákony termodynamiky,“ povedal Zhukov.
Na misii sa podieľali aj českí výskumníci
Českí inžinieri pre misiu Proba-3 vyvinuli technológiu založenú na mikroelektromechanických systémoch (MEMS), ktorá zaistí bezpečnosť a funkčnosť družice v zložitých situáciách v náročnom vesmírnom prostredí. Česká účasť na tejto misii Európskej vesmírnej agentúry sa skladá z dvierok a optiky ďalekohľadu. Dvierka ďalekohľadu koronografu, ktoré chránia optiku pred znečistením pri štarte aj na orbite, vyrobila dcérska spoločnosť VZLU (Výskumného a skúšobného leteckého ústavu) SERENUM. Všetkých optických členov ďalekohľadu dodalo centrum TOPTEC z Turnova, ktoré je súčasťou Ústavu fyziky plazmy Akadémie vied Českej republiky.
Zdroj: ESA, AVCR, Czechspaceportal, Kostronautix
(JM)
