Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Sršeň ázijský bol prvýkrát potvrdený na Slovensku. Objavili ho pracovníci zo SAV

VEDA NA DOSAH

Výskyt bol nahlásený prostredníctvom mobilnej aplikácie Zastav sršňa v meste Palárikovo. Momentálne prebieha vyhľadávanie jeho hniezda.

Štátna ochrana prírody SR potvrdila výskyt sršňa ázijského na Slovensku.

Štátna ochrana prírody SR potvrdila výskyt sršňa ázijského na Slovensku. Zdroj: ŠOP SR. Foto: Mgr. Jozef Lengyel, PhD., Správa Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy

V južnej časti Slovenska bol prvýkrát zaznamenaný výskyt jedinca sršňa ázijského (Vespa velutina nigrithorax). Ide o invázny druh, pôvodom z juhovýchodnej Ázie.

Sršeň ázijský bol v rámci Európy prvý raz spozorovaný v roku 2004 v juhozápadnom Francúzsku. Tento invázny druh vzbudzuje obavy Európskej únie, pretože prudko zvyšuje svoju populáciu a rýchlo sa šíri, a to najmä pozdĺž vodných tokov. V západnej Európe sa už niekoľko rokov úspešne rozmnožuje.

Objavili ho vedci zo SAV

Dňa 28. septembra 2024 pracovníci z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i. (CBRB SAV), Mgr. Katarína Senková Baldaufová a RNDr. Dušan Senko, PhD., objavili viaceré jedince sršňa ázijského v intraviláne obce Palárikovo v okrese Nové Zámky. Svoje zistenia nahlásili Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR) a Štátnej ochrane prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) prostredníctvom mobilnej aplikácie prepojenej na systém rýchleho varovania, ktorý spravuje ŠOP SR.

Mobilná aplikácia Zastav sršňa

Výskyt bol nahlásený prostredníctvom mobilnej aplikácie Zastav sršňa, ktorú vytvoril Ekofond SPP v spolupráci s PunkHive, s. r. o., Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky a Strednou odbornou školou Pod Bánošom v Banskej Bystrici.

Následne 30. septembra 2024 potvrdili výskyt sršňa pracovníci ŠOP SR v Banskej Bystrici pod vedením Ing. Ivany Havranovej, PhD., (vedúca oddelenia zoológie) v spolupráci s pracovníkmi CBRB SAV.

Hľadajú hniezdo

Odborníci začali hneď s hľadaním hniezda objavených jedincov sršňa ázijského rôznymi metódami (napr. trianguláciou), aby mohlo byť odstránené v súlade s Plánom eradikácie invázneho druhu. K tímu sa pripojili aj Dr. Balázs Kolics (Maďarská univerzita poľnohospodárstva a prírodných vied, Hungarian University of Agriculture and Life Sciences) a Mgr. Helena Proková (Blesabee), ktorá vo Francúzsku opakovane hľadaním úspešne našla hniezda sršňov.

Dr. Balázs Kolics pripevňuje VHF rádio telemetrickú značku.

Dr. Balázs Kolics pripevňuje VHF rádiotelemetrickú značku. Zdroj: CBRB SAV. Foto: RNDr. Dušan Senko, PhD. CBRB SAV

Na lokalizáciu bola použitá VHF rádiotelemetria, ktorá umožňuje sledovať pohyb hmyzu, a tým identifikovať hniezdo, čo je kľúčové v boji proti inváznym druhom. Na sršne boli prilepené miniatúrne vysielače, ktoré vysielali VHF signál na špecifickej frekvencii. Napriek vynaloženému úsiliu sa zatiaľ nepodarilo hniezdo úspešne nájsť.

Dr. Balázs Kolics a telemetrické vyhľadávanie označeného jedinca.

Dr. Balázs Kolics a telemetrické vyhľadávanie označeného jedinca. Zdroj: CBRB SAV. Foto: RNDr. Dušan Senko, PhD. CBRB SAV

Obávaný sršeň ázijský

Sršeň ázijský, ktorý je o niečo menší než jeho európsky príbuzný, má výrazne žlté konce nôh a sfarbenie na hlave a hrudi je prevažne čierne so širokým oranžovým pásom na brušku.

Do zoznamu inváznych druhov bol zaradený z dôvodu vysokej hrozby pre pôvodné druhy opeľovačov vrátane včelstiev, keďže až 80 percent potravy druhu tvoria včely Apis mellifera, ale aj iné druhy hmyzu, ktoré predstavujú vysoký podiel opeľovačov.

Zároveň predstavuje hrozbu pre zdravie (najmä pre ľudí, ktorí sú alergickí na bodavý hmyz), no i pre ovocinárov, pretože spôsobuje škody aj na úrode ovocných drevín a vo viniciach.

Hlavné rozdiely medzi sršňom ázijským a sršňom európskym. Zdroj: ŠOPSR

Hlavné rozdiely medzi sršňom ázijským a sršňom európskym. Zdroj: ŠOPSR

Dostal sa k nám prirodzenou cestou

Lokalizovaný sršeň ázijský sa pravdepodobne dostal na naše územie prirodzenou cestou. Vedci z CBRB SAV predpokladajú, že jedince v Palárikove pochádzajú z Maďarska, kde boli potvrdené dňa 19. augusta 2023 v obci Kimle v okrese Győr-Moson-Sopron (57,53 km vzdušnou čiarou z Palárikova).

Dve robotnice boli pozorované v miestnom včelíne a patrili k poddruhu Vespa velutina nigrithorax, ktorý sa pôvodne rozšíril z Francúzska. Nález na severe Maďarska naznačoval, že druh by mohol byť už prítomný tiež v Rakúsku a na Slovensku, čo sa neskôr i v oboch prípadoch potvrdilo.

Sršeň ázijský je menší ako jeho európsky príbuzný.

Sršeň ázijský je menší ako jeho európsky príbuzný. Zdroj: ŠOP SR. Foto: Mgr. Jozef Lengyel, PhD., Správa Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy

Odporúčania pre včelárov

Štátna ochrana prírody SR realizovala s miestnymi včelármi aj v tejto oblasti viacero osvetovo vzdelávacích aktivít. Aktuálne prebieha komunikácia s odborníkmi zo SAV, hasičským zborom, deratizérmi a so špecialistami zo zahraničia.

Štátna ochrana prírody SR odporúča včelárom, aby naďalej sledovali svoje včelstvá a zvýšili pozornosť najmä na letáčoch, ale i v okolí včelníc. V prípade podozrenia výskytu je potrebné ho nahlásiť prostredníctvom systému rýchleho varovania, ktorý spravuje ŠOP SR. Zároveň upokojuje verejnosť, že situáciu na Slovensku stále monitoruje, je pod kontrolou odborníkov a špecialistov. Manipuláciu s príslušným druhom môžu len právnické a fyzické osoby, ktoré majú na to príslušné školenie a oprávnenie.

Viac o problematike inváznych druhov nájdete na stránke Štátnej ochrany prírody SR https://invaznedruhy.sopsr.sk/.

Zdroj: CBRB SAV, ŠOP SR

(zh)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky