Pri súčasnej miere pytliactva a strate biotopov by mohli levy do roku 2050 úplne vyhynúť.
Lev. Zdroj: National Geographic
Svetový deň levov pripadá tento rok na sobotu 10. augusta. Je teda čas obrátiť našu pozornosť na jedno z najmajestátnejších stvorení na Zemi, ktoré všetci poznáme pod označením kráľ džungle. Svetový deň levov nie je len oslavou týchto neuveriteľných tvorov, ale aj pripomienkou nie úplne ružovej budúcnosti, ktorej čelia, a naliehavej potreby ich ochrany.
Ohrozenie levov
Levy sú kľúčovými hráčmi vo svojom ekosystéme, ich prítomnosť má neúmerne veľký vplyv, vo svojom prostredí totiž udržiavajú životnú rovnováhu. Vďaka tejto významnej úlohe je nevyhnutné chrániť a zachovať ich populácie s čo najväčším úsilím.
Cieľom Svetového dňa levov je zvýšiť povedomie o dôležitosti ochrany levov a ich biotopov. Už 28 rokov sú levy v Červenom zozname ohrozených druhov IUCN zaradené do kategórie všeobecne ohrozené, čo naznačuje, že by im v budúcnosti mohlo hroziť riziko vyhynutia.
Levica s mláďatami. Zdroj: iStockphoto.com
Len za dve desaťročia sa populácia levov v celej Afrike znížila o 43 percent, pričom vo voľnej prírode zostalo podľa odhadov iba 23 000 jedincov. Kľúčovou príčinou tohto ničivého poklesu sú ľudia. O ďalších 20 rokov by mohli levy preto čeliť úplnému vyhynutiu. Podobne ako niektoré poddruhy tigra, aj dva poddruhy leva – kapský a berberský – sú vo voľnej prírode už len spomienkou.
Lovci zabijú v priemere 600 levov ročne ako trofeje. Pytliactvo levov sa rýchlo šíri po celej Afrike. Najžiadanejšie časti tela sú pazúry, kosti a zuby. Dopyt pochádza pravdepodobne z bohatých ázijských krajín, ako sú Čína a Vietnam, kde sú luxusné produkty z levov, napríklad víno z levích kostí, čoraz obľúbenejšie.
Levy, ktoré vo voľnej prírode prežili, teraz osídľujú obmedzené oblasti v subsaharskej Afrike a malú izolovanú populáciu ázijských levov nájdeme v národnom parku Gir Forest a vo voľnej prírode v Indii.
Lev Aslan. Zdroj: ZOO Bojnice
Slovensko pomáha s levom berberským
Lev kapský bola populácia levov žijúca v provinciách Natal a Cape v Južnej Afrike, ktorá bola vyhubená v polovici 19. storočia. Podľa zachovaných záznamov bol najväčším poddruhom leva. Lev berberský obýval v poslednej ére svojej existencie pololesnaté a trávnaté oblasti podhorských systémov Veľkého Atlasu a Malého Atlasu. Posledný lev berberský v prírode zahynul v Maroku v roku 1942. Okolo sto jedincov žije ešte v zajatí, v zoologických záhradách a sú súčasťou globálneho a kolaboratívneho šľachtiteľského programu s cieľom zabezpečiť ich budúce prežitie.
Niekoľko z nich žije aj na Slovensku a v Čechách. Národná zoologická záhrada Bojnice vo štvrtok 25. júla 2024 uspala Aslana, obľúbeného samca leva berberského. Ochorenie, ktorým trpel, bolo závažné, nezvratné a najmä neliečiteľné. V zoologickej záhrade by mali byť ešte dve samice Gina a Busseta. Na Slovensku je možné vidieť leva berberského ešte v Oáze sibírskeho tigra v obci Kostolná pri Dunaji.
Prvý odchov levov berberských, zakladateľom ktorého bol práve Aslan, sa v Bojniciach podaril v roku 2014, keď sa v decembri narodili dve mláďatá – Ramzes a Zara. Ramzes odcestoval po dosiahnutí pohlavnej zrelosti do Zoo DierenPark Amersfoort v Holandsku, kde je zároveň hrdým vodcom svorky a otcom.
Zaujímavé fakty
1. Takmer všetky divožijúce levy žijú v Afrike
Vo voľnej prírode existujú dva uznané poddruhy leva. Lev púšťový (Panthera leo) žije v Afrike, južne od saharskej púšte. Lev ázijský (Panthera leo persica) žije v jednej malej populácii v okolí národného parku Gir Forest v západnej Indii.
2. Samce levov môžu vážiť aj 200 kilogramov
V priemere vážia samce leva 190 kilogramov a samice 126 kg. Lev je druhým najväčším zástupcom čeľade mačkovitých (Felidae) a najväčším mäsožravcom v Afrike.
Levíča. Zdroj: Silke Hullmann
3. Nádherné hrivy na samcoch levov rozprávajú príbeh
Levím samcom začínajú rásť hrivy vo veku okolo dvoch rokov, čo signalizuje začiatok pohlavnej dospelosti. Tie dorastajú do dĺžky 16 centimetrov a sú znakom dominancie. Tiež slúžia na prilákanie partnerky a zastrašenie potenciálnych súperov.
Podľa jednej štúdie samice levov uprednostňujú samcov s tmavšími a pôsobivejšími hrivami, pretože to môžu byť genetické ukazovatele kondície a zdravia. Testosterón tiež ovplyvňuje stmavnutie farby hrivy, vďaka čomu je vizuálne výraznejšia.
Nie všetky levie samce však majú hrivu. Takéto samce sú bežné v častiach Afriky, ako je napríklad národný park Tsavo v Keni. Predpokladá sa, že ide o prispôsobenie sa miestnej klíme, pretože hriva znižuje stratu tepla.
4. Levíčatá vyrastajú spoločne
Svorka pozostáva z viacerých levov (samcov aj samíc), ktoré žijú spolu na určitom území. Jadro tvoria príbuzné levice, medzi ktoré často patria matky, dcéry a sestry. Táto sociálna štruktúra je základným aspektom správania levov a je kľúčovou črtou ich života vo voľnej prírode. Levice chovajú svoje mláďatá spoločne. Mláďatá môžu cicať od ktorejkoľvek samice, ktorá má mlieko. Levice prejavujú výnimočnú materskú starostlivosť a učia mláďatá základným zručnostiam prežitia.
Zdroj: ZOOBojnice, DavidShepherd, Wikipedia, LionsTigersandBears, WWF
