City je malým mestom uprostred 32 dedín, ktoré tlakom storočí splynuli a z pôvodných dedín ostali už len názvy mestských častí veľkého Londýna. City, mesto uprostred dedín je najmenšie, najstaršie, najbohatšie, najmodernejšie a najnezávislejšie.
„Uhorka je príkladom geniality architekta, ktorý pri rešpektovaní technických, vedeckých a ekonomických disciplín vytvoril dielo s rozmerom navyše – krásou.“
Londýnske City sa riadi vlastnými zákonmi a žije svojím životom. Každé ráno zaplaví jej ulice takmer tristotisíc dobre oblečených ľudí, kým ich nepohltia banky, poisťovne a finančné inštitúcie. Ulice opäť ožijú v predvečerných hodinách, keď tí istí ľudia opúšťajú kancelárie. City večer, v noci a cez víkend zíva prázdnotou a stáva sa mestom duchov. Najstaršia časť Londýna je odstrašujúcim príkladom chorého sociálno-ekonomického javu monofunkčnosti mestskej zóny, do ktorej ju vymodelovali veľké peniaze.
Pýcha finančného sveta
City v posledných rokoch rýchlo mení svoju tvár a šplhá sa vysoko nad dve až tri poschodia, kam sa ešte
v minulosti Londýn neodvážil. Lebo Londýn – konzervatívny k výškam, bol rád pri zemi, vo svojich domoch na pokosených trávnikoch. Dnes sa bohatstvo finančného centra Británie, ale aj ostatného sveta, odráža vo vyleštených sklených fasádach čoraz vyšších mrakodrapov, natlačených na malej ploche známej aj ako Square Mile. Deje sa tak napriek bezpečnostným rizikám, strachu z ohňa a všemožným negatívam, ktoré stavby mrakodrapov v husto zaľudnených častiach miest prinášajú. Inovatívne nápady najlepších svetových architektov prinášajú sofistikované výškové kreácie, využívajúce vedu, najmodernejšiu elektroniku a špičkové stavebné technológie. Tie sú svojou vyspelosťou skvelými reprezentantmi vlastníkov týchto budov, šokujú svet a gumujú akúkoľvek oponentúru.
Čoraz vyššie a prestížnejšie
Centrá európskych miest sú konzervami histórie. Chránené zákonmi, nemenné a nenahraditeľné kamenné dokumenty, pre developerov takmer neprístupné. V londýnskej City je to inak. Aj historické stavby, s výnimkou najcennejších pamiatok, necitlivo a bezohľadne nahrádza najmodernejšia architektúra, mieriaca čoraz vyššie. Ceny pozemkov tu dvíha nahor prestížna túžba peňažných ústavov byť uprostred. Jediným spôsobom, ako sa s týmto záujmom vyrovnať, je maximálne využitie aj najmenšej zastavanej plochy pridávaním desiatok podlaží smerom hore. City si udržiava svoju prestíž svetovo významného finančného centra, a tak musia pôsobiť aj tunajšie kamenné, oceľové a presklené paláce. Preto je City otvorená len najlepším, najuznávanejším a najkreatívnejším svetovým architektom.
Novotvar, aký tu ešte nebol
Začiatkom 21. storočia sa zhodou okolností objavili v Európe dve veľmi podobné ojedinelé stavby, každá z inej architektonickej dielne. Mrakodrapy kruhové, organické a zaoblené. Vo svojej podstate čisté a geniálne jednoduché. Obe vyvolali rozruch. Jednou z nich je Torre Agbar v Barcelone, dokončená v roku 2005. Ďalšia zdobí Londýn, nazýva sa 30 St Mary Axe, ale známejšia je pod prezývkou Uhorka. Je na to oprávnený dôvod. Od zeme mierne zväčšuje svoju šírku až po 17. poschodie, aby ju v ďalšom postupe nahor zmenšovala, až sa na samotnom vrchole zaoblila do mäkkej krivky paraboloidu. Na nezvyklý novotvar reagoval Londýn po otvorení stavby v roku 2004 spočiatku rozpačito, ba odmietavo. Osviežujúcou novotou však bolo, že zo všetkých strán, ulíc, pohľadov z blízka i z diaľky, pôsobí tento výrazný, ale príjemný tvar celkom novo. Zmenil a obohatil siluetu City a stal sa jej vizuálnou dominantou.
Na Uhorku si zvykol aj majiteľ
Švajčiarska zaisťovacia spoločnosť Swiss Re zverila stavbu svojho centra architektovi Normanovi Fosterovi, Angličanovi, ktorý je v Londýne doma. V budove vysokej 180 metrov, na 40 poschodiach so 152 000 m2 kancelárskej plochy pracuje denne 3 000 ľudí. Ide o kvalitné a efektívne pracovné prostredie. Z Fosterovho ateliéru vychádzajú kreácie s najvyššími parametrami kvality, technicky objavné, úsporné, ekologické. Norman Foster vo svojom aute vraj vždy nosí notebook a ceruzky. Svojím novátorským myslením a využívaním noviniek high-tech technológií je vlastne každá jeho stavba významným tvorivým činom a obohatením svetovej architektúry. Sedemdesiatpäťročný architekt postavil v Londýne už 35 budov, ale žiadna mu nepriniesla toľko slávy, ale aj polemiky, ako Uhorka.
Ekologická stavba
Uhorka spotrebuje až o 50 % menej energií než podobné výškové stavby. Tvar je overený výpočtami aj testami 
v aerodynamickom tuneli na zmenšenom modeli. Okolo zaobleného tvaru plynule prúdi vzduch a nevznikajú tu víry a turbulencie, ako pri obtekaní hranatého telesa. Prirodzené prúdenie vzduchu a tlakové podmienky okolia sa aktívne využívajú na vetranie interiéru. Deje sa to cez šesť špirálovito sa točiacich trojuholníkových šácht, nainštalovaných vnútri dvojvrstvového opláštenia budovy, ktoré odvádzajú aj nadbytočné teplo medzi oboma vrstvami plášťa budovy, v zime zasa ohrievajú priestory pasívnou solárnou energiou. Vzniká tak aj efekt dvoch skiel, pôsobiaci ako izolant vnútorného ovzdušia. Pozoruhodný a nevšedný je aj posun každého vyššieho podlažia o päť stupňov oproti podlažiu pod ním. Tento špirálový pohyb konštrukcie je jasne čitateľný na opláštení a pomocou farebne odlíšených skiel vytvára na budove zaujímavý a nápadný ornament.
Využiteľnosť a flexibilita budovy
Klimatizácia je takmer nepotrebná, vykurovanie je minimálne a spotreba energií, teda aj škodlivých emisií, významne klesá. V šuškovitom mrakodrape si môžete aj otvoriť niektoré trojuholníkové okno (riadené počítačom), čo je pri iných výškových stavbách temer vylúčené. Presklená fasáda zabezpečuje maximum prirodzeného denného svetla. Uhorka nemá technické podlažie, všetka technológia je umiestnená v podzemí alebo vo vedľajšej budove. Skelet stavby tvorí centrálne jadro (valec) a obvodová mrežová konštrukcia z oceľových trojuholníkových prvkov vzájomne sa podporujúcich tak, že celá stavba nepotrebuje vnútorné nosné podporné piliere. Zväčšuje to využiteľnosť a flexibilitu jednotlivých podlaží. Napriek zaobleniu sú všetky prvky opláštenia (trojuholníkové sklá) rovné. Zaoblený je len úplný vrchol stavby (paraboloid), pod ktorým je reštaurácia a presklený bar, ponúkajúci unikátny, kruhový výhľad na Londýn z výšky takmer 180 metrov. Užiť si ho však môžu iba zamestnanci a ich obchodní partneri. V priestoroch na prízemí sú obchody, obliehané najmä zvedavcami a turistami.
Najobdivovanejšia stavba sveta
Uhorka si rýchlo získala obrovskú popularitu a čitatelia britského časopisu o architektúre Building design ju zvolili za najobdivovanejšiu stavbu sveta. Norman Foster získal v roku 2004 za ňu prestížnu Stirlingovou cenou (Kráľovský inštitút britských architektov) a ďalšie ceny. Je aj nositeľom architektonickej nobelovky – Pritzkerovej ceny, ktorú dostal v roku 1999. Stavia doma i vo svete, žne úspechy a svetový ohlas. V Londýne zastrešil centrálny dvor Britského múzea (2000), oproti Toweru pri Temži postavil naklonenú, ekologicky úspornú guľovitú radnicu (2002), Temžu premostil visutým mostom pre peších, mieriacim priamo do centra City (2000). Veľký ohlas mu priniesla rekonštrukcia Berlínskeho Reichstagu (1999), najväčšiu slávu však futuristický projekt – Most Millau vo Francúzsku (2004). Každý z jeho projektov je niečím pozoruhodný, novátorský, ekologický, obdivuhodný. Zaoblený mrakodrap Uhorka zo City je navyše aj príkladom geniality architekta, ktorý z prísne technických, vedeckých, ekonomických a mnohých iných disciplín vytvorí dielo s rozmerom navyše – krásou.
Autor: Ivan Šimek
Foto: Ivan Šimek
Viac sa dočítate v časopise Quark (číslo 5/2015).
Uverejnila: ZČ