Hudobníčka Sophie Kastnerová použila vesmírne údaje a vytvorila skladbu v podobe filmovej hudby, ktorú nahral hudobný súbor z Montrealu.
Vesmír predstavuje pre ľudí veľký zdroj inšpirácie. Dôkazom je aj nová spolupráca, ktorá využíva údaje z ďalekohľadov amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) ako podklad na vznik originálnej vesmírnej hudby. Digitálne dáta z ďalekohľadov sa od roku 2020 prekladajú do nôt a zvukov v rámci projektu sonifikácie v Röntgenovom observatóriu Chandra úradu NASA.
Sonifikácia
Metóda takzvanej sonifikácie premieňa vizuálne informácie z vesmíru do zvukovej podoby. Vďaka tomuto procesu vzniká nielen optický, ale aj sluchový zážitok. Namiesto bežne využívaných obrázkov, prostredníctvom ktorých sa najčastejšie prezentujú astronomické údaje, umožňuje vnímať vesmír aj sluchom.
Ďalšia fáza projektu sonifikácie vnáša do projektu nový rozmer. Tím v spolupráci so skladateľkou Sophie Kastnerovou vytvoril verzie údajov, ktoré môžu hrať ozajstní hudobníci. „Je to podobné, ako napísať fiktívny príbeh, ktorý je z veľkej časti založený na skutočných udalostiach,“ uviedla Kastnerová. „Berieme údaje z vesmíru, ktoré boli premenené na zvuk, a dávame im nový a ľudský rozmer.“
Je to podobné, ako napísať fiktívny príbeh, ktorý je z veľkej časti založený na skutočných udalostiach.
Zhudobnenie údajov z Mliečnej cesty
Pilotný program sa zameriava na údaje z malej oblasti Mliečnej cesty, kde sa nachádza supermasívna čierna diera. Túto oblasť, ktorá sa rozprestiera na ploche približne 400 svetelných rokov, skúmalo Röntgenové observatórium Chandra, Hubblov vesmírny ďalekohľad a Spitzerov infračervený vesmírny ďalekohľad.
Ako uviedla Kimberly Arcandová, vedecká pracovníčka pre vizualizáciu a nové technológie Röntgenového observatória Chandra, „s údajmi z röntgenového, viditeľného a infračerveného žiarenia pracujeme už roky“. Prenos týchto údajov na zvuk znamenal pre odborníkov veľký krok, pričom spolupráca s hudobníčkou Sophie Kastnerovou priniesla niečo úplne nové.
Takmer ako filmová hudba
V procese sonifikácie údajov počítače používajú algoritmy na matematické mapovanie digitálnych údajov z vesmírnych ďalekohľadov a premieňajú ich na zvuky, ktoré dokážu vnímať aj ľudia. Hudobníci však majú iné schopnosti ako počítače. Kastnerová sa sústredila na malé výseky obrazov. Vďaka tomu sa mohla zamerať na menšie časti obrazu, ktoré sa pri prehrávaní celej sonifikácie ľahko prehliadnu.
„Rada o tom uvažujem ako o vytváraní krátkych vizitiek k dátam a pristupujem k tomu takmer tak, ako keby som písala filmovú hudbu k obrazu,“ uviedla Kastnerová. „Pozornosť poslucháčov som chcela upriamiť na menšie udalosti v rozsiahlejšom súbore údajov.“ Výsledkom skúšobného projektu je nová kompozícia založená na údajoch z ďalekohľadov úradu NASA, ale s ľudským rozmerom.
„V určitom zmysle ide len o ďalší spôsob interakcie ľudí s nočnou oblohou, tak ako to dokazujú aj záznamy z minulosti,“ uviedla Arcandová. „Používame síce iné nástroje, ale koncept toho, že sa pri umeleckej tvorbe inšpirujeme oblohou, sa nemení.“
Budúcnosť projektu
Kastnerová dúfa, že sa pilotný projekt rozšíri aj o ďalšie kompozície, ktoré tak pribudnú do kolekcie sonifikovaných údajov z Röntgenového observatória Chandra. Zároveň sa pre vec snaží získať ďalších hudobníkov, ktorí by mali záujem pretaviť vesmírne dáta do svojich skladieb.
Skladba Sophie Kastnerovej nesie názov Where Parallel Lines Converge (Kde sa zbiehajú paralelné línie). Skladbu nahral montrealský súbor Ensemble Éclat pod vedením Charla-Erica LaFontaina 19. júla 2023 na McGillovej univerzite.
Zdroj: NASA
(zh)