Podľa novej štúdie publikovanej v Nature ich vytvárali pravdepodobne mladšie deti.
Podobizne sov na bridlicových plaketách starých 5500 až 4750 rokov, ktoré odborníci objavili v hrobkách na Pyrenejskom polostrove, vytvorili pravdepodobne deti.
Naznačuje to nový výskum španielskych vedcov na čele s evolučným biológom Juanom Negrom. Podľa odborníkov sa takto deti hrali a zrejme sa aj učili narábať s náradím. Štúdiu publikovali začiatkom decembra v Nature.
Školáci kreslia podobne
Vtáky na plaketách sa veľmi ponášajú práve na dva druhy sov bežne sa vyskytujúce v Španielsku a Portugalsku – sovu obyčajnú (Athene noctua) a sovu ušatú (Asio otus). Zobrazené sú však akoby detskou rukou – mladší školáci totiž podľa odborníkov kreslia sovy takmer navlas rovnako.
Aby vedci overili náročnosť výroby sov, zhotovili ich repliky. Vytvoriť vzory na telách sov, pruhované perie a kruhy okolo očí podľa odborníkov nie je veľmi náročné – deti to mohli zvládnuť celkom ľahko, stačil im špicatý nástroj z pazúrika, kremeňa či medi.
Línia vytesaná do kameňa má zároveň bledšiu farbu, čo mohlo výrazne uľahčiť napríklad imitáciu peria a ďalších čŕt.
Skúmali aj otvory
Odborníci tiež skúmali otvory na vrchnej časti mnohých plakiet. Predpokladali, že cez ne deti prevliekali motúzy, aby si ich mohli vešať na krk. Otvory však nevykazujú žiadne známky opotrebovania, a tak Negro a jeho tím pripúšťajú i možnosť, že do nich strkali perie, aby sovy na plaketách pôsobili realistickejšie.
Rituálny význam nevylučujú
O tom, na čo sovy vtedajším obyvateľom Pyrenejí slúžili, viedli odborníci rozsiahle debaty viac než storočie. Prv sa nazdávali, že predstavujú božstvá alebo majú pre komunitu z doby medenej, ktorá ich vytvorila, skrátka rituálny význam.
Španielski vedci to nevylučujú, dodávajú len, že nimi mohli mladí vzdávať počas rituálov úctu svojim zosnulým.
Ozvali sa hlasy proti
Viacerí archeológovia výsledky nového výskumu však spochybňujú. Sovy sú podľa nich vyrábané mechanicky, štandardným spôsobom a absentujú tiež prvky detskej spontánnosti.
Ako sa zároveň pre New Scientist vyjadrila antropologická archeologička Katina Lillios, ak by ich vyrábali deti, boli by na plaketách vyobrazené omnoho častejšie – našli sa však len na 4 percentách z nich.
Zdroje: Nature, ScienceAlert
(af)