Na svahoch dnešnej Partizánskej ulice sa začiatkom 20. storočia rozprestierali väčšinou vinice a ovocné sady. V jednom z týchto sadov začal v roku 1929 s výstavbou súkromného sanatória Dr. Koch podľa projektov architekta Jurkoviča. Už pri výstavbe budovy mysleli aj na úpravu prudkého svahu za ňou. Ten zachytili opornými múrmi a doplnili architektonickými doplnkami podľa architekta Meganca zodpovedajúcimi štýlu práve dokončenej budovy. Geologický podklad v tejto oblasti je tak ako v celej vyvýšenej časti Bratislavy tvorený prevažne žulami. Žuly sú prestúpené pegmatitovými žilami a v horných partiách silne zvetralé. Svah záhrady má sklon k severovýchodu a bol pôvodne vysadený ovocnými stromami. Budova ho chráni pred studenými vetrami, čím sa vytvorili veľmi dobré mikroklimatické podmienky na pestovanie vždyzelených rastlín. Porasty záhrady sú tvorené prevažne stálozelenými rastlinami.
Vďaka špecifickým mikroklimatickým pomerom sa im tu veľmi dobre darí. Hodnota záhrady spočíva v možnosti pozorovania aklimatizačných schopností týchto rastlín a ich prispôsobenia sa k stanovištným podmienkam. Výsadby v záhrade navrhol a uskutočnil mlyňanský záhradník Jozef Mišák. Využil pestré členenie záhrady a vhodným rozmiestnením materiálu vytvoril na ploche malej asi 0,5 ha veľmi pôsobivé dielo záhradného umenia.