Nemci ich robili z husacieho peria, Briti z prasacích štetín. No najviac sa uchytili vianočné stromčeky z polyetylénu a propylénu. Dnes je ich najväčším producentom Čína a najviac ich kupujú Američania.
Legenda hovorí, že anglický misionár sv. Bonifác v roku 723 na území dnešného Nemecka stretol pohanov, ako sa márne usilujú sťať dub, ktorý chceli obetovať bohu hromu. Strom sa nepoddal, ani keď sa chopil sekery Bonifác, známy aj ako apoštol Nemecka. Odôvodnil to však tým, že v skutočnosti je ich „svätým stromom“ ihličnatý strom v blízkosti. I keď iné zdroje uvádzajú, že pohania s Bonifácom dub skolili a na jeho mieste vyrástla jedľa. Každopádne, vplyvom šíriaceho sa kresťanstva sa ihličnany stali v Nemecku symbolom rajskej záhrady a kresťania ich začali používať pri obradoch.
Nový zvyk sa pokutoval
Za to, že ihličnaté stromy neskôr prenikli aj do domácností Nemcov, môže vraj Martin Luther, nemecký kazateľ a reformátor zo 16. storočia minulého tisícročia. Vraj sa to stalo takto: Keď sa raz Martin Luther prechádzal okolo domu a rozmýšľal nad kázňou, očarila ho večerná silueta jedličky na pozadí hviezdnej oblohy. V túžbe predĺžiť krásu okamihu ju doniesol domov a zapálil na nej sviečky.
Nový symbol Vianoc sa vo Svätej ríši rímskej národa nemeckého, ako sa vtedy dnešné územie Nemecka nazývalo, rýchlo rozšíril. Nemeckí osadníci ho preniesli do USA a postupne si získal popularitu aj vo svete. No nemalo to celkom hladký priebeh. Mnohí vnímali vianočný stromček ako pohanský zvyk, v štáte Massachusetts zaň dokonca pokutovali.
Navyše táto kresťanská móda v Nemecku skoro spôsobila ekologickú katastrofu. V 20. storočí nemeckí lesníci bili na poplach, pretože ľudia si zvykli v lese odrezať iba hornú časť stromčeka a jeho spodok uschol. Tak vznikol dopyt po umelých vianočných stromoch.
V 80. rokoch 20. storočia sa už v Nemecku vyrábali umelé vianočné stromy z husacieho peria zafarbeného na zeleno. Pierka sa pozväzovali pomocou drôtov, aby pripomínali ihličnaté konáre. Pripevnili sa k spojovacím kolíkom, ktoré tvorili trup stromu. Aj tento ekologickejší symbol Vianoc sa rozšíril do sveta.
Od záchodovej kefy k vianočnému stromčeku
Paradoxne jeho zdokonalenie priniesla 2. svetová vojna. V zbombardovanom Londýne ľudia nemali čas zháňať živé vianočné stromčeky. Britská spoločnosť Addis Housewares Company, známa najmä výrobou kief na čistenie toaliet z prasacích štetín, situáciu využila a do Londýna poslala umelé vianočné stromčeky, ktoré vyrobila na strojoch určených na výrobu štetcov. Mali množstvo výhod. Boli pevnejšie než ich predchodcovia, uniesli viac ozdôb, nehrozilo, že vzbĺknu tak ľahko ako páperové „jedličky“ a boli aj trvácne. Rýchlo sa začali importovať aj do iných krajín.
Kde nájdete hliníkové jedličky
V USA sa však nedali zahanbiť. V 60. rokoch minulého storočia vdýchla spoločnosť Aluminium Special Company z mesta Manitowoc vo Wisconsine slávu hliníkovým vianočným stromčekom. Ich históriu približuje článok, ktorého autor čerpal zo zdrojov Wisconsinskej historickej spoločnosti. Podľa neho Tom Gannon, manažér predaja hračiek z Aluminium Special Company, uvidel počas návštevy Chicaga v roku 1958 vo výklade kovový strom od spoločnosti Modern Coatings, Inc. Bol ale drahý a masívny.
Gannon o ňom povedal kolegom inžinierom, ktorí vymysleli, ako vyrobiť podobný strom, ale lacnejšie. A tak čoskoro stáli vo výkladoch vedľa masívnych kovových jedličiek za 75 – 85 dolárov konkurenčné stromy za 25 dolárov, ktoré sa navyše dali ľahšie poskladať do škatule. Čoskoro nato sa na trhoch s vianočným tovarom ocitlo niekoľko výrobcov hliníkových stromov. Keďže každý sa snažil o originalitu, boli malé aj veľké, strieborné a všetkých farieb. Dnes sú vzácnou starožitnosťou, ktorú môžete kúpiť na burze za pár stoviek až pár tisíc eur. Alebo si ich môžete ísť pozrieť do Wisconsinského historického múzea.
Amerika verzus Slovensko
Vianočné ihličnany z PVC sa začali objavovať v 40. rokoch 20. storočia, kedy sa plasty uplatňovali už v mnohých oblastiach života. Podľa časopisu TIME sa v roku 1964 predalo v USA 35 percent umelých plastových vianočných stromčekov a 65 percent živých. Avšak v roku 2018 si Američania kúpili 82 percent umelých stromov a iba 18 percent skutočných. USA je najväčším odberateľom umelých vianočných stromov a ich najväčším výrobcom je Čína.
Podľa TIME ich Američania kupujú z viacerých dôvodov. Zmena podnebia sťažila rast stromov a počas globálnej ekonomickej krízy v rokoch 2007 – 2009 ich vysadili menej. Keďže vo všeobecnosti stromy rastú 7 až 10 rokov, je ich nedostatok. Pre mladých nie je pestovanie vianočných stromov atraktívne a tí, ktorí sa mu venujú, starnú. Myslia si tiež, že negatívny dopad na životné prostredie je pri kúpe umelého stromu menší, vzhľadom na znečistenie ovzdušia dopravcami, ktorí by každoročne dopravovali živé stromčeky.
Podľa prieskumu agentúry TNS Slovakia z roku 2016 umelé stromy uprednostňujú aj Slováci. Až 75 percent respondentov uviedlo ako hlavný dôvod to, že na nich ušetria, lebo im vydržia viac rokov.
Dnes však prevláda názor, že ekologickejšie sú živé stromčeky. Keď si ich kúpite od domácich pestovateľov, odpadne tým aj nadmerné znečisťovanie ovzdušia pri ich dovoze zo zahraničia. Aj umelé stromčeky z PVC sa dajú síce recyklovať, no látky, ktoré sa pri tom uvoľňujú, majú neblahý vplyv na prírodu. Za úvahu stojí, či si neurobiť vlastný ekologický stromček napríklad z kartónu či nájdených konárov.
Zdroje: Encyclopedia Britannica; www.katolici.szm.com; MOHAI; www.mentalfloss.com, Wisconsin Historical Society; https://time.com/5736523/history-of-christmas-trees/, https://vyskumy.sk/pdf/TNS_VIANOCE.pdf
Foto: iStockphoto.com
