Zvony tvorili dôležitú súčasť života ľudu. Oddávna boli nástrojom komunikácie, oznamovali ľuďom dôležité informácie, no ovplyvňovali i vývoj architektúry. Zohrávajú významnú úlohu aj v dnešnej dobe? „Záujem o zvony tu je aj dnes,“ tvrdí s istotou Róbert Slíž, mladý kampanológ, ktorému veda o zvonoch očarila už v detskom veku. Jeho práca zvíťazila v kategórií Strojárstvo, hutníctvo, doprava v Stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ) 2017.
„Vždy ma fascinovali staré remeslá. Najmä tie, ktoré pracovali s kovom a ohňom, ako napríklad kováčstvo,“ hovorí čerstvý absolvent Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Košiciach. Záujem o zvony v ňom prebudil starý otec, ktorý ho ako malého štvorročného chlapca brával zapínať pohrebné zvony na miestnej zvonici. Neskôr, keď mal 12 rokov, mu priam náhodne prišli opäť do cesty. „Na výlete sme navštívili vežu Dómu sv. Alžbety v Košiciach a vtedy som sa o zvony začal znova zaujímať. Vo voľnom čase som navštevoval ďalšie veže, neskôr som začal robiť fotodokumentácie a ich nahrávky. No nejako mi to nestačilo. Chcel som si skúsiť vyrobiť vlastný zvon. Začal som si zháňať nejaké postupy a materiály o ich výrobe, no bolo ich veľmi málo. Po skončení základnej školy som začal pripravovať svoju prvú formu. Po troch rokoch, mnohých nezdarených formách a niekoľkých nepodarených odliatkoch, sa mi podarilo uliať svoj prvý úspešný zvon.“
Cieľom Róbertovej víťaznej stredoškolskej práce s názvom Výroba a automatizácia kostolných zvonov, bolo zhotoviť zvony tradičnou stredovekou metódou s vyhovujúcou kvalitou odliatku a zvuku. Cieľom bola aj výroba ich príslušenstva, teda srdcia, nosnú konštrukciu a zavesenie, a zároveň zabezpečiť ich automatizáciu so šetrným elektrickým pohonom.
Zásady výroby liatych zvonov sa od 8. – 9. storočia nezmenili. Avšak tradičná technológia výroby je dnes nielen časovo, ale aj finančne náročnejšia. „Stále sa využíva dvojica šablón, podľa ktorých sa pripravujú jednotlivé diely formy. Niektoré dielne dodnes využívajú tradičné postupy a formovacie zmesi, ktoré sú pre výrobu zvonov najvhodnejšie. Mnohé však začínajú prechádzať k moderným formovacím zmesiam. Tie však zhoršujú výslednú kvalitu zvuku odliatku.“
„Zvon je predovšetkým hudobný nástroj a podľa toho by sa mala voliť aj správna technológia výroby,“ vysvetľuje Róbert. Stredoveká metóda je z hľadiska kvality odliatku a zvuku pre zvony najvhodnejšia. „Formy pre odlievanie vyrábam zo zmesi hliny, slamy, konského trusu a ďalších prísad. Hlina je perfektný tepelný izolant a vďaka prísadám, ako napríklad slama je priedušná. Počas odlievania celá forma doslova dýcha a pomáha odvádzať plyny celým povrchom. Po odliatí zabezpečuje pomalé a plynulé chladnutie odliatku. Vďaka tomu nadobudne kov vhodnú kryštalickú štruktúru, minimalizuje sa napätie v kove a tým pádom sa rapídne predĺži aj životnosť zvonov, ktorá sa udáva na stáročia. Najstaršie dodnes slúžiace zvony na Slovensku majú vyše 700 rokov. Na druhú stranu, piesok vedie teplo relatívne dobre. Zvon chladne podstatne rýchlejšie čo má negatívny vplyv na budúcu akustiku a už spomínanú životnosť odliatku.“
Výsledkom práce sú dva zvony o hmotnosti 4,8 kg a 3,2 kg. Väčší zvon s ladením v tóne dis4 má spodný priemer 182 mm, menší zvon je ladený v tóne g4 a jeho spodný priemer je 151 mm. „Srdcom systému sú spínacie hodiny a riadiaca jednotka motorov. Obsahujú mikropočítače Arduino Mega 2560 a Arduino Nano. Na spínacích hodinách je umiestený LCD displej, ktorý zobrazuje jednoduché menu s jednotlivými nastaveniami. Je možné v ňom nastaviť týždenný program zvonenia. Dá sa zvoliť, ktorý zvon alebo zvony sa majú spustiť, na ako dlho, v ktorej hodine a v ktoré dni. Spínacie hodiny taktiež zabezpečujú odbíjanie celých hodín a štvrťhodín na jednotlivé zvony. Riadiaca jednotka motorov zabezpečuje spínanie motorov, rozhojdávanie a aj brzdenie zvonov.“ Ako však hovorí, zabezpečenie elektrifikácie zvonov nebolo také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdalo.
Výroba zvonov si vyžaduje nielen presnú prácu a trpezlivosť majstra, ale aj vhodné podmienky pre vykonávanie remesla. Keďže kampanológia sa v Róbertovej rodine netraduje, nebolo jednoduché takéto podmienky zabezpečiť. „Začínal som od nuly. V rodine nemám žiadnych zlievačov a už vôbec nie zvonolejárov. Všetky nástroje a pomôcky som si teda musel zaobstarať sám. Jednotlivé nástroje a aj samotnú dielničku sme s otcom dávali dokopy počas niekoľkých rokov. Aj teraz sa podľa potreby neustále niečo dopĺňa, dorába a zdokonaľuje.“
Praktické skúsenosti i vedomosti z oblasti elektroniky, programovania a elektrotechniky, ktoré Róbert nadobudol vďaka SOČ, zúročí i pri štúdiu na Hutníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach, kam má v septembri namierené. O budúcnosť zvonov sa nebojí. „Záujem o zvony je aj dnes. Po vojnách ostalo mnoho veží takmer prázdnych, zvony sa postupne dopĺňajú. Stavajú sa nové kostoly s novými súbormi zvonov. Novým trendom sú zvonohry, čiže súbor niekoľkých zvonov, niekedy v rozpätí niekoľkých oktáv, na ktorých sa pomocou bicích kladív hrajú rôzne skladby a dotvárajú tak kolorit miest.“
Takmer všetok voľný čas venuje Róbert Slíž zvonolejárstvu. Dnes viac-menej hobby sa do budúcna môže zmeniť v profesionálne zamestnanie. „Zvony vyrábam ‚na objednávku’ zberateľom, či menšie kusy do kostolov, popri škole. Ak pôjde všetko podľa plánov a bude dostačujúci odbyt, rád by som sa tým živil. Ak to bude možné, prečo nie.“
Informácie a foto poskytol: Róbert Slíž
Spracovala: Katarína Sládečková pre redakciu Veda na dosah
Uverejnila: VČ