Oprava alebo celková výmena zatepľovacieho systému?

26. sep. 2017 • Stavebné inžinierstvo

Oprava alebo celková výmena zatepľovacieho systému?

Posúdením, či existujúci zatepľovací systém (ETICS) je možné, vhodné a tiež ekonomicky únosné opraviť či sanovať ešte pred ukončením predpokladanej životnosti alebo je nutné uvažovať s jeho celkovou výmenou, sa zaoberajú na Katedre technológie stavieb Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Ako uvádza Ing. Marek Petro, PhD. z katedry, uplynulé obdobie rozmachu a realizácie ETICS neposkytuje stavebnej praxi metodiku, ktorá by poskytla jednoznačné riešenie. Predmetom posúdenia bol bytový dom v bratislavskej mestskej časti, panelovej sústavy. Dom bol skolaudovaný koncom 60. rokov minulého storočia. Objekt má osem nadzemných podlaží a technický suterén. Na štítových stenách je realizované zateplenie, ktoré prechádza do dĺžky 1m na prednú a zadnú stranu fasády. Zateplenie bolo realizované pred cca 20 rokmi neznámym zatepľovacím systémom.

„Pre neustále sa zvyšujúci rast cien energií sa rozhodli obyvatelia bytového domu pre kompletné zateplenie celého objektu. Pred tým však nastala otázka, či pôvodné zateplenie realizované na štítových stenách ponechať v celom jeho rozsahu, lokálne sanovať alebo nahradiť novým zatepľovacím systémom, keďže jeho vek je už tesne pred skončením svojej životnosti,“ uvádza Ing. Marek Petro, PhD.

V rámci analýzy podkladov vychádzal zo všeobecných zásad uvedených v štandardoch, najmä STN 73 2901 a technických informácií a technologických pravidiel výrobcov kontaktných zatepľovacích systémov. Pri obhliadke boli zistené nasledovné podklady: záznam technických a identifikačných údajov zateplenia fasády, vyhotovenie fotodokumentácie skutkového stavu zateplenej fasády domu, záznam súvisiacich porúch a patologických prejavov, ale aj sonda do zateplenej fasády.

„Viditeľné vodorovné pásy s inou povrchovou štruktúrou zrnitosti farebnej omietky, tzv. ´prekreslenie lešenia´ vzniknuté v dôsledku neprofesionálnej realizácie, kedy v miestach podláh lešení nie je rovnaký prítlak na hladítko, omietka nie je rovnomerne nanášaná. Ide o estetickú chybu, ktorá však podporuje usadzovanie polutantov. Výstužná vrstva nie je v mnohých prípadoch dostatočne zahľadená, oká výstužnej mriežky vystupujú na povrch, krytie nedosahuje min. 1,0 mm, v presahoch nie je min. 0,5 mm, sú viditeľné voľným okom. Z odobraných vzoriek fasády bola zistená nedostatočná hrúbka výstužnej vrstvy,“ konštatoval odborník z Katedry technológie stavieb Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Výstužná vrstva má byť podľa neho hrubá 3 až 6 mm. „Ide o konštrukčnú chybu, ktorá môže ovplyvniť funkčné vlastnosti samotného zatepľovacieho systému. Celková finálna úprava ETICS je nerovnorodá, rohy nie sú v požadovanej odchýlke rovinnosti a zvislosti, realizované bez použitia pomocných rohovníkov, vykazujúce známky značného poškodenia,“ myslí si Ing. Marek Petro, PhD.

fasádaRiešenia napojenia zakladacej lišty v oblasti nárožia sú podľa neho nesystémové. „Napájanie zakladacej lišty v rovnom úseku je tiež v rozpore s ustanoveniami STN 73 2901, lišty sú osádzané na doraz bez možnosti dilatácie. Zakladacia lišta je poškodená (pokrivená). Nezatiahnutie sklovláknitej mriežky v stierkovej hmote až na hranu zakladacej lišty malo za následok vznik vodorovných trhlín, na viacerých miestach dochádza k separácii zakladacej lišty od izolantu a výstužnej vrstvy. Zaznamenávam tiež absenciu výstužnej mriežky v oblasti zakladacej lišty, tzv. dolný zámok, ktorý plní funkciu požiarneho detailu. Lokálne sa vyskytujú diery v zatepľovacom systéme, spôsobené neodborným zatĺkaním tanierových kotiev,“ povedal.

Sonda do zateplenia preukázala podľa neho nasledovné skutočnosti: výstužná vrstva nebola realizovaná podľa technologického predpisu tak, že do vopred naneseného lepidla sa výstužná vrstva vtlačí hladítkom a následne aplikuje nová vrstva lepidla v zmysle čl. 7.3. STN 73 2901, čo môže mať vplyv na schopnosť výstužnej vrstvy prenášať vznikajúce namáhanie v systéme, ale aj prídržnosť celého povrchového súvrstvia. Tiež to, že rovinnosť nie je v súlade s ustanovením čl. 4.1.3 STN 73 2901.

„Izolant bol lepený na terče, čo je v rozpore s platnými ustanoveniami STN 73 2901. Podľa normových zásad je dovolené na izolant nanášať lepiaci tmel vo vrstve až 2 cm po obvode a v 3 miestach vnútri dosky v rovnakej vrstve. Po prilepení tak musí kontaktná plocha tvoriť min. 40 % plochy dosky. V posudzovanom prípade sú izolanty lepené spôsobom, kde sondy preukazujú maximálne štyri terče na celú dosku izolantu,“ uviedol Ing. Marek Petro, PhD.

poruchyNesprávne osadenie hmoždiny môže podľa neho znižovať únosnosť kotvy, čo je v rozpore s ustanovením čl. 6.2 STN 73 2901. „Podľa čl. 6.4. dĺžka kotvy v podklade musí byť aspoň 40 mm pričom nameraná hĺbka osadenia kotvy v panely bola len 20 mm! Nevhodne navrhnuté kotvenie môže mať za následok nesprávne spolupôsobenie kotvenia pri eliminácii deformácií dosiek EPS, dokonca môže dôjsť až k celkovému zrúteniu – ´havárii´ zatepľovacieho systému.“ Odborník ďalej uviedol, že vo väčšine prípadov identifikovaných porúch je možné využiť viacero variantných riešení sanácie zateplenia. „Pri rozhodovaní, ktorý sanačný proces využiť, považujem otázku finančných nákladov na technológiu riešenia za jedno z najdôležitejších kritérií. Nezanedbateľnú váhu prikladám tiež otázke ekonomickej efektívnosti plánovaného zásahu s ohľadom na skutočný stav ETICS a životnosť zásahu.“

Na základe záznamov z obhliadky, existujúceho etalónu štandardov ETICS, diagnostiky a zistených výsledkov vyslovil nasledovný záver: „Zaznamenané nedostatky a poruchy zateplenia vyplývajú najmä z nedodržania až ignorancie zásad realizácie ETICS, v mnohých prípadoch zanedbania technologickej disciplíny, kontroly technologických operácií. Lepenie izolantov na terče – ´buchty´, kotvenie dvoma kotvami na 1 m2. Použitie nevhodných kotiev s nedostatočnou hĺbkou uchytenia môže mať v budúcnosti za následok celkové zrútenie zatepľovacieho systému. Nedostatky dodržania hrúbky výstužnej vrstvy, v mnohých prípadoch bola značne zvetraná (podozrenie na použitie nevhodného typu mriežky; nie je alkálii vzdorná), môžu negatívne ovplyvniť celkovú životnosť zatepľovacieho systému.“

Mechanické poškodenie podľa neho súvisí so samotným spôsobom užívania a tiež starostlivosťou – údržbou ETICS. „Po analýze skutkového technického stavu, plnení funkčných požiadaviek a zvážení rozsahu porúch na zatepľovacom systéme a veku zateplenia (cca 20 rokov), pričom predpokladaná životnosť sa uvažuje 20 – 30 rokov, navrhujem celkovú sanáciu zateplenia. Sanácia pozostáva z úplnej výmeny zatepľovacieho systému a nahradenia novým zatepľovacím systémom,“ konštatoval.

 

Informácie a foto poskytol: Ing. Marek Petro, PhD. z Katedry technológie stavieb Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
Atmosféra počas TVT 2017
QUARK
PF 2018
brožúra Veda v Centre 2015
Aurelium - centrum vedy
Veda v Centre
Prechod VK na VND - zima
kúpa časopisov jún 2016
TVT 2017 články
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Myšlienka zostrojiť zdroj koncentrovanej energie je stará už niekoľko tisíc rokov.
Zistite viac