Najlepším európskym učiteľom fyziky za rok 2017 sa stal PaedDr. Jozef Beňuška, PhD. z Gymnázia V. Paulinyho-Tótha v Martine. Toto vyznamenanie mu udelila Európska fyzikálna spoločnosť. Slovenského pedagóga ocenili za dlhoročný významný prínos pre vyučovanie predmetu fyzika. Okrem toho je tiež autorom vlastných učebníc fyziky pre základné školy a gymnáziá, aj v multimediálnej verzii.
Na pôde svojej školy takisto zriadil v roku 2005 Centrum popularizácie fyziky – špecializovanú učebňu, v ktorej si môžu žiaci vyskúšať rôzne fyzikálne experimenty. Toto centrum je navyše otvorené aj pre žiakov iných škôl, pričom na oživenie vyučovania fyziky ho využívajú aj učitelia z Českej republiky.
Pri tejto príležitosti vám prinášame rozhovor s oceneným pedagógom PaedDr. Jozefom Beňuškom, PhD.
S. HABRMANOVÁ: Čo hovoríte na zisk takéhoto významného ocenenia?
J. BEŇUŠKA: Mám pocit, že formulácia najlepší európsky učiteľ nie je moc šťastná. Určite je na Slovensku a v Európe veľa kvalitných, vynikajúcich učiteľov fyziky. Ja osobne sa necítim byť „najlepší“ . Poznám kolegov, na Slovensku, v Čechách, ktorých prínos pre vyučovanie fyziky je úžasný a obetujú veľa svojho času aj mimo vyučovania na to, aby hodiny fyziky boli zaujímavé.
S. H.: Čím vám osobne učarovala fyzika?
J. BEŇUŠKA: Fyzika je veda o prírode a niet asi človeka na zemi, ktorému by neučarovala príroda. Ibaže pohľad fyziky nie je estetický, ale snaží sa prírodu pochopiť. Ako funguje, prečo práve takto a podobne. Ja osobne slovo fyzika spájam s vyučovaním fyziky. Som učiteľ fyziky, a pritom sa nedá oddeliť fyzika a vyučovanie.
Počas môjho pôsobenia ako učiteľa boli etapy, keď mi napríklad učarovali informačné a komunikačné technológie. Pustil som sa naplno do ich aplikovania na vyučovacej hodine. Časom sa však ukázalo, že toto nie je ideálna cesta.
Tvrdenie že ukázať, sprostredkovať a vysvetliť žiakom kvalitný fyzikálny experiment je to najcennejšie, čo učiteľ fyziky môže žiakom dať, je veľmi staré. A zároveň úžasne pravdivé. Predvádzal som tisíckam poslucháčov, nielen žiakom, stovky fyzikálnych experimentov a nestalo sa mi, žeby to poslucháčov nudilo. Toto je cesta, ako odstrániť z hodín fyziky nezáživnosť, nudu a nezáujem.
S. H.: Prečo ste sa vôbec dali na dráhu učiteľa fyziky?
J. BEŇUŠKA: Bolo to rozhodnutie ešte študenta gymnázia. Fyzika ako predmet sa mi páčila a pedagogická fakulta bola neďaleko môjho vtedajšieho bydliska. Ale na fakulte som určite nepatril medzi študentov, ktorý sa venujú len a len štúdiu. Celých päť rokov štúdia som tancoval vo folklórnom súbore Ponitran, ktorý v tomto období začínal žiariť na folklórnom nebi. Takže moje spomienky na vysokoškolské štúdium nepatria výlučne fyzike.
S. H.: Čo je podľa vás najdôležitejšie pri výučbe fyziky?
J. BEŇUŠKA: Každý učiteľ je scenárista, režisér a zároveň aj herec na každej jednej hodine. Ak chcem ja ako učiteľ „prežiť“ vyučovaciu hodinu tak, aby som z nej odchádzal s dobrým pocitom, príprava na hodinu musí byť takmer dokonalá. Učiteľ fyziky môže žiakov zabaviť na každej jednej hodine. Ak si pripraví vhodný experiment, ktorým žiakov zaujme a experiment je ústredným motívom scenáru hodiny, potom bude spokojnosť na strane všetkých zúčastnených. Toto je to najťažšie na práci učiteľa fyziky – príprava experimentálnej časti hodiny. Pravda, ak takúto aktivitu učiteľ chce robiť. Ak nie, potom je povinná príprava oveľa jednoduchšia, ale hodina je pre žiakov určite menej zaujímavá. Ja chcem, aby moje hodiny boli zaujímavé – pre žiakov, pre inšpektorov, pre mňa, pre kohokoľvek, kto sa mi na hodinu fyziky príde pozrieť. Preto sa fyzikálnemu experimentovaniu venujem v maximálne možnej miere.
S. H.: Fyzika nie je medzi žiakmi veľmi populárny predmet. Ako sa dá nadchnúť deti pre tento predmet?
J. BEŇUŠKA: Nepamätám sa, že by fyzika patrila medzi populárne predmety pre žiakov, a to pôsobím v školstve už 34 rokov. Možno by bolo vhodné položiť si otázku, kedy a kde sa formuje vzťah detí k fyzike. Počas prvého stupňa základnej školy majú žiaci prírodovedu a vtedy ich ešte náuka o prírode baví. Na druhom stupni základnej školy je to už horšie. Mňa osobne by zaujímalo, koľko percent fyziky sa na základných školách vyučuje odborne. Mám osobné skúsenosti, mnohokrát mi moji žiaci v prvom ročníku gymnázia povedali, že fyziku ich na základnej škole učil dejepisár, a to tak, že si na hodine čítali učebnice. Takto sa vzťah k predmetu vybudovať nedá. Fyzika je experimentálna veda a jedine s týmto sa žiaci dajú motivovať. Avšak učiteľ si musí každý experiment sám pripraviť, vyskúšať, overiť, nájsť jeho slabé a silné stránky, až potom s ním môže predstúpiť pred žiakov. To chce čas, a nie málo času. A toto dejepisár robiť nebude. Najmä ak má jednu – dve hodiny fyziky týždenne na doplnenie úväzku. Toto neodborné vyučovanie fyziky na základnej školy súvisí aj s hodinovou dotáciou pre fyziku. Menšie základné školy nemajú úväzok ani pre jedného učiteľa fyziky. Na druhej strane je treba povedať aj to, že fyzika nie je „ľahký“ predmet. Ak sa má žiak učiť chápať prírodu, musí to robiť v súvislostiach. To chce systematickú prípravu žiaka na každú jednu vyučovaciu hodinu. Koľko máme žiakov, ktorí sa systematicky na vyučovanie pripravujú? Som si vedomý, že tento problém systematickej prípravy sa netýka iba fyziky, ale práve vo fyzike je vynechanie niektorých poznatkov tak závažné, že sa logické súvislosti stratia a ak sa aj snaživý žiak iba memoruje poznatky, to už je zlé. Fyzika sa stáva neobľúbeným predmetom.
S. H.: Čo máte ďalej v pláne v rámci vašej kariéry?
J. BEŇUŠKA: V budúcom roku, podobne, ako všetky predchádzajúce, ma čakajú moji žiaci na klasických hodinách fyziky na Gymnáziu Viliama Paulinyho-Tótha v Martine. Ešte pred začiatkom školského roka v auguste organizujeme celoslovenský seminár pre učiteľov fyziky Vanovičove dni. No a od septembra máme návštevníkov Centra popularizácie fyziky, ktorých sa počas jedného školského roka vystrieda niekoľko tisíc z celého Slovenska. Ďalej účasť na rôznych konferenciách, súťažiach so žiakmi, popularizačných prednáškach. Je zaujímavé, že takmer každý rok pribudne k takýmto vopred jasným aktivitám niečo nové, prekvapivé. Čo to bude v tomto školskom roku, zatiaľ neviem, ale prijímam každú výzvu.
S. H.: Čo by ste odkázali ostatným učiteľom fyziky v tak náročnej a zodpovednej práci?
J. BEŇUŠKA: Nielen učiteľom fyziky. Mnoho učiteľov sa dnes sťažuje, že majú zviazané ruky nejakými predpismi, že nemôžu robiť svoju prácu slobodne, podľa svojich predstáv. Po 34 rokoch praxe v regionálnom školstve môžem s pokojným svedomím prehlásiť, že vždy som na každej vyučovacej hodine robil so žiakmi tak, ako som uznal za vhodné ja a nikto, opakujem nikto, mi do mojej hodiny nezasahoval. Nenariaďoval, čo mám robiť, ako mám hodinu viesť a podobne. Určite sú stanovené počty hodín, obsah a tam pre mňa nariadenia končia. Všetko ostatné je na mne. Ak viem rozumne zdôvodniť, prečo som hodinu viedol tak či onak, obhájiť si svoju prácu, nemusím sa báť žiadnej kontroly či inšpektora.
*********************************************
PaedDr. Jozef Beňuška, PhD. sa narodil 6. 7. 1959 v Partizánskom, Slovenská republika. Stredoškolské vzdelanie absolvoval v rokoch 1974 – 1978 na Gymnáziu v Partizánskom. Vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa ukončil na Pedagogickej fakulte v Nitre v roku 1983, odbor učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov, predmety fyzika a základy techniky. Od tohto roku pracuje ako stredoškolský učiteľ na Gymnáziu v Partizánskom a od roku 2002 dodnes na plný úväzok ako učiteľ fyziky na Gymnáziu Viliama Paulinyho-Tótha v Martine.
V roku 1986 vykonal rigoróznu skúšku na Pedagogickej fakulte v Nitre, v študijnom odbore učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov – teória vyučovania základov techniky. V roku 2007 ukončil doktorandské štúdium na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre v odbore teória vyučovania fyziky. Dizertačná práca s témou Aktivizácia poznávacej činnosti žiakov a rozvoj fyzikálneho myslenia s podporou grafických animovaných modelov realizovaných počítačovým prezentačným programom bola venovaná výskumu pri zavádzaní do praxe diela Digitálna učebnica fyziky pre stredné a základné školy. Tento kompaktný disk bol preložený aj do českého jazyka a dodnes má mimoriadnu obľubu medzi učiteľmi fyziky základných a stredných škôl.
Počas svojho profesijného života sa venuje najmä využívaniu informačných a komunikačných technológií vo vyučovacom procese a popularizácii experimentálnej činnosti v prírodných vedách na základnej a strednej škole. Prelomovou prácou bola Digitálna učebnica fyziky, ktorá obsahuje komplexne spracované učivo základnej a strednej školy formou výučbových prezentácií.
V roku 2005 za Digitálnu učebnicu fyziky získal mimoriadne ocenenie Fyzikálno-pedagogickej sekcie Jednoty slovenských matematikov a fyzikov.
V roku 2006 bol spoluzakladateľom projektu Centra popularizácie fyziky pri Gymnáziu Viliama Paulinyho-Tótha v Martine. Nosná myšlienka projektu je popularizovať prírodovedné vzdelávanie medzi žiakmi predškolského veku, základných a stredných škôl a laickou verejnosťou. Popularizačné prednášky sú založené na predvádzaní interaktívnych fyzikálnych experimentov, realizovaných s jednoduchými, nenáročnými pomôckami a prostriedkami bežne dostupnými v domácnosti. Cieľom je ukázať, opísať a vysvetliť fyzikálne javy, s ktorými sa stretávame v bežnom živote, v prírode, v domácnosti, športe, atď. Žiaci, študenti, ale aj učitelia majú možnosť „prežiť“ hodinu experimentálnej zážitkovej fyziky.
Od roku 2003 je hlavným organizátorom odborno-didaktického semináru Vanovičove dni, ktorého história siaha do roku 1967. Zakladateľmi seminára sú učitelia fyziky Gymnázia Viliama Paulinyho-Tótha v Martine. Seminár je organizovaný bez prerušenia už 50 rokov a je určený pre učiteľov fyziky základných a stredných škôl. Koná sa každý rok na inej strednej škole na Slovensku. Jeho náplňou sú odborné a didaktické prednášky a workshopy. Viac informácií o podujatí.
Spolupracuje so Slovenskou fyzikálnou spoločnosťou pri organizovaní Národného festivalu fyziky – konferencie venovanej problematike fyzikálneho vzdelávania, popularizácie fyziky a skvalitneniu výučby fyziky na všetkých typoch škôl.
Je autorom alternatívnych učebníc povinného kurzu fyziky pre stredné školy. Učebnice ponúkajú množstvo aktivít pre žiakov, ktoré sú navrhované ako súčasť každej vyučovacej hodiny. Súčasťou učebníc je digitálna podpora jednotlivých tém formou didaktických prezentácií a testov k jednotlivým vyučovacím témam.
Medzi jeho ďalšie významné didaktické publikácie patria zbierky úloh s maturitnými zadaniami z fyziky Nová maturita z fyziky1., 2. a 3., Návody na bádateľskú experimentálnu činnosť publikované v zborníkoch z didaktických konferencií a pod.
V súčasnosti je autorom a realizátorom projektov Veríte, že fyzika môže byť zábavná? My vám to dokážeme, Zážitkovou experimentálnou fyzikou k poznaniu a spolupracoval na projekte Vedecká cukráreň RAZSK. V rámci projektov sú uskutočňované workshopy a prednášky pre žiakov a študentov so zameraním na popularizáciu fyziky formou experimentov.
Jeho pedagogický život je poznačený aj bohatou prednáškovou a lektorskou činnosťou. Pravidelne vedie didaktické workshopy pre učiteľov fyziky na Vanovičových dňoch a bratislavskej konferencii učiteľov fyziky Šoltésové dni. Medzi jeho najúspešnejšie pozvané prednášky patrí prednáška na 19. Veľtrhu nápadov učiteľov fyziky v Chebe v Čechách a konferencii Deset let zkušeností s realizaci RVP ve výuce fyziky, organizovanou Západočeskou univerzitou v Plzni.
Jeho žiaci sú úspešní riešitelia fyzikálnych súťaží ako Fyzikálna olympiáda, Fyzikálny náboj a taktiež sa aktívne podieľajú na popularizácii fyziky prezentovaním jednoduchých experimentov, napríklad na Vedeckom veľtrhu a rôznych študentských konferenciách.
Od roku 2001 je členom Ústrednej predmetovej komisie pri ŠPÚ, člen redakčnej rady časopisu Obzory matematiky, fyziky a informatiky – časopis pre teóriu a praktické otázky vyučovania matematiky, fyziky a informatiky na základných a stredných školách.
Je držiteľom viacerých ocenení, z ktorých uvádzame:
- súťaž Pedagogické čítanie, umiestnenie na popredných miestach v ôsmich ročníkoch;
- Cena profesora Jána Vanoviča JSMF, 2003;
- Ocenenie Fórum pedagogiky, 2004;
- Vyznamenanie za vynikajúcu pedagogickú prácu, Zjazd JSMF 2005;
- 1. miesto v kategórii stredných škôl v súťaži o najlepšiu učebnú pomôcku Fórum pedagogiky, 2006;
- 1. cena v súťaži Slovak Telekom (metodické skúsenosti z využívania informačno-komunikačných technológií vo svojom vyučovacom neinformatickom predmete, ktoré je možné ďalej využívať a uplatniť vo vzdelávacom procese v školách), 2006;
- s projektom Centra popularizácie fyziky je finalista projektu Nadácie Pontis Generácia 3.0., 2017.
Zhovárala sa: Slávka Habrmanová
Informácie a foto poskytol: PaedDr. Jozef Beňuška, PhD.
Uverejnila: VČ