Kam za vedou? Po stopách vzácnych rastlín sa dá ísť aj v hlavnom meste

05. aug. 2017 • Prírodné vedy

Kam za vedou? Po stopách vzácnych rastlín sa dá ísť aj v hlavnom meste

Ak rozmýšľate, čo pekné a zároveň náučné by ste počas leta navštívili, ponúka sa vám Botanická záhrada v Bratislave. Lákadlom je určite výsek skutočnej prírody v hlavnom meste; v prostredí vilky Lafranconi s rozlohou 6,6 ha. Návštevníci sa môžu pokochať nielen skleníkovými expozíciami, ale aj vo vonkajšku pestovanými rastlinami.

Botanická záhrada je vedecko-pedagogickým pracoviskom Univerzity Komenského v Bratislave. Jej pracovníci sa snažia o udržovanie a rozširovanie zbierky živých rastlín, ich poslaním je tiež pomáhať vo výchovnovzdelávacej činnosti odborným školám i pracoviskám a poskytovať odborné informácie širokej verejnosti. Objekt bol založený v roku 1942. Jeho budovaním bol poverený prednosta botanického ústavu prof. František Nábělek. Pre výstavbu záhrady bol pôvodne vybraný pozemok okolo vilky Lafranconi z dôvodu, že mal stály zdroj vody, polohou vyhovoval obyvateľom i študentom.

Z historických faktov o tejto Botanickej záhrade je ešte známe, že po druhej svetovej vojne boli postavené skleníky, zavlažovací systém a vysadených bolo takmer 3 000 druhov rastlín. Neskôr začínala záhrada nadobúdať viac charakter parku, s cieľom slúžiť aj širokej verejnosti. Pribudla vápencová roklina, andezitová skalka a nové rozárium. Botanickú záhradu v Bratislave odporúčame ako náš tip kam za vedou. Návštevníci tu uvidia expozície členené na skleníkové skupiny rastlín a vonkajšie skupiny rastlín.

Liriodendron tulipifera

V rámci skleníkových skupín rastlín môžete vidieť:

  • skleník úžitkových rastlín – zameraný na tropické a subtropické úžitkové plodiny;
  • skleník s austrálskou flórou;
  • Viktóriový skleník – zameraný na vlhkomilnú a teplomilnú tropickú a subtropickú flóru;
  • palmový skleník – zameraný na zbierku paliem, araukárií, cykasov a iných exotických rastlín;
  • kaktusový skleník – kaktusy a sukulentné rastliny;
  • spojovacie chodby – zbierky fikusov, papraďorastov, orchideí, bromélií a tilandsií.

Ako vonkajšie skupiny rastlín sú prezentované:

  • rozárium – expozícia 120 druhov ruží;
  • andezitová skalka;
  • vápencová skalka;
  • travertínovo-penovcová skalka;
  • skalka z troskovej lávy;
  • bridlicová skalka;
  • čadičová skalka;
  • žulová skalka;
  • rašelinisko;
  • letničkové a trvalkové záhony;
  • zbierka cudzokrajných a domácich drevín;
  • rododendrony a azalky;
  • zimuvzdorné a mrazuvzdorné kaktusy;
  • stredomorská vegetácia;
  • japonská záhrada.

Botanická záhrada v Bratislave sa nachádza na ulici Botanická 3 a je prístupná verejnosti od 1. apríla do 31. októbra, od 9.00 do 18.00 hodiny. V spolupráci s BKIS a Miestnym úradom Karlova Ves sú v rámci podujatí bratislavského leta v Botanickej záhrade organizované letné koncerty– 9. júl, 6.august, 3. september. Plánovaná je tiež výstava Plody jesene – september.

Toto vedecko-pedagogické pracovisko Univerzity Komenského v Bratislave usporadúva v spolupráci s inými organizáciami rôzne výstavy a súťaže adresované od najmladšej po najstaršiu generáciu, laickej a odbornej verejnosti. Významným odborným poslaním pracoviska je pokusná aklimatizácia rôznych druhov rastlín. Vhodne aklimatizované dreviny nachádzajú uplatnenie v sadovníckej tvorbe a lesníctve. Rastliny teplomilnej vegetácie sa pestujú v skleníkoch, ktoré vzbudzujú najväčší záujem verejnosti.

Acer palmatum

Prostredníctvom grantových a inštitucionálnych projektov sa tiež bratislavská Botanická záhrada podieľa na riešení úloh základného výskumu v oblasti pokusnej kultivácie ohrozených a miznúcich druhov rastlín, monitoringu rastlinných spoločenstiev karbonátových pohorí Slovenska. V rámci grantových projektov sa riešia projekty „Nové endemické druhy rodu Sorbus L. v slovenskej časti Západných Karpát“, „Rastlinné spoločenstvá Slovenska V. Horská a vysokohorská vegetácia“ , „Analýza stavu zložiek biologickej diverzity v Národnom parku Muránska planina“, „Rastlinné spoločenstvá Slovenska. IV. Vegetácia lúk, pasienkov, slanísk a xerotermných stanovíšť“.

Veľmi dôležitou úlohou Botanickej záhrady je vydávanie indexu semien. Prostredníctvom Indexu seminum si Botanická záhrada vymieňa semená s 530 botanickými záhradami sveta. Výmena úspešne prebieha od roku 1952.

*********************************************

Okrem botanickej záhrady v hlavnom meste odporúčame do pozornosti aj jej vysunuté pracoviská. Fytogenofondová plocha v Blatnici s rozlohou cca 8 ha, je zameraná na výskum ekológie ohrozených druhov rastlín a rastlinných spoločenstiev v prírodných ekosystémoch vápencových pohorí Západných Karpát. Súčasťou grantového výskumu je i budovanie experimentálnej záhrady nového typu – expozície horskej vápencovej flóry v prírodnej scenérii Blatnickej doliny.

WEBOVÁ STRÁNKA

Ďalej je to stupavské pracovisko, ktoré je na ploche 20 ha zamerané na výskum a šľachtenie nových hybridov marhúľ a broskýň. Sedem z novo vyšľachtených hybridov úspešne prešlo štátnymi odrodovými skúškami. Po ukončení výskumnej úlohy prešli ostatné hybridy do udržiavacieho šľachtenia do výskumnej stanice Veselé pri Piešťanoch.

V súčasnosti sa na pracovisku sledujú ohrozené druhy nížin a pahorkatín. Najpôsobivejšia časť je dendrologická zbierka, zahŕňajúca 238 druhov.

 

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Informácie a foto: UK v Bratislave/Botanická záhrada

Uverejnila: VČ

Hore
Prechod VK na VND - zima
kúpa časopisov jún 2016
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2017
brožúra Veda v Centre 2015
QUARK
Aurelium - centrum vedy
TVT 2017 články
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Rast baktérii sa dá zrýchliť aj po 27 rokoch, napriek tomu, že ide o 50-tisícu generáciu.
Zistite viac