Ak rozmýšľate, čo pekné a zároveň náučné by ste počas leta navštívili, ponúka sa vám Botanická záhrada v Bratislave. Lákadlom je určite výsek skutočnej prírody v hlavnom meste; v prostredí vilky Lafranconi s rozlohou 6,6 ha. Návštevníci sa môžu pokochať nielen skleníkovými expozíciami, ale aj vo vonkajšku pestovanými rastlinami.
Botanická záhrada je vedecko-pedagogickým pracoviskom Univerzity Komenského v Bratislave. Jej pracovníci sa snažia o udržovanie a rozširovanie zbierky živých rastlín, ich poslaním je tiež pomáhať vo výchovnovzdelávacej činnosti odborným školám i pracoviskám a poskytovať odborné informácie širokej verejnosti. Objekt bol založený v roku 1942. Jeho budovaním bol poverený prednosta botanického ústavu prof. František Nábělek. Pre výstavbu záhrady bol pôvodne vybraný pozemok okolo vilky Lafranconi z dôvodu, že mal stály zdroj vody, polohou vyhovoval obyvateľom i študentom.
Z historických faktov o tejto Botanickej záhrade je ešte známe, že po druhej svetovej vojne boli postavené skleníky, zavlažovací systém a vysadených bolo takmer 3 000 druhov rastlín. Neskôr začínala záhrada nadobúdať viac charakter parku, s cieľom slúžiť aj širokej verejnosti. Pribudla vápencová roklina, andezitová skalka a nové rozárium. Botanickú záhradu v Bratislave odporúčame ako náš tip kam za vedou. Návštevníci tu uvidia expozície členené na skleníkové skupiny rastlín a vonkajšie skupiny rastlín.
V rámci skleníkových skupín rastlín môžete vidieť:
- skleník úžitkových rastlín – zameraný na tropické a subtropické úžitkové plodiny;
- skleník s austrálskou flórou;
- Viktóriový skleník – zameraný na vlhkomilnú a teplomilnú tropickú a subtropickú flóru;
- palmový skleník – zameraný na zbierku paliem, araukárií, cykasov a iných exotických rastlín;
- kaktusový skleník – kaktusy a sukulentné rastliny;
- spojovacie chodby – zbierky fikusov, papraďorastov, orchideí, bromélií a tilandsií.
Ako vonkajšie skupiny rastlín sú prezentované:
- rozárium – expozícia 120 druhov ruží;
- andezitová skalka;
- vápencová skalka;
- travertínovo-penovcová skalka;
- skalka z troskovej lávy;
- bridlicová skalka;
- čadičová skalka;
- žulová skalka;
- rašelinisko;
- letničkové a trvalkové záhony;
- zbierka cudzokrajných a domácich drevín;
- rododendrony a azalky;
- zimuvzdorné a mrazuvzdorné kaktusy;
- stredomorská vegetácia;
- japonská záhrada.
Botanická záhrada v Bratislave sa nachádza na ulici Botanická 3 a je prístupná verejnosti od 1. apríla do 31. októbra, od 9.00 do 18.00 hodiny. V spolupráci s BKIS a Miestnym úradom Karlova Ves sú v rámci podujatí bratislavského leta v Botanickej záhrade organizované letné koncerty– 9. júl, 6.august, 3. september. Plánovaná je tiež výstava Plody jesene – september.
Toto vedecko-pedagogické pracovisko Univerzity Komenského v Bratislave usporadúva v spolupráci s inými organizáciami rôzne výstavy a súťaže adresované od najmladšej po najstaršiu generáciu, laickej a odbornej verejnosti. Významným odborným poslaním pracoviska je pokusná aklimatizácia rôznych druhov rastlín. Vhodne aklimatizované dreviny nachádzajú uplatnenie v sadovníckej tvorbe a lesníctve. Rastliny teplomilnej vegetácie sa pestujú v skleníkoch, ktoré vzbudzujú najväčší záujem verejnosti.
Prostredníctvom grantových a inštitucionálnych projektov sa tiež bratislavská Botanická záhrada podieľa na riešení úloh základného výskumu v oblasti pokusnej kultivácie ohrozených a miznúcich druhov rastlín, monitoringu rastlinných spoločenstiev karbonátových pohorí Slovenska. V rámci grantových projektov sa riešia projekty „Nové endemické druhy rodu Sorbus L. v slovenskej časti Západných Karpát“, „Rastlinné spoločenstvá Slovenska V. Horská a vysokohorská vegetácia“ , „Analýza stavu zložiek biologickej diverzity v Národnom parku Muránska planina“, „Rastlinné spoločenstvá Slovenska. IV. Vegetácia lúk, pasienkov, slanísk a xerotermných stanovíšť“.
Veľmi dôležitou úlohou Botanickej záhrady je vydávanie indexu semien. Prostredníctvom Indexu seminum si Botanická záhrada vymieňa semená s 530 botanickými záhradami sveta. Výmena úspešne prebieha od roku 1952.
*********************************************
Okrem botanickej záhrady v hlavnom meste odporúčame do pozornosti aj jej vysunuté pracoviská. Fytogenofondová plocha v Blatnici s rozlohou cca 8 ha, je zameraná na výskum ekológie ohrozených druhov rastlín a rastlinných spoločenstiev v prírodných ekosystémoch vápencových pohorí Západných Karpát. Súčasťou grantového výskumu je i budovanie experimentálnej záhrady nového typu – expozície horskej vápencovej flóry v prírodnej scenérii Blatnickej doliny.
Ďalej je to stupavské pracovisko, ktoré je na ploche 20 ha zamerané na výskum a šľachtenie nových hybridov marhúľ a broskýň. Sedem z novo vyšľachtených hybridov úspešne prešlo štátnymi odrodovými skúškami. Po ukončení výskumnej úlohy prešli ostatné hybridy do udržiavacieho šľachtenia do výskumnej stanice Veselé pri Piešťanoch.
V súčasnosti sa na pracovisku sledujú ohrozené druhy nížin a pahorkatín. Najpôsobivejšia časť je dendrologická zbierka, zahŕňajúca 238 druhov.
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Informácie a foto: UK v Bratislave/Botanická záhrada
Uverejnila: VČ