Informácia je kľúčom k rozvoju ľudstva


Informácia je kľúčom k rozvoju ľudstva

Informačné a komunikačné technológie zohrávali vo vývoji ľudskej spoločnosti od začiatku kľúčovú úlohu. Faktom je, že zmeny vyvolané zavádzaním inteligentných technológií zasahujú so stále väčšou intenzitou do rôznych oblastí ľudského života.

Prorektor Univerzity Komenského v Bratislave, doc. RNDr. Daniel Olejár, PhD. z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky vysvetľuje, že ľudská spoločnosť vďačí za svoj rozvoj najmä schopnosti ľudí efektívne spracovávať informácie a učiť sa. „Vďaka nej človek nemusí všetko objavovať sám a nanovo, ale môže ťažiť z poznatkov, ktoré získali iní ľudia a tiež prispievať svojimi osobnými poznatkami ku kolektívnej múdrosti. Písmo umožňuje prenos informácií v čase aj priestore, a tým kumuláciu poznania. Učiaci sa môže vďaka písomným záznamom získať poznatky ľudí, s ktorými sa vo svojom živote nestretol a pri prenose informácií v písomnej podobe nedochádza k ich subjektívnemu skresleniu ako pri ústnom podaní.“ 

Komunikácia alebo prenos informácií je podľa neho nevyhnutná nielen pre učenie, ale aj pre koordináciu činností, ktoré si vyžadujú spoluprácu viacerých ľudí. „Pri činnostiach, do ktorých je zapojený väčší počet ľudí, už na koordináciu nestačí bezprostredná osobná komunikácia, ale je potrebné, aby ľudia dokázali komunikovať na diaľku. S rastom zložitosti spoločnosti rastú aj nároky na spracovanie informácie, na zaznamenávanie veľkého množstva informácií a ich rýchle šírenie a prenos na veľkú diaľku.“ 

Vzťah informačných a komunikačných technológií a vývoja spoločnosti nie je jednostranný, hovorí prorektor Univerzity Komenského v Bratislave. „Uvediem dva príklady zo staršej histórie. Objav kníhtlače podstatne zvýšil dostupnosť informácií pre širší okruh ľudí, prispel k zvýšeniu vzdelanosti obyvateľstva a urýchlil rozvoj spoločnosti. Zámorské objavy a rozvoj more plavby si vyžiadali zdokonalenia navigácie, čo o. i. viedlo k požiadavke na zostavenie presnejších tabuliek logaritmov a následne k financovaniu Babbageových výskumov automatizácie výpočtov a návrhu diferenciálneho a analytického stroja. V tomto prípade však trvalo zhruba 100 rokov, kým sa vyvinuli technológie schopné realizovať Babbageove prevratné idey a našlo sa uplatnenie pre programovateľný stroj na spracovanie informácie.“

Ale vývoj spoločnosti v druhej polovici a najmä posledných dvoch desaťročiach 20. storočia podľa neho výrazne ovplyvňujú nové digitálne alebo inteligentné informačno-komunikačné technológie. „Tretí príklad je z obdobia druhej svetovej vojny. Účastníci vojnového konfliktu používali na ochranu svojej komunikácie šifrovanie. Nemci používali šifrovací stroj Enigma a Japonci Purple,“ uvádza doc. RNDr. Daniel Olejár, PhD. Pripomenul tiež, že svoju komunikáciu nepochybne šifrovali aj spojenci z antifašistickej koalície, ale informácie o ich šifrách nie sú bežne dostupné. Prorektor pokračuje, že v oboch predtým spomenutých prípadoch Nemcov aj Japoncov išlo o tzv. substitučné šifry, kde sa písmená otvorenej správy nahrádzali inými písmenami.

„Američania aj Briti vytvorili rozsiahle tímy ľudí, ktorí pracovali na kryptoanalýze (lúštení) zachytených správ. Obom tímom sa podarilo odhaliť podstatu fungovania používaných šifier a hoci protivníci menili šifrovacie kľúče aj nastavenia šifrovacích strojov, oba kryptoanalytické tímy boli schopné lúštiť zachytené nepriateľské správy a poskytovať svojim vojenským veliteľom informácie o zámeroch protivníka. Hoci vojna na tomto tajnom fronte nebola viditeľná, prebiehala veľmi intenzívne a bola mimoriadne účinná.“

ilustračmé foto / šifrovanie

Príspevok americkej Black Chamber na II. svetovej vojne sa podľa prorektora Univerzity Komenského v Bratislave odhaduje na jednu flotilu lietadlových lodí v Pacifiku, resp. skrátenie vojny o jeden rok. „Briti, ktorých pred rozlúštením Enigmy sužovala ponorková vojna v Atlantiku, odhadovali prínos svojej kryptoanalytickej skupiny skrátením vojny až o dva roky.“

Počas prednášky prorektora Univerzity Komenského v Bratislave pre informačné technológie doc. RNDr. Daniela Olejára, PhD. odzneli i ďalšie zaujímavé informácie na tému Odvrátená tvár informačnej spoločnosti. Hovorilo sa okrem iného aj o kľúčovej úlohe informačných a komunikačných technológií vo vývoji ľudskej spoločnosti, závislosti ľudskej spoločnosti od inteligentných technológií, negatívnych dopadoch informatizácie spoločnosti, ako sa účinne brániť proti existujúcim hrozbám; tiež vzniku novej interdisciplinárnej vednej oblasti – informačnej bezpečnosti či o úlohách univerzity v informačnej bezpečnosti.

 

Informácie poskytol: doc. RNDr. Daniel Olejár, PhD. z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: ZVČ

Súvisiace:

Hore
kúpa časopisov jún 2016
kam za vedou 1
Aurelium - centrum vedy
Prechod VK na VND
QUARK
TVT 2017 výtvarná súťaž
Noc výskumníkov 2017
TVT 2017 fotografická súťaž
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
kam za vedou 2
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Magnet môže pri určitej teplote stratiť svoje magnetické vlastnosti.
Zistite viac