Elixír života


Elixír života

Čaj je nápoj pripravovaný obvykle lúhovaním lístkov rastliny čajovníka v horúcej vode. Názov čaj sa tiež používa pre samotné lístky. Označenie sa hovorovo využíva aj pre iné odvary a nálevy z rôznych rastlín a bylín, prípadne sušeného ovocia.

Čaj vzniká spracovaním listov čajovníka. Z botanického hľadiska je čajovník vždyzelený krík dorastajúci v prírode do výšky 5 až 15 metrov, výnimočne až do asi tridsiatich metrov. Na plantážach sú kríky udržiavané do výšky 1 až 2 m, čo umožňuje pohodlnejší zber čajových lístkov. Na prípravy čajov sa využívajú dva poddruhy čajovníka, čínsky (Camellia sinensis var. sinensis L.) alebo indický (Camellia sinensis var. assamica L.)

Z Číny do celého sveta

Podľa ľudovej čínskej báje čaj objavil čínsky cisár Šen-nung pred 5 000 rokmi. Rád pil prevarenú vodu, na jednej z jeho ciest mu však do kotlíka padli listy čajovníka a lahodný nápoj mu zachutil. V Číne, v kolíske čaju, sa tento nápoj doteraz teší veľkej popularite.

Pôvodne sa čaj využíval na liečebné účely, neskôr sa z neho stal populárny nápoj na všeobecné použitie. Prvá zmienka o používaní čaju mimo Číny je z Japonska z roku 729, keď cisár Šómu pohostil vo svojom paláci sto budhistických mníchov. Rituály spojené s pitím čaju v Číne postupne zanikali, no v Japonsku sa rozvinuli do zložitého, niekedy až niekoľkohodinového obradu.

V roku 1618 dostal ruský cár Michal I. čaj ako dar od čínskeho cisára a následne putovalo ročne do Ruska mnoho ťavích karaván s čajom. Holandskí a portugalskí obchodníci doviezli čaj do Európy začiatkom 17. storočia. Spočiatku bol drahý, a tak sa rozšíril len medzi aristokraciou. So stúpajúcim objemom dovozu sa stal prístupný aj širšej verejnosti.

Na Britských ostrovoch sa čaj rozšíril za panovania Karola II. Jeho manželka Katarína z Braganzy si priniesla zvyk pitia čaju z rodného Portugalska. Pitie čaju sa zaužívalo v anglických kaviarňach a neskôr v čajových záhradách. Odtiaľto pochádza aj čaj o piatej. Medzi obedom a neskorou večerou bol dlhý časový odstup, a tak sa vo vyšších vrstvách začal podávať o piatej čaj aj s malým pečivom alebo iným občerstvením.

listy čajovníka

Čaj si Angličania doniesli aj do Nového sveta. V roku 1767 však Spojené kráľovstvo uvalilo na svoje kolónie v Amerike daň a v priebehu nasledujúcich rokov väčšina prístavov Ameriky nedovolila prijímanie zdaňovaného tovaru. V roku 1773 vyslali Angličania zásielku čaju do Bostonu, skupina mužov prezlečených za Indiánov ho však vyhádzala do mora, čo viedlo nielen k vyslaniu vojska do Severnej Ameriky a neskôr k vojne za nezávislosť, ale aj k ústupu pitia čaju. Na tomto území ho nahradila káva.

Jarná kvalita

Divoký čajovník rástol v juhovýchodnej Ázii, pri hraniciach Číny a Indie. Ako domestikovaná rastlina sa pestuje na mnohých miestach, kde sú vhodné podmienky. Najlepšie sa mu darí v monzúnovom podnebí v subtropickom a tropickom pásme, rastie na kyslejších pôdach, od hladiny mora až po nadmorské výšky asi 2 500 m. Medzi krajiny známe produkciou čaju patria Čína, India, Pakistan, Irán, Srí Lanka, Taiwan, Japonsko, Indonézia, Nepál, Austrália, Argentína a Keňa.

Listy čajovníka sú dlhé od troch do dvadsaťpäť centimetrov a široké jeden až desať centimetrov. Dospelé listy sú tmavo zelené, hrubé, hladké a kožnaté, s krátkou stopkou. Kvety sú veľké, biele, ružové alebo červené, plody nenápadné, malé a hnedé. Čajové listy sa väčšinou zbierajú niekoľko ráz do roka, v niektorých oblastiach po celý rok. Najkvalitnejšie čaje sú z lístkov zberaných na jar. Zvyčajne sú najcennejšie mladšie, menšie lístky pri špičke výhonku a pupeň, z ktorých sa vyrábajú tie najkvalitnejšie a najdrahšie čaje.

Pozberové spracovanie lístkov sa uskutočňuje rôznymi spôsobmi, ktoré vedú k rôznym druhom čaju. Základným faktorom je stupeň oxidácie (často sa využíva z chemického hľadiska názov fermentácia).

Na farbe záleží

Žltozelené, polofermentované čaje sa označujú ako oolongy. Tvoria prechod medzi zelenými a čiernymi čajmi, pretože čajové lístky sú čiastočne fermentované. Prítomnosť jednoduchých polyfenolov im dáva typické modrozelené zafarbenie. Oolongy obsahujú v sušine lístkov aj 8 až 20 % katechínov. Často sú tieto čaje aromatizované kvetmi, napríklad orchideou alebo osmantom.

Fermentované čaje predstavujú čierne čaje. V Číne sa označujú ako červené čaje podľa farby nálevu. Listy sa mechanicky narušia a oxidácia sa nechá prebehnúť úplne. Spracovanie trvá týždeň i dlhšie. Veľmi výrazný rozdiel je medzi ortodoxným ručným spracovaním a plne mechanizovanou výrobou metódou CTC (Crush, Tear, Curl – rozdrviť, trhať, zvlniť), ktorou vzniká drvený substrát vhodný do čajových vrecúšok. Listy čierneho čaju obsahujú o dve tretiny menej flavonoidov ako zelený čaj.

sušenie čajových lístkov

Pu-erh je dvojnásobne oxidovaný čaj, ktorý sa necháva odležať často aj počas niekoľkých rokov. Čím je pu-erh starší, tým býva väčšmi cenený, pričom nezriedka sa predáva aj 15- až 20-ročný. Vyznačuje sa plnou, zemitou chuťou. Na organizmus má pozitívne a mierne liečivé účinky.

Čaje sa považujú za jedny z najpopulárnejších a najrôznorodejších nápojov s najvšestrannejším použitím. Ráno nimi začíname deň, dopoludnia uhasia smäd i zaženú malý hlad, po výdatnom jedle pomôžu v trávení, pred spánkom upokoja, uľavia aj boľavému hrdlu, bruchu alebo svojou chuťou a vôňou spríjemnia človeku chvíle pohody. Ovocné, bylinkové, zelené alebo čierne, ľadové či instantné... v súčasnosti je dostupných veľké množstvo čajových variantov. Treba si len vybrať a chvíle s čajom poriadne vychutnať.

 

Autor: RNDr. Michaela Havrlentová, PhD., NPPC-VÚRV v Piešťanoch, FPV UCM v Trnave

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: VČ

 

Viac o čaji – elixíre života, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 12/2018), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.

Súvisiace:

Články
Hore
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
Prechod VK na VND - zima
Veda v Centre
TVT 2018 články
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Kvasinky sú jednobunkové eukaryotické mikroorganizmy, ktoré patria medzi huby.
Zistite viac