Ďakovný list si od rektora UK prebrala prof. PhDr. Darina Malová, PhD., odborníčka na demokratizáciu a europeizáciu krajín strednej a východnej Európy

12. jan. 2019 • Politické vedy

Ďakovný list si od rektora UK prebrala prof. PhDr. Darina Malová, PhD., odborníčka na demokratizáciu a europeizáciu krajín strednej a východnej Európy

V rámci predmetu jej výskumu, demokratizácie a europeizácie krajín strednej a východnej Európy prispela významnou mierou k poznaniu týchto procesov. Výsledkom sú desiatky riešených výskumných projektov, publikácií vydaných doma a v zahraničí, početný citačný index, množstvo krátkodobých a dlhodobých pobytov v zahraničí, ale aj účasť v redakčných radách prestížnych zahraničných časopisov a vydavateľstiev. 

To sú hlavné dôvody, pre ktoré prof. PhDr. Darina Malová, PhD., Katedra politológie, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave patrí medzi 30 pedagógov ocenených rektorom UK prof. RNDr. Karolom Mičietom, PhD. pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva.

S. CIGÁŇOVÁ: Aká je vaša bezprostredná reakcia na zisk tohto ocenenia?

D. MALOVÁ: Samozrejme, že aj toto ocenenie mojej pedagogickej a vedeckej práce ma veľmi potešilo, o to viac, že je to uznanie z mojej alma mater, kde som absolvovala svoje štúdium filozofie a zároveň dlhodobo pôsobím. Často sa hovorí, že: „Doma nikto nie je prorokom“, preto z ocenenia na UK mám radosť.

S. C.: Čím konkrétne sa na fakulte zaoberáte?

D. MALOVÁ: Som profesorka na Katedre politológie, teda sa venujem vyučovaniu a výskumu v tomto odbore. Mojim hlavným predmetom vo výskume a pri vyučovaní je politika na Slovensku a v strednej a východnej Európe, a to v kontexte Európskej únie. Čiže nič zvláštne, dalo by sa povedať, „mám to v náplni práce“. Myslím, že ocenenie, ďakovný list UK som dostala najmä kvôli tomu, ako sa venujem svojej práci, t. j. s nasadením, ktoré prinieslo na UK pracovisko s výbornými absolventmi, učiteľmi a výskumníkmi, s kontaktmi na zahraničie a veľkým medzinárodným uznaním. Po roku 1991 som prispela k budovaniu novému odboru a nového pracoviska, keďže politológia nemala u nás pred rokom 1989 priestor a silné tradície. Pôsobila som nielen ako vedúca katedry, ale aj ako prodekanka pre medzinárodné vzťahy.

S. C.: Čo považujete za najväčší úspech, ktorý sa vám počas kariéry podaril?

D. MALOVÁ: Toto je ťažká otázka, lebo predpokladá nejaký výber, resp. dosiahnutie nejakej méty a moja vedecká a pedagogická cesta bola a stále je skôr beh na dlhé trate, kde sa človek teší z každého kroku. Samozrejme, že medzi nezabudnuteľné momenty patria moje pobyty na špičkových zahraničných pracoviskách, akými nesporne je Harvardská alebo Leidenská univerzita, WZB v Berlíne, Fulbrightove a Mellonove štipendiá, najmä to, že získanie znamenalo uspieť v súťaži s inými uchádzačmi zo spoločenských vied. V súčasnosti si veľmi vážim pozvania do hodnotiacich panelov Európskej rady pre výskum (ERC), čo chápem ako prejav medzinárodného uznania dosiahnutého v odbore, ktorý bol pred pár rokmi u nás viac-menej úplne nový. Pokiaľ ide o publikácie, tak sa veľmi teším z každej, ktorú akceptujú v špičkových časopisoch či už domácich alebo zahraničných, najmä keď sa v poslednom období stupňuje ponuka. Pravdu povediac pre mňa stále zostáva najväčším úspechom možnosť pôsobiť v akademickom prostredí, lebo poskytuje tú najväčšiu mieru slobody myslenia, akú poznám. To si vážim vo svojom živote najviac.

S. C.: Prečo ste si zvolili prácu pedagóga? Napĺňa vás?

D. MALOVÁ: Áno, to bol hlavný dôvod. Žartom, parafrázujúc známy až okrídlený výrok, by som mohla povedať, že keďže neviem robiť politiku, tak o nej učím. Politológia však nie je predovšetkým návodom na „robenie“ politiky, ale je súčasťou analytického a kritického pohľadu na svet politiky, v ktorom sa v konfliktoch stretajú mnohé súkromné a spoločenské záujmy a cieľom stále zostáva získanie moci alebo aspoň prístupu k moci, aby sa nejaké čiastkové, súkromné mohli presadzovať zhora. Bez schopnosti získavať dáta, analyzovať viditeľné procesy a aj nebadateľné mocenské mechanizmy a tiež bez možnosti kriticky vyhodnocovať, kto má prospech z aktuálnych politických rozhodnutí a ako je usporiadaná pavučina mocenských vzťahov, ktoré nás často riadia bez toho, aby sme o nich čo len tušili, neexistuje žiadna kritická spoločenská veda. Neustále spochybňovanie daných štruktúr a v nich zakotvených noriem je základom kritického spoločenskovedného poznania. Naša politická veda a jej vyučovanie rieši, dáva návod na skúmanie práve takýchto problémov a otázok, ktoré majú najmä mladým, našim absolventom umožniť hľadať príčiny nerovnosti a spravodlivosť v spoločnosti. Samozrejme, že niektorí naši absolventi sa vo svete mocenských štruktúr orientujú menej kriticky a sú veľmi pragmatickí a uprednostňujú predovšetkým svoj vlastný úspech. Tieto životné rozhodnutia, ako využiť svoj kultúrny kapitál získaný vzdelaním už vysokoškolský pedagóg nemôže ovplyvniť.   

S. C.: Aký je váš názor na súčasný proces vyučovania na VŠ?

D. MALOVÁ: Na Slovensku – je náročný, často pracujeme bez zodpovedajúcej podpornej infraštruktúry (napr. nepostačujúca kvalita učební a pracovní na viacerých fakultách UK) a naša práca je spoločensky nedocenená. Pôsobíme v prostredí, kde sa vysokoškolské diplomy stávajú predmetom nedôstojného kupčenia a na reálnych vedomostiach nezáleží. Najmä ten posledný fakt chápem ako najväčšiu prekážku pre zlepšovanie podmienok VŠ vzdelávania. Ak sa stále stretávam so študentmi, ktorí si prišli na prednášku alebo seminár len „posedieť“, lebo však napokon nejako „to dám“, je to veľmi frustrujúce. Pôsobiť v prostredí, kde na jednej strane konkurenciu predstavuje lepší vzdelávací systém v zahraničí sa ešte dá, lebo ako jednotlivec sa môžete snažiť vyrovnať kolegom v Holandsku alebo v Británii, ale keď ďalšiu „súťaž“ vytvárajú inštitúcie, ktoré sa iba tvária ako vzdelávacie, ale vlastne devalvujú vzdelanie na biznis model, tak to veľmi ťažko zmeníte ako jednotlivec. Na zmenu takéhoto systému potrebujeme zmenu vzdelávacej politiky a tá je stále v nedohľadne. Naša spoločnosť neakceptuje vzdelanie ako reálnu hodnotu, ale iba ako nástroj.  

S. C.: Čo by bolo dobré v rámci tohto procesu vylepšiť?

D. MALOVÁ: Rada by som bola pozitívna a nechcem povedať, že takmer všetko, ale rozhodne by sa malo začať s robením poriadku aspoň tam, kde ide len o biznis a nie vzdelávanie. Zatiaľ jedinými signálmi nádeje sú pre mňa tie nepočetné požiadavky zamestnávateľov, ktorí už rozlišujú medzi kvalitnými a nekvalitnými vysokými školami a univerzitami. Na to však už existujú viaceré kvalifikované analýzy, ktoré sú však nedocenené a politikou často ignorované.

S. C.: Čo by ste odkázali študentom, ktorí majú reálny záujem o štúdium a chcú v ňom napredovať?

D. MALOVÁ: Nech chápu vzdelanie ako hodnotu, ktorú im nielen nikto nezoberie, ale robí ich samých a ich život lepším. Je to spôsob ako vytiahnuť sám seba vyššie.

 

Rozhovor poskytla: prof. PhDr. Darina Malová, PhD.

Zhovárala sa: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Zdroj foto:

http://www.politologiauk.sk/people/malova

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
Marec mesiac knihy 2019
Prechod VK na VND - jar
Veda v Centre
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2018 články
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Technologický postup výroby kvasenej kapusty pozostáva z viacerých krokov.
Zistite viac