Chceme vyhodnotiť, či boli všetky prestavby v pamiatkových zónach miest naozaj zlé

11. jún. 2018 • Stavebné inžinierstvo

Chceme vyhodnotiť, či boli všetky prestavby v pamiatkových zónach miest naozaj zlé

Majú všetky zásahy z obdobia 2. polovice 20. storočia negatívne dopady na obraz historického jadra mesta? V ktorých prípadoch je eliminácia negatívneho dopadu potrebná? V akej miere je možné interpretovať zaniknutú historickú štruktúru v týchto polohách? Toto všetko sú výskumné otázky, na ktoré hľadá odpovede v projekte svojej dizertačnej práce Ing. Arch. Lívia Šišláková, interná doktorandka 2. ročníka PhD. na Ústave dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave.

Témou jej dizertačnej práce je „Pamiatkové zóny v mestách v 21. storočí – limity a perspektívy“ pod vedením školiteľa prof. Ing. Arch. Petra Vodrážku, PhD. Výskum sa pritom zameriava na historické jadrá miest, ktoré sú zároveň vyhlásené za pamiatkové zóny alebo sú v súčasnosti vyhlasované (príklad historického jadra mesta Pezinok). Súčasný systém ochrany pamiatkového fondu Slovenskej republiky pozná a rozlišuje dva stupne ochrany historických sídelných štruktúr, a to pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Základný rozdiel medzi rezerváciou a zónou spočíva v autenticite a integrite zachovaného kultúrneho dedičstva (pamiatkových hodnôt) a aj v počte evidovaných nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok. Pamiatkové rezervácie boli vyhlasované už v 50. rokoch 20. storočia, tvoria súbor „najzachovanejšieho“ kultúrneho dedičstva z pohľadu pamiatkovej ochrany urbanizmu. Pamiatkové zóny na rozdiel od rezervácií boli vyhlasované až v 90. rokoch 20. storočia a sú zväčša značnejšie zasiahnuté negatívnymi stavebnými zásahmi z druhej polovice 20. storočia. Podstatou výskumu sú teda tie urbanistické štruktúry, ktoré sú do značnej miery poznačené negatívnymi vplyvmi tohto obdobia našich dejín a zároveň bývajú častejšie opomínané.

Súčasný stav Registra pamiatkových území a ich poloha v rámci Slovenska.Súčasný stav Registra pamiatkových území a ich poloha v rámci Slovenska

„Najvýraznejšie stavebné zmeny prebiehali počas druhej vlny industrializácie a urbanizácie Slovenska v 2. polovici 20. storočia, kedy drastickou zmenou vlastníckych pomerov, znárodnením, bolo možné asanovať veľkú časť pôvodnej historickej štruktúry miest, ktorá nehľadela na pôvodnú historickú štruktúru, ktorá sa do prvej polovice 20. storočia vyvinula. Prevláda názor na urbanistické a architektonické zásahy 2. polovice 20. storočia v historických jadrách miest, ktoré sú zároveň vyhlásené za pamiatkové zóny (PZ) a sú z pohľadu Zásad ochrany PZ vyhodnotené zväčša ako objekty nerešpektujúce pamiatkové hodnoty chráneného územia, ktoré v prostredí pôsobia rušivo a majú negatívny dopad na urbanistický priestor. Utopickou víziou eliminácie týchto zásahov je zväčša ich asanácia a nahradenie novou objektovou skladbou v pôvodnej urbanistickej a architektonickej stope, podľa priemetu historických katastrálnych máp z obdobia konca 19. storočia, vyjadrené súdobými výrazovými prostriedkami. Zároveň je však jasne vyjadrený názor, že eliminácia týchto negatívnych vplyvov je veľmi komplikovaný proces, dokonca až nemožný. Tu sa dostávame k otázke, akým spôsobom nahrádzať tieto časti území, kde pôvodné charakteristické znaky pre dané mesto v 20. storočí úplne zanikli a boli nahradené ´novou´ zástavbou?“ kladie si otázku L. Šišláková.

Ako zároveň dodáva, v súčasnosti je legislatívne chránených 108 historických urbanistických štruktúr. Najväčší počet tvoria pamiatkové zóny, ktoré tvoria súbor 80 území, z nich sú najzastúpenejšie mestské zóny, ktoré sú súborom rôznorodých historických sídiel s rôznou mierou intenzity narušenia pôvodnej urbanistickej štruktúry. Dnes sú za mestské zóny vyhlásené nielen historické centrá miest, ale aj historické centrá rurálnych sídiel, ktoré svoje postavenie stratili v 19. storočí a neboli v centre záujmu v čase druhej vlny industrializácie. Register pamiatkových zón nie je ustálený zoznam. Od vyhlásenia pamiatkových zón sa neustále prehodnocuje ich územná ochrana, mení sa ich územný rozsah – rozširuje sa o hodnotnú zástavbu, redukuje o nehodnotnú, ruší sa ochrana úplne, a zriedkavo sa aj vyhlasuje nová pamiatková zóna.

Porovnanie stavu narušenia pôvodnej historickej urbanistickej štruktúry. Mestá Skalica (PZ), Pezinok (vyhlasovaná PZ), Bánovce nad Bebravou (bez pamiatkovej ochrany, v 1983 vytypovaná na vyhlásenie za PZ). Legenda: žltá: stavebné zásahy 2. polovice 20. storočia, červená: priemet mestského opevnenia, plná – zachované opevnenie.

Porovnanie stavu narušenia pôvodnej historickej urbanistickej štruktúry. Mestá Skalica (PZ), Pezinok (vyhlasovaná PZ), Bánovce nad Bebravou (bez pamiatkovej ochrany, v 1983 vytypovaná na vyhlásenie za PZ). Legenda: žltá: stavebné zásahy 2. polovice 20. storočia, červená: priemet mestského opevnenia, plná – zachované opevnenie

Na otázku aký vidí reálny prínos svojho výskumu odpovedá, že ten je už v samotnom mapovaní urbanisticko-architektonických premien tohto búrlivého obdobia v našich dejinách z pohľadu miery narušenia pôvodnej urbanistickej štruktúry, ktoré sú typické pre všetky postsocialistické štáty.

„Prostredníctvom mapovania premien priblížime stav ich zachovania v súčasnosti, ale aj ponúkneme bližší obraz o samotných peripetiách pri ich prestavbách a dobových názoroch na danú problematiku. Prínos pre prax vidíme hlavne vo využití výskumu pre štátne orgány, ktoré sú zodpovedné za ochranu a regeneráciu pamiatkových zón, keďže práca si kladie za cieľ aj vyhodnotenie prestavieb z pohľadu Zásad ochrany pamiatkového územia a výtvarného obrazu mesta,“ uzatvára túto tému.

Ďalšie informácie k téme

Brezno – porovnanie. Historická ortofotomapa z roku 1950, Súčasná ortofotomapa, Miera nárastu mesta v 2. polovici 20. storočia. Historické jadro mesta Brezna je vyhlásené za pamiatkovú zónu. Brezno – porovnanie. Historická ortofotomapa z roku 1950, Súčasná ortofotomapa, Miera nárastu mesta v 2. polovici 20. storočia. Historické jadro mesta Brezna je vyhlásené za pamiatkovú zónu

*********************************************

Rektor STU Robert Redhammer udeľoval granty mladým vedcom už po 9. raz. Každý z podporených mladých vedcov získal príspevok vo výške tisíc eur. Odovzdávanie grantov sa uskutočnilo v  začiatkom mája 2018. Granty si prevzali mladí vedci zo všetkých fakúlt Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Univerzitný grantový program pre mladých je „školou“ písania úspešných projektov a vyzýva riešiteľov, aby sa postupne uchádzali o národné a medzinárodné granty a nadväzovali kontakty s výskumnými kolektívmi v zahraničí. Na tento grantový program nadväzuje na STU ďalší pre skúsenejších vedcov – Grantový program na podporu excelentných tímov mladých výskumníkov. STU finančne odmeňuje aj najlepšie vedecké publikácie a aj tímy, ktoré sa zapájajú do medzinárodných konzorcií a uchádzajú sa o medzinárodné granty.

 

Odborný garant textu a zdroj fotografií: Ing. Arch. Lívia Šišláková, Fakulta architektúry, Slovenská technická univerzita v Bratislave

Spracovala: Andrea Devánová, NCP VaT pri CVTI SR

Uverejnila: VČ

Hore
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jeseň
Extrapolácie 2018
kúpa časopisov jún 2016
TVT 2018
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2017
QUARK
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
TVT 2017 články
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Bobor dokáže vyrúbať 200 stromov za rok.