Bronzová medaila na ceste za vedou

21. máj. 2017 • Chemické vedy

Bronzová medaila na ceste za vedou

Slovensko len pred pár dňami potešili správy z amerického Texasu. Mladý gymnazista Peter Škripko sa umiestnil na prestížnej celosvetovej projektovej olympiáde I-SWEEEP v Houstone. V konkurencií 60 krajín sveta zaujal porotu svojím projektom „Vplyv kremíka na zvýšenie tolerancie zasolenia pôd u Agropyronelongatum“. Na súťaž vycestoval ako víťaz národného finále Festivalu vedy a techniky AMAVET, ktorý už 19 rokov organizuje Asociácia pre mládež, vedu a techniku.

Peter Škripko má 17 rokov a býva, ako sám tvrdí, „v mestskej časti najkrajšieho mesta Slovenska – Prešova v Solivare“. Študuje na gymnáziu a vo voľnom čase navštevuje aj jazykovú školu. Je skautom, hrá na gitaru a najradšej si chodí zahrať futbal s kamarátmi. Miluje prechádzky do prírody a samozrejme vedu. Touto pozitívnou správou sme začali rozhovor o ceste mladého úspešného človeka za svojím snom.

M. HUCÁKOVÁ: Prečo si sa rozhodol venovať práve problematike zasolenej pôdy a v čom tento problém spočíva, ako sa nás všetkých dotýka?

P. ŠKRIPKO: O túto problematiku som sa začal zaujímať približne pred dvoma rokmi. V okolí Solivaru je tento problém aktuálny už niekoľko rokov, nakoľko sa v oblasti prestalo s ťažbou soli v roku 2009 a nevyťažená soľanka znečisťuje pôdu a vodu. V čase, keď som sa začínal zaoberať touto témou panovali medzi ľuďmi iba neoverené fakty, či pôda a voda je zasolená. Preto som sa rozhodol potvrdiť, resp. vyvrátiť tieto informácie a navrhnúť riešenia, ako môžeme tento problém odstrániť. V mojom okolí je tento problém spojený s ukončením ťažby soli v lokalite Prešov – Solivar, ale vo väčšine prípadov je spojený s inými príčinami. Ovplyvňuje približne 62 miliónov hektárov obrábanej pôdy, ktorá je zasolená a toto číslo vplyvom klimatických zmien každoročne narastá o 1 – 2 %.

M. H.: K akým výsledkom si sa doteraz dopracoval a ako raz pomôžu bežnej praxi?

P. ŠKRIPKO: V prvej fáze projektu som sa snažil odsoliť zasolenú pôdu pomocou remediačných metód – premývaním pôdy destilovanou vodou a obohatím pôdy o kompost. Pri kombinácii týchto metód som dokázal znížiť zasolenie až o 83 %. Keďže táto kombinovaná metóda je finančne náročná (pohybujeme sa v tisíckach eur na m2 do hĺbky 30 cm), chcel som skúsiť niečo ekologické a hlavne lacnejšie, čo dokáže tento globálny problém vyriešiť. Rozhodol som sa pre fytoremediáciu pomocou pestovania energetickej trávy Agropyronelongatum, ktorá dokáže znášať veľké množstvo abiotických stresov vrátane zasolenia (halofyt) a produkuje veľké množstvo biomasy. Tú môžeme využívať v energetickom priemysle. Zistil som, že rastlina dokáže rásť na zasolených pôdach, ale s nižším výnosom biomasy. Preto som sa rozhodol, že sa pokúsim pomôcť jej pomocou kremíka, ktorý pomáha rastlinám znášať abiotické stresy. Pridaním kremíka som dokázal zvýšiť množstvo biomasy až do 31 %. Následne som pozoroval fytoremediačné vlastnosti rastliny. Rastlina akumulovala do svojho tela soľ, no po pridaní kremíka sa akumulácia zvýšila až o 1/5 (pred pridaním kremíka bol obsah NaCl v sušine rastliny z nadzemnej časti do 20 % a po pridaní kremíka do 25 %). Zvýšenou akumuláciou soli dokážem rýchlejšie čiastočne odsoliť zasolenú pôdu.

Petrov projekt

M. H.: V akej fáze prác na projekte si teraz?

P. ŠKRIPKO: Momentálne som ukončil sledovanie vplyvu kremíka na rastliny rastúce na zasolených pôdach a pozorovanie vplyvu kremíka na pôdnu respiráciu. Do budúcnosti rozmýšľam o ďalšom smerovaní projektu, či už v podobe vyskúšania iných halofytov, ktoré sa využívajú aj v iných odvetviach priemyslu ako bioenergetika, napr. zdravotníctvo, alebo vyskúšam iné prvky, ktoré by mohli pomôcť rastlinám znášať stres.  

M. H.: Priniesol si medailu  z medzinárodnej súťaže, prečo si myslíš, že má projekt taký úspech?

P. ŠKRIPKO: Predpokladám, že porotcovia ocenili inovatívny prístup pri hľadaní spôsobov ako môžeme takýto závažný problém v budúcnosti riešiť. Práca sa odlišuje od ostatných tým, že skúmala špecifický druh rastliny – halofyt, ktorý má špecifické soľ tolerujúce mechanizmy. Svojou prácou som navrhol lacnú, ekologickú metódu pomocou, ktorej dokážme zasolené pôdy čiastočne odsoliť a produkovať zisk. Určite aj to malo dopad na záverečné hodnotenie. Tento môj úspech by ale neprišiel bez pomoci ľudí, ktorí mi počas týchto dvoch rokov pomáhali s projektom – na čele s p. učiteľkou RNDr. Miriam Feretovou a s ďalšími odborníkmi z výskumných inštitúcií, ale aj z firiem.

Peter Škripko s ďalšími súťažiacimi

M. H.: Považuješ sa za človeka, ktorý raz bude vedcom a prinesie ostatným objavy uľahčujúce život?

P. ŠKRIPKO: Určite plánujem ľuďom pomáhať a snažiť sa skvalitniť ich život, no som ešte len v sexte gymnázia a výber životného povolania mám ešte pred sebou. Momentálne robím to, čo ma baví a čím dokážem skvalitniť život ľuďom okolo seba. V bližšej budúcnosti by som chcel pokračovať vo vedeckom bádaní, zmaturovať a pokračovať na vysokej škole. V tej ďalekej by som chcel byť človekom, ktorý pomôže skvalitniť život ľudí v našej nádhernej krajine, aby sme neboli len krajinou plnou káuz, ale krajinou, kde sa oplatí žiť.  

 

Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

Foto: z archívu Petra Škripka

Uverejnila: ZVČ

Súvisiace:

Hore
téma mesiaca
QUARK
Aurelium - centrum vedy
Prechod VK na VND - jeseň
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
TVT 2017 články
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Výskum príčin chorôb je základom medicíny.
Zistite viac