Vedci UK prispeli k dôležitému objavu. Identifikovali štyri samostatné druhy jaštera – gekóna egejského

07. júl. 2018 • Prírodné vedy

Vedci UK prispeli k dôležitému objavu. Identifikovali štyri samostatné druhy jaštera – gekóna egejského

Jašter – gekón egejský bol doteraz považovaný za jednu jedinú druhovú líniu, no vedcom Univerzity Komenského (UK) v Bratislave sa v spolupráci s medzinárodným tímom podarilo identifikovať až štyri samostatné druhy. Výsledky ich výskumu budú mať dopad na druhovú rozmanitosť a evolučnú biogeografiu Stredomoria a vymedzenie ochranárskych priorít. Novorozpoznané druhy sú totiž endemity s malým areálom rozšírenia, nie je možné ich nájsť nikde inde na svete. Navyše, môžu byť ohrozené vplyvom človeka.

Ide o druh, ktorý sa odborne nazýva Mediodactylus kotschyi, teda gekón egejský. Kombinácia DNA dát, evolučno-genetických analýz a taxonomickej revízie na rozsiahlom území východného Stredomoria ukázala, že sa tu v skutočnosti nachádzajú až štyri druhy jašterov, z ktorých dva sú endemické – nachádzajú sa len na niekoľkých ostrovoch v Egejskom mori. Konkrétne sú to druhy Mediodactylus orientalis (Izrael, Libanon, Sýria, Cyprus, južné Turecko, juhovýchodná Egejská oblasť), Mediodactylus danilewskii (Čiernomorie a juhozápadné Turecko), Mediodactylus bartoni (Kréta) a Mediodactylus oertzeni (Rodos, Karpathos). Pôvodný druh Mediodactylus kotschyi sa tak dnes nachádza v oblasti kontinentálneho Balkánu, väčšine Egejskej oblasti a Talianska.

Medzinárodný tím pozostával okrem našich vedcov aj z členov z Grécka, Turecka, Izraela, Talianska, Ruska, Spojených štátov amerických a Českej republiky. Ako vysvetľuje Mgr. Daniel Jablonski, PhD., člen výskumného tímu z Katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty UK, na gekónoch začali pracovať niekedy okolo roku 2008. „Povedali sme si, že by bolo fajn pozrieť sa na genetickú diverzitu populácií, ktoré dosiaľ nikdy molekulárne neboli spracované. Bol to taký vedľajší a malý projekt, ktorý sa ale postupne nabaľoval a keďže sme tušili, že ho riešia aj kolegovia v Grécku (kde bolo historicky popísaných množstvo poddruhov vďaka tomu, že ostrovná populácia sa vzájomne morfologicky líši), povedali sme si, že by bolo dobré dáta spojiť. Každý sme mali odlišný dataset, ale spolu nám perfektne sedel a pokrýval takmer celé územie rozšírenia týchto jašterov. Prvotná otázka bola zistiť, ako sú si jednotlivé populácie geneticky príbuzné či vzdialené, postupne sme začali riešiť viac vecí, až sme sa mohli vyjadriť i k taxonómii. A tá bola v tomto prípade naozaj komplikovaná. Celkovo výskum zahŕňal prácu v teréne (ovzorkovať takto veľký areál, ktorý zahŕňa i väčšinu ostrovov v Grécku nie je žiadna maličkosť), molekulárne a fylogenetické analýzy, riešenia divergencie hlavných línií, príbuznosť populácií, testovanie zistených línií a taxonomickú revíziu.“

Čo bolo v rámci tejto práci najnáročnejšie? Mladý vedec ako prvé označil snahu vôbec dostať nejakú DNA, ktorá sa bude dobre amplifikovať a získajú sa pekné sekvencie. „To sa nám zo začiatku príliš nedarilo. Tým, že sme ale rozšírili dataset a spolupracovali s laboratóriom Dr. Poulakakise z Kréty, sa nám postupne podarilo získať pekný dataset, ktorý sme analyzovali. Väčšinu molekulárnej práce potom prevzala prvá autorka štúdie. Za seba môžem povedať, že prelúskať sa všetkými dostupnými menami a definovať na základe toho (a genetiky) ´nové druhy´ bola mravčia práca. Pri gekónovi bolo historicky popísaných okolo 30 poddruhov a foriem, k niektorým existuje minimum informácií. Prácu sme chceli urobiť čo najpoctivejšie, preto sme sa pustili nielen do definovania druhov, ale aj ich možných poddruhov na základe dostupných geografických mien. Tu je vhodné spomenúť zaujímavý historický kontext a to, že na taxonómii týchto gekónov začal v prvej polovici 20. storočia pracovať český zoológ a herpetológ Dr. Otakar Štepánek z Národního muzea v Prahe, ktorý rozlíšil formy na ostrove Kréta a v oblasti Blízkeho východu, čo sme teraz potvrdili molekulárne. Z tej iste inštitúcie bol i Dr. Václav Gvoždík, s ktorým sme taxonómiu riešili najviac. Pomyselný kruh sa teda uzavrel a to, čo začal Dr. Štepánek, bolo zavŕšené našou prácou.“

Nové druhy jašterov v Stredomorí /Mediodactylus orientalis/

S kolegami zo zahraničia sa mu spolupracuje skvele. „Nie je to pre nás len práca. Všetci sme nadšenci, tieto typy otázok nás zaujímajú a preto ide spolupráca dobre a rýchlo.“ Mgr. Daniel Jablonski ďalej vysvetľuje, že výsledky ich výskumu podávajú nový pohľad na druhovú rozmanitosť Stredomoria a budú mať dopad na budúce štúdie o formovaní jeho fauny, ako aj na vymedzenie ochranárskych priorít, keďže najmä novorozpoznané ostrovné endemity môžu byť ohrozené vplyvom človeka.

„Výsledky budú mať široký dopad na hodnotenie diverzity a ochrany mediterianu a najmä jeho východnej časti, ktorá sa takto javí ako jedno z najvýznamnejších speciačných centier v Eurázii. Ukazujú, že na jednotlivé populácie a najmä tie ostrovné, je treba prihliadať s rezervou a tzv. ´nehádzať všetko do jedného vreca´ bez podpory molekulárnych dát. Skrytá genetická diverzita môže priniesť ešte zaujímavé objavy i medzi obratľovcami Európy. Ako sa ukázalo napr. minulý rok v prípade hada Natrix helvetica alebo teraz definovaním štyroch nových druhov jašterov. Európe sa takto zvýšila diverzita obratľovcov, čo je samo o sebe pekný poznatok. A samozrejme laická verejnosť si na dovolenke pri popíjaní večerného vína niekde na Kréte či Rodose môže užiť spoločnosť ostrovného endemita, ktorého neuvidí nikde inde na svete,“ dodáva vedec UK.

V prípade gekónov sa ďalej chystajú zamerať na osteológiu jednotlivých druhov. „Je celkom možné, že budú existovať znaky na kostre a lebke, podľa ktorých sa dajú jednotlivé druhy rozlíšiť. Riešiť by sme chceli i taxonómiu a skúsiť analyzovať populácie, ktoré nám dosiaľ chýbali v publikovanom datasete (stredný Balkán, západná a severovýchodná Anatólia, severný Irak). Okrem gekónov je práca oveľa viac so zameraním na molekulárnu taxonómiu a biogeografiu herpetofauny strednej a juhovýchodnej Ázie. Všetko samozrejme ale záleží na finančných a časových limitoch.“

 

Odborný garant textu: Mgr. Daniel Jablonski, PhD., člen výskumného tímu z Katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty UK

Časť informácií poskytla a foto poskytla: Mgr. Lenka Miller, poverená zastupovaním vedúcej oddelenia vzťahov s verejnosťou, Rektorát Univerzity Komenského v Bratislave

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Uverejnila: VČ

 

Hore
Atmosféra počas TVT 2017
Extrapolácie 2018
Publikácie Veda v CENTRE
Agrofilm 2018
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
QUARK
Prechod VK na VND - jeseň
Noc výskumníkov 2018
festival|LingvaFest 2018
kúpa časopisov jún 2016
TVT 2017 články
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Bobor dokáže vyrúbať 200 stromov za rok.