V skorších ročníkoch chodila po olympiádach, uplynulé 2 roky sa so spolužiačkou venovala Stredoškolskej odbornej činnosti. Úsilie prinieslo ovocie. Alexandra Mýtniková sa so svojou prácou „Oxytocín ako modulátor sociálnych schopností: Nádej pri liečbe autizmu?“ umiestnila na prvom mieste v kategóriách Zdravotníctvo a farmakológia a získala tiež Cenu dekana Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.
Alexandra pochádza z Bratislavy, kde aj žije. Rada trávi čas čítaním, prechádzkami v prírode či rekreačným športovaním ako je plávanie a bicyklovanie. Jej plány do budúcna sa momentálne sústreďujú najmä na výber vysokej školy, keďže ju čaká maturitný ročník. Leto sa rozhodla tráviť na Ústave polymérov SAV. Prázdninuje neštandardne, keďže kúpaliská či jazerá vymenila za laboratórium. Zaujala nás jej vášeň pre vedu, a tak sme sa s ňou porozprávali o jej úspechoch aj plánoch do budúcna.
M. HUCÁKOVÁ: Vo svojej práci v rámci stredoškolskej odbornej činnosti si pozorovala oxytocín – „hormón lásky“. Čo si v súvislosti s ním pozorovala a zistila?
A. MÝTNIKOVÁ: Spolu so spolužiačkou Katkou sme pozorovali vplyv hormónu oxytocínu na sociabilitu u laboratórnych potkanov kmeňa WISTAR – jednalo sa o kastrované a nekastrované samce. Oxytocín – „hormón lásky“, zvyšuje empatiu a dôveru v skupine, podieľa sa na vzniku emočnej väzby medzi matkou a dieťaťom, medzi pohlavnými partnermi, na redukcii strachu a stresu, a predlžuje aj očný kontakt. Z výskumu vyplynulo, že oxytocínová skupina potkanov bola podľa našich výsledkov signifikantne sociálnejšia než kontrolná skupina, a to bez ohľadu na to, či sa jednalo o kastrované alebo nekastrované samce. Toto zistenie by mohlo pomôcť zmierniť behaviorálne symptómy u pacientov s poruchou autistického spektra (PAS), ktorí žijú vo vlastnom svete a najúčinnejšou intervenciou je pre nich zatiaľ behaviorálna terapia. PAS postihuje ľudí už v rannom detstve a zahŕňa rôznu mieru narušenia v oblasti sociálnej interakcie, komunikácie a repetitívneho (stereotypného) správania. Autistickým deťom preto chýba schopnosť pochopenia medziľudských vzťahov, nevytvárajú citové väzby a neprejavujú záujem o nadviazanie kontaktu. V súčasnosti je už oxytocín dostupný napríklad vo forme spreja do nosa a mnoho štúdii potvrdilo jeho prosociálne účinky na zvieratách, ako aj na pacientoch s poruchou autistického spektra.
M. H.: Veda Ťa očividne baví :-). Ako vyzerá letná stáž na najlepšom slovenskom výskumnom ústave a čo to pre Teba znamená, že máš takúto možnosť?
A. MÝTNIKOVÁ: Na Ústave polymérov SAV sa mi veľmi páči a za túto možnosť vďačíme vedúcemu ústavu, Mgr. Jaroslavovi Mosnáčkovi, DrSc. Práca v laboratóriu ma baví a už od začiatku nám každý, najmä naša „mentorka“ Ing. Anita Eckstein, PhD., pomáhal a trpezlivo vysvetľoval čo ako funguje. Okrem získania nových vedomostí a skúseností s rôznymi prístrojmi či metódami som mala taktiež možnosť precvičiť si angličtinu, keďže človek tu na každom rohu narazí na zahraničného študenta či vedca.
M. H.: Aká oblasť vedy Ťa fascinuje? Je to najmä chémia, s ktorou sa teraz stretávaš na ústave?
A. MÝTNIKOVÁ: Zaujímajú ma predovšetkým biologické vedy ako genetika, mikrobiológia či molekulárna biológia. Na chémii, ma fascinujú široké možnosti jej uplatnenia v najrozličnejších odvetviach. Biológiu a chémiu však vnímam ako „nerozlučnú dvojku“, ktorá vždy ponúkne niečo nové.
M. H.: Vidíš raz seba ako úspešnú vedkyňu?
A. MÝTNIKOVÁ: Netrúfam si vidieť sa tak, avšak dúfam, že ňou raz budem 
M. H.: Ako vnímaš slovenskú vedu a samotných vedcov?
A. MÝTNIKOVÁ: Väčšina vedcov, s ktorými som sa doteraz stretla, ma ohúrila svojou trpezlivosťou, precíznosťou a spôsobom premýšľania nad problémom. Z rôznych zdrojov je ale čoraz viac počuť o tom, ako je slovenská veda zle financovaná, čo odrádza aj študentov, aby študovali a neskôr pracovali na Slovensku.
M. H.: Ďakujem za rozhovor a želám ešte krásny zvyšok prázdnin.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: z archívu Alexandry Mýtnikovej
Uverejnila: ZVČ