Prof. Jaroslav Kováč získal ocenenie za celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky 2017


Prof. Jaroslav Kováč získal ocenenie za celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky 2017

Vyvrcholením Týždňa vedy a techniky na Slovensku bol  galavečer v historickej budove Národnej rady Slovenskej republiky v Bratislave dňa 9. novembra 2017, v rámci ktorého ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR Martina Lubyová odovzdala Ceny za vedu a techniku 2017. Prof. Ing. Jaroslav Kováč, CSc., z Ústavu elektroniky  a fotoniky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, získal ocenenie v kategórii Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky.

Prof. Ing. Jaroslav Kováč, CSc., pôsobil na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave 46 rokov, teda od roku 1971. Svojou vedeckovýskumnou činnosťou významne prispel k vybudovaniu vedeckej školy v oblasti fotoniky a mikroelektroniky na FEI STU v Bratislave. Získané vedomosti a tvorivý prístup využil pri rozvoji technológie prípravy polovodičových heteroštruktúr na báze viaczložkových materiálov a vývoja perspektívnych optoelektronických a fotonických prvkov na ich využitie v informačných technológiách. Získané poznatky uplatňuje aj pri rozvoji a inovácii výchovno-vzdelávacieho procesu v oblasti optoelektroniky.

Patrí k popredným reprezentantom vedy a techniky v oblasti fotoniky nielen v rámci Slovenska, ale aj v zahraničí, o čom svedčí vedenie siedmich medzinárodných grantov v rámcových programoch EÚ. Je uznávanou autoritou vo vedeckých kruhoch, dlhé roky bol členom komisie VEGA a od roku 2014 je predsedom rady APVV pre technické vedy.

Svojou vedeckovýskumnou a výchovno-vzdelávacou prácou sa zaslúžil o rozvoj vedy a techniky pri budovaní vedeckej školy v oblasti fotoniky a optoelektroniky. O medzinárodnom uznaní jeho práce svedčí príprava a vedenie viac ako 20 vedeckých grantov, z nich 7 grantov v rámcových programoch EÚ. Ocenenie získava aj za rozvoj tvorivej spolupráce s univerzitami v Lipsku a vo Wroclawi, ako aj s MLC Bratislava a EÚ SAV Bratislava, a za aktívnu prácu v grantových agentúrach VEGA a APVV. Cena sa udeľuje pri príležitosti dovŕšenia jeho životného jubilea – 70 rokov a odchodu do dôchodku.

V súvislosti s udelením ocenenia sme prof. Ing. Jaroslava Kováča, CSc., požiadali o rozhovor.

M. BARTOŠOVIČOVÁ: Pán profesor, z rúk pani ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Martiny Lubyovej ste si prevzali prestížne ocenenie Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky. S akými pocitmi ste si preberali toto ocenenie a čo pre Vás znamená?

J. KOVÁČ: Takéto ocenenie udelené v období životného jubilea je dobrým pocitom z vykonanej práce počas vedeckého a pedagogického pôsobenia na univerzite. Zároveň to znamená pre mňa pohľad späť aj v súvislosti s rýchlo sa rozvíjajúcimi oblasťami techniky, akými bola pre mňa optoelektronika a fotonika, ktorá umožnila rozvoj vysokorýchlostného prenosu dát pomocou optických sietí a už dnes samozrejmý farebný svet vývojom LED, laserov, displejov a mnohých systémov informačných technológií s integrovanými fotonickými prvkami.

Prof. Ing. Jaroslav Kováč, CSc. počas príhovoru po prebratí ocenenia

M. B.: Cena za vedu a techniku Vám bola udelená za celoživotné zásluhy a tvorivý prístup k rozvoju vedy, techniky a vzdelávania v oblasti fotoniky a vynikajúcu medzinárodnú reprezentáciu pracoviska. Môžete nás aspoň stručne oboznámiť s Vašou hlavnou vedeckovýskumnou činnosťou?

J. KOVÁČ: Ako bolo už spomínané, od začiatku môjho pôsobenia som ako výskumný pracovník na FEI STU na Katedre rádiotechnológie (neskôr mikroelektroniky) v Oddelení mikrovlnnej techniky pod vedením prof. Hábovčíka pracoval na vývoji a výskume v tom období nových polovodičových materiálov typu A3B5 a to GaAs a neskôr InP pre mikrovlnné polovodičové prvky. Prudký vývoj optických komunikačných systémov v 70-tych a 80-tych rokoch a naše skúsenosti s prípravou prvkov na báze InP, podnietili môj záujem o vývoj optoelektronických prvkov pre optické komunikačné systémy, kde kľúčovým bol vývoj laserov a detektorov na báze InP.

Po úspešnej stavbe zariadení potrebných na technológiu prípravy prvkov sme v kolektíve úspešne začali rásť tenké vrstvy viazložkového polovodiča InGaAsP pre prípravu heteroštruktúr potrebných pre vývoj lasera a fotodiód. V roku 1983 sme dosiahli prvý významný úspech prezentáciou prvého polovodičového lasera pracujúceho na vlnovej dĺžke 1300 nm v Československu využiteľného pre optické komunikačné systémy. Neskôr, pre náročnosť priamej aplikácie laserov v systéme, vývoj pokračoval v ÚRE Praha a my sme sa zamerali na vývoj fotodiód, ktoré boli aplikované aj v prvých vývojových optických komunikačných systémoch vo VÚST Praha.

Tento výskum a celkový trend vývoja optoelektroniky, nielen výskumne ale aj pedagogicky, zmenil zameranie oddelenia na Oddelenie optoelektroniky a laserov, kde som bol od roku 2000 vedúcim na Ústave elektroniky a fotoniky FEI STU. Naša vedeckovýskumná práca sa ďalej rozvíjala aj vďaka úzkej spolupráci s MLC a EÚ SAV Bratislava a dlhoročnej medzinárodnej spolupráce najmä s kolegami na univerzite v Lipsku a vo Wroclawi. Najvýznamnejšia bola ale možnosť nášho zapojenia sa do riešenia projektov EÚ s tematikou zameranou na vývoj a charakterizáciu vlastností perspektívnych optoelektronických a mikroelektronických prvkov využitím unikátnych technológií umožňujúcich prípravu nanoštruktúr s novými fyzikálnymi vlastnosťami, ktorá dodnes úspešne pokračuje.

M. B.: Ktoré z dosiahnutých výsledkov počas svojho pôsobenia na fakulte považujete za významné alebo aj najvýznamnejšie?

J. KOVÁČ: Z výskumného hľadiska je to obdobie už spomínaného vývoja polovodičového lasera v období, keď bol veľmi obmedzený prístup k informáciam, novým technológiám, ako aj pobytom v zahraničí. Bolo potrebné vybudovať technologické pracovisko vlastnými silami z obmedzených dostupných zdrojov a materiálov, čo nebolo jednoduché. Ale značným úsilím a entuziazmom sa nám to podarilo a prvé namerané spektrum funkčného lasera bolo nezabudnuteľným zážitkom. Z pedagogického hľadiska som rád, že som bol pri rozvoji novej vednej oblasti optoelektroniky a po habilitácii som sa podieľal na vedení oddelenia a zavedení nových predmetov z oblasti polovodičových laserov a detektorov ako aj prvkov integrovanej fotoniky do výučby.

M. B.: Čo by ste chceli odkázať mladým ľuďom, ktorí sa rozhodujú, kam pôjdu študovať?

J. KOVÁČ: Z môjho pohľadu dnes nie je toto rozhodnutie jednoduché pre mladých ľudí, vzhľadom na množstvo informácií a faktorov, ktoré ich ovplyvňujú. Jedno však stále platí nezávisle na dobe: Ak nájdeš niečo čo si myslíš, že by si chcel vedieť alebo v živote dosiahnuť, musiš sa jednoznačne a cieľavedome rozhodnúť.  

M. B.: Čomu sa najradšej venujete vo voľnom čase?

J. KOVÁČ: Prevažne je to relax na záhrade a chate spolu s rodinou a vnúčatami.

M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor a aj v mene redakcie Vám blahoželáme k oceneniu.

 

Rozhovor pripravila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: Ján Michálik, NCP VaT pri CVTI SR a z archívu prof. Jaroslava Kováča

Súvisiace:

Hore
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
Prechod VK na VND
Veda v Centre
TVT 2017 články
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Karcinóm prsníka patrí medzi najčastejší typ zhubného ochorenia u žien (tvorí 27 % zo všetkých).
Zistite viac