V súčasnosti vieme, že prítomnosť vtáctva je ukazovateľom zdravšieho životného prostredia. Človek svojimi aktivitami výrazne mení krajinu, pričom dôsledky sú neraz pre operence hrozbou. Akú hrozbu predstavuje pre vtáky elektrická sieť?
Na Slovensku je zatiaľ ekologizovaných viac ako 30 percent elektrických vedení, pričom ďalšie a ďalšie bezpečné úseky pravidelne pribúdajú.
Na Slovensku žije viac ako 360 vtáčích druhov. Nie všetky sa u nás vyskytujú pravidelne. Pre ľudí sú však veľmi užitočné – živia sa škodcami poľnohospodárskych plodín, konzumovaním uhynutých živočíchov, plnia sanitárnu funkciu.
Bariéry v krajine
Predstavte si vzdušnú vzdialenosť zo Slovenska na južný pól a naspäť. Približne takáto je sumárna dĺžka nadzemných elektrických vedení v našej krajine – 35-tisíc kilometrov. Život bez elektriny si už nevieme predstaviť. Kým v roku 1918 boli elektrifikované len 2 percentá obcí na Slovensku, v roku 1946 to bolo už vyše 40 percent a v súčasnosti má distribúciu elektriny zabezpečenú každá obec.
Vo voľnej krajine pribúdajú bariéry, ktorým sa vtáctvo zatiaľ nedokázalo úplne prispôsobiť. Na Slovensku si, našťastie, túto hrozbu uvedomujú všetky energetické spoločnosti – na jej minimalizácii od 90. rokov 20. storočia aktívne spolupracujú s odborníkmi z organizácie Ochrana dravcov na Slovensku a Štátnej ochrany prírody SR.
Interakcia vtáctva s elektrickým vedením má niekoľko aspektov. Konzoly stĺpov elektrických vedení typu 22 kV predstavujú pre vtáctvo v otvorenej krajine veľmi atraktívne miesto. Tam, kde chýbajú vhodné stromy, využívajú vtáky takýto vyvýšený posed na pozorovanie a lov koristi, odpočinok, kontrolu teritória. Po dosadnutí na kovovú konzolu vzniká najmä pre stredné a veľké druhy riziko dotyku s vodičom pod napätím a následného zásahu elektrickým prúdom, tzv. elektrokúcia (z anglického výrazu electrocution). Zranené či usmrtené bývajú početnejšie druhy (napr. myšiak hôrny, straka obyčajná, vrana popolavá, sokol myšiar), no tiež vzácnejšie jedince ako sokol rároh, orol kráľovský či orol krikľavý.
Od roku 1993, keď sa problém začal na našom území systematicky riešiť, sa otestovalo niekoľko typov prvkov. Ich účelom je prevencia elektrokúcie, teda umožniť vtáctvu bezpečne pristáť, alebo tam, kde to konštrukcia konzoly neumožňuje, dosadnutiu úplne zabrániť.
Prvým použitým prvkom boli v roku 1993 na území Národného parku Malá Fatra tzv. hrebene, tie sa potom využívali aj na mnohých ďalších miestach. V záujme nájdenia prvku s dlhšou životnosťou a vyššou účinnosťou vývoj pokračoval. Výsledkom bol tzv. zub, ktorý sa používa od roku 2007. Jeho vysokú účinnosť pri ochrane vtáctva preukázal aj najnovší výskum, realizovaný v rámci projektu LIFE Energia od roku 2014, keď sa skontrolovalo 9 534 stĺpov s týmto prvkom.
Vývoj pokračuje a v závislosti od príslušnej energetiky sa spôsoby zvyšovania bezpečnosti stĺpov rôznia.
Dôsledky nárazov
Ku kolíziám vtáctva s elektrickými drôtmi dochádza vtedy, keď si letiace jedince nevšimnú prekážku vôbec, alebo ju zaregistrujú priveľmi neskoro a už nedokážu zmeniť dráhu letu (znížená viditeľnosť, oslepenie slnkom a pod.). Dôsledkom nárazu je závažné zranenie a nezriedka následný úhyn. Najčastejšie sa to stáva v územiach, v ktorých elektrické vedenie križuje potravné a hniezdne biotopy, prípadne ak takéto vedenie leží kolmo na hlavnú migračnú trasu. Ohrozené sú veľké jedince s ťažšou manévrovacou schopnosťou (labute, volavky, bociany), ale aj menšie druhy, najčastejšie viazané na vodné biotopy. Kedysi omnoho početnejší drop veľký, najťažší európsky lietajúci vták, vymizol s výnimkou jednej lokality zo všetkých ostatných oblastí na Slovensku. Dôvodom bola okrem iných faktorov aj výstavba vedení priamo vo výške jeho letovej hladiny.
To, že ide naozaj o závažný problém, zasluhujúci patričnú pozornosť a starostlivý prístup, dosvedčujú aj čísla. Na základe dostupných publikovaných výsledkov je v Európe v dôsledku interakcie s elektrickým vedením za jedinú hodinu zabitých približne 400 jedincov rôznych druhov vtáctva, čo nám dáva číslo nie menej ako 3,5 milióna obetí každý rok.
Následky vzájomných stretov neovplyvňujú len vtáky, hoci z hľadiska prežitia sú jednoznačne vystavované oveľa väčšiemu riziku. Z pohľadu energetických spoločností (a obyvateľstva) dochádza k výpadkom prenosu elektrickej energie, čo si žiada náklady na obnovu jej dodávky.
Platí tu jednoduchá priama úmera – čím viac bezpečných vedení, tým viac živého vtáctva a menej problémov. Na Slovensku je zatiaľ ekologizovaných viac ako 30 percent elektrických vedení, pričom ďalšie bezpečné úseky pravidelne pribúdajú.
Autor: Lucia Deutschová, Marek Gális, Martina Brinzíková Badidová
Ochrana dravcov na Slovensku
Uverejnila: VČ
Viac o elektrických vedeniach, ktoré prestávajú byť hrozbou pre operenca, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 12/2018), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.