Patricia Černáková o permakultúre

10. júl. 2017 • Environmentálne inžinierstvo

Patricia Černáková o permakultúre

Čo je to permakultúra, čomu sa venuje a aký je jej význam? Aj o tejto téme zazneli zaujímavé informácie na podujatí TEDx Bratislava 2017, ktorá návštevníkom sprostredkovala Patricia Černáková. Patricia ako dcéra priekopníka permakultúry v bývalom Československu, Karola Končka, sa s permakultúrou stretávala už od detstva. Venuje sa navrhovaniu záhrad, verejných priestorov, architektonicko-sadovníckych diel v krajine, pomáha zakladať školské a komunitné záhrady, ako aj ekocentrá. Lektoruje kurzy, prednáša a píše o permakultúre, eko-záhradníctve a eko-staviteľstve.

Vystúpenie Patricie Černákovej na TEDx-e bolo plne inšpiratívnych námetov a tak sme ju požiadali o rozhovor.

Z. VETRECIN ČEPLÍKOVÁ: Čo je hlavný princíp a cieľ permakultúry?

P. ČERNÁKOVÁ: Hlavný princíp je etický prístup ku všetkému živému na tejto planéte. Znamená to správať sa s úctou k sebe, ale aj k ostatným ľuďom, ako aj k prírode a pokúsiť sa skĺbiť toto všetko tak, aby človek žil spokojný život, ale doprial spokojný život aj všetkým ostatným. A to je tým pádom aj cieľ.

Z. V. Č.: V prednáške ste veľmi načrtli podporu ochrany životného prostredia. Ako pomáha permakultúra k ochrane životného prostredia?

P. ČERNÁKOVÁ: Permakultúra je v podstate celá o ochrane životného prostredia. Neustále vo svete hľadá novinky, to čo ľudia vymyslia a spôsoby ako žiť život trvalo udržateľne, resp. dokonca nad rámec trvalej udržateľnosti, keďže trvalá udržateľnosť je primárne o tom udržiavať niečo v chode tak ako to je. V permakultúre sa snažíme ešte ako keby zvrátiť ten chod a veci ešte viac zlepšiť. Napríklad keď máme pôdu, permakultúra koná tak, aby bola spomínaná pôda ešte kvalitnejšia, úrodnejšia, atď.

Z. V. Č.:  Ako ste sa vlastne dostali zo štúdia na SPU v Nitre k permakultúre?

P. ČERNÁKOVÁ: Skôr to bolo naopak. Išla som na školu preto, lebo som sa venovala permakultúre. Môj otec sa pokladá za priekopníka permakultúry, o ktorej som tým pádom od mala počúvala. Rozprával mi o prírode, o tom ako by mohli fungovať naše slovenské regióny, keby využívali svoje zdroje a postavili by si svoj biznis na tom, čo majú, atď. Brával ma na prvé kurzy na Slovensku ako tlmočníčku, keďže boli v angličtine, takže som sa permakultúre venovala neustále od svojich 15-tich rokov. Až mi jeden môj spolužiak povedal, že to, čomu sa venujem, sa najviac podobá záhradnej architektúre, že by som to mohla ísť študovať. Na SPU v Nitre som získala mnohé teoretické znalosti.

Z. V. Č.: Aké typy pre ochranu životného prostredia môžete dať našim čitateľom? Na prednáške ich zaznelo niekoľko...

P. ČERNÁKOVÁ: Akýkoľvek drobný krok, ktorý človek urobí. Či už si dá pozor na to, aby nepúšťal vodu z kohútika zbytočne až po to, že si nainštaluje kompostovací záchod a už vôbec nepoužije pitnú vodu na splachovanie toalety. Tých typov je pre každodenný život mnoho. Idete do obchodu a môžete ísť s plátenou taškou, alebo nemusíte ísť do obchodu vôbec a sami si to vypestujete. Ide o to, začať po malých krôčikoch až po to, že zmeníte svoj životný štýl. Môžete nepoužívať obaly, šetriť pitnú vodu, kde sa dá, napr. že vymeníte veľkú väčšinu toho, kde človek vodu míňa za úžitkovú vodu. Taktiež doprava. Zvážim, či musím ísť autom sám, alebo či stačí ísť na bicykli, alebo akokoľvek vyriešiť danú vec iným spôsobom. Každá jedna myšlienka toho, čo idem urobiť, môže byť pozitívny krok.

V permakultúre toto všetko riešime. Nejde iba o záhradu alebo domácnosť, ale riešime aj sféru sociálnu, ekonomickú, stavebníctvo, lesníctvo... v každom odbore, kde sa človek pohybuje. So zmenou môžeme začať aj v práci tým, že na stretnutia nenosíme vody v plastových obaloch, ale postavíme si tam krčah s vodou. Každý jeden krok pomôže.

Z. V. Č.: Spomenuli ste staviteľstvo a mňa pri tejto príležitosti zaujíma, aký je trend v súčasnom eko-staviteľstve?

P. ČERNÁKOVÁ: Ako to sledujem, stále je v popredí slama. V súčasnosti sú už modernejšie technológie, že už je to celé predpripravené a nie sú to už balíky. Slama je stále veľmi populárna, aj v kombinácii s hlinou. Na Slovensku  ide v súčasnosti do popredia aj konope. Je vyvíjaný tlak na to, aby sa technické konope viac pestovalo a tým pádom aj spracovávalo, pretože je to tiež výborný stavebný materiál, ktorý sme v minulosti pestovali bežne.

Z. V. Č.: Otázka inšpirovaná z prednášky. Aký je význam žihľavy pre rastliny?

P. ČERNÁKOVÁ: Ide o obrovskú paralelu s liečivými rastlinami, tak ako pomáhajú človeku, tak aj v záhrade. Žihľava lieči človeka, tým že mu pomáha čistiť krv alebo budovať imunitu, rovnako výluhy zo žihľavy pomáhajú podporovať imunitu rastlín, hnoja, dodávajú podporné látky, do pôdy minerálne. Žihľava podporuje aj v živej, aj v spracovanej forme rast ďalších rastlín.

Z. V. Č.: Ďakujeme za rozhovor 

 

Rozhovor pripravila a uverejnila: Zuzana Vetrecin Čeplíková, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: TEDx Bratislava 2017

 

Rozhovory s terénnou sociálnou pracovníčkou Ivetou Chovancovou o práci s ľuďmi, ktorí užívajú drogy; ako aj s Tomášom Brngálom o aplikácii Human Anatomy VR, uverejníme v nasledujúcich dňoch.

 

Rozhovor s Luciou Molnár Satinskou o jazyku a viacjazyčnosti si môžete prečítať v súvisiacich článkoch.

 

Súvisiace:

Hore
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
QUARK
Prechod VK na VND
TVT 2017 články
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Vitamín C zlepšuje kvalitu mikrocirkulácie v celom tele, čím pozitívne ovplyvňuje vnútorné dýchanie.
Zistite viac