Je možný vplyv dreva na pacientov?

04. júl. 2017 • Stavebné inžinierstvo

Je možný vplyv dreva na pacientov?

Projekt revitalizácie vestibulu Kliniky klinickej onkológie, Národného onkologického ústavu (NOÚ) v Bratislave v spolupráci s Fakultou architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (FA STU v Bratislave) ako súčasť výskumného projektu Interakcia človeka a dreva, ponúka odpoveď. Zámerom projektu je použitie dreva v jeho najprirodzenejšej podobe v nemocničnom prostredí, čím umožní vytvorenie prostredia na regeneráciu a príjemnejšiu atmosféru.

Spoluautor projektu Martin Boleš, doktorand na Fakulte architektúry STU v Bratislave, sa s pôvodnou myšlienkou zaoberal už dlhšie. Ako pacient sa stretol s nemocničným prostredím v zahraničí a po návrate na Slovensko sa rozhodol preniesť svoje poznatky a skúsenosti do praxe. V spolupráci so svojou školiteľkou doc. Ing. Veronikou Kotradyovou, PhD. z FA STU v Bratislave, oslovili vedenie NOÚ, s možnosťou aplikácie výskumu vplyvu dreva na prostredie do praxe. „Drevo, ako aj iné prírodné materiály, má v sebe potenciál vytvárať podporné prostredie pre regeneráciu a liečbu. Je preto na mieste, aplikovať ho práve v zdravotníckom prostredí,“ hovorí doc. Kotradyová.

Etapy projektu

Samotný projekt je rozdelený do troch etáp.

V prvej etape je osadenie lavičiek a sedenia pre pacientov vo vestibule pavilónu M. Druhá etapa sa venuje monitorovacím testovaniam vplyvu použitia dreva na mikroklímu a v tretej etape je zabezpečená inštalácia umeleckého objektu na stene, ktorý je vyrobený zo zvyškov hranolov z lavičiek. Ako spomenula doc. Kotradyová, „praskliny“ robia každý kus dreva unikátnym, čo možno vnímať ako paralelu s ľudským životom.

dielo zo zvyškov dreva z lavičiek a obloženia

Na sedenia je použitý smrekovec a na obloženie vestibulu borovica. Obe spomínané ihličnaté dreviny sa vyznačujú viacerými pozitívnymi prvkami:

  • príjemná farba a textúra;
  • dobré haptické vlastnosti;
  • schopnosť regulovať vlhkosť a množstvo emisií v priestore;
  • príjemná vôňa;
  • antibakteriálne účinky na povrchu bez chemickej úpravy.

Cieľom projektu je zistiť, aký vplyv má použitie dreva na celkovú mikroklímu v tomto nemocničnom prostredí. Mikrobiologické testy vykonané v spolupráci s Barborou Kaliňákovou z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave – Ústavu biochémie a mikrobiológie ukázali, že nielen povrch dreva, ale aj ovzdušie v tejto časti vestibulu má vďaka použitiu ihličnatého dreva minimálne obsah mikroorganizmov. Vedci zistili, že antimikróbne účinky smrekového a borovicového dreva fungujú vďaka prítomnosti prchavých terpenoidov – látok, ktoré sú nositeľmi typickej vône dreva. Rovnaký podiel má na tom aj anatomická stavba dreva, ktorá nedovoľuje mikroorganizmom ďalej sa rozmnožovať.

Testovanie v laboratóriu

medzi lavičkový drevený priestorEšte pred samotnou inštaláciou lavičiek a sedenia priamo vo vestibule NOÚ, prebehli laboratórne testy aj priamo na univerzite. Martin Boleš, spolu s doc. Veronikou Kotradyovou, pri nich použili dub a borovicu, ktoré testovali jednak bez povrchovej úpravy, ale aj s dvoma rôznymi povrchovými úpravami, ktoré prichádzali do kontaktu s baktériami streptokoka a salmonely. Dub aj borovica vykazovali ihneď vyššie antimikróbne účinky. V prípade dubu, pravdepodobne vďaka prítomnosti trieslovín, v prípade borovice aj vďaka už spomínaným terpenoidom. Prírodná vosko-olejová povrchová úprava vyšla v testoch lepšie ako úprava vodou riediteľným lakom a laminátová drevotrieska vytvorila najoptimálnejšie podmienky pre rast baktérií aj na niekoľko dní. Z testov vyplynulo, že drevo bez povrchovej úpravy má najsilnejšie antimikróbne účinky.

Na tlačovej konferencii týkajúcej sa povrchu úpravy dreva doc. Kotradyová doplnila informácie, že samotné drevo má veľmi dobré antibakteriálne účinky, pokiaľ ale nie je veľmi znečistené. Pri tejto príležitosti podotkla, že udržiavanie čistoty dreva nie je problém, vzhľadom na rôzne možnosti jeho údržby.

Ďalšie zámery projektu

Cieľom projektu je zistiť i fyziologické vplyvy dreva na ľudí počas pobytu vo vestibule. V spolupráci s odborníkmi z Fakulty elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave, v súčasnosti už prebehli prvé testy v laboratóriu, ktoré naznačujú, že vizuálny, dotykový a čuchový kontakt s drevom znižuje pulz, prehlbuje dýchanie a aktivuje určité časti mozgu dávané do súvislosti s pocitom príjemnosti.

V rámci zámerov projektu je samozrejme aj snaha o jeho rozšírenie do ďalších nemocníc a v súčasnosti už prebiehajú prípravy pre podobnú inštaláciu v Košiciach.

čakáreň NOÚ dnes; foto: STU v Bratislave

 

Informácie poskytla: Andrea Settey Hajdúchová, manažérka pre komunikáciu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave

Redigovala a z tlačovej konferencie doplnila: Zuzana Vetrecin Čeplíková, NCP VaT pri CVTI SR

Foto a uverejnila: Zuzana Vetrecin Čeplíková, NCP VaT pri CVTI SR

Foto 2: čakáreň NOÚ dnes; foto: STU v Bratislave

 

Hore
Prechod VK na VND - jeseň
Aurelium - centrum vedy
Noc výskumníkov 2017
Veda v Centre
TVT 2017 výtvarná súťaž
film Cesta času
kúpa časopisov jún 2016
TVT 2017 fotografická súťaž
Extrapolácie 2017
QUARK
téma mesiaca
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
kam za vedou 2
TAG História
TAG Rozhovor
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Akustické al. zvukové prostredie je vo všeobecnosti totiž každé prostredie tvorené zvukovými vlnami.
Zistite viac