Je jadrová energetika nebezpečná?


Je jadrová energetika nebezpečná?

Energia z obnoviteľných zdrojov verzus jadrová energia. Aj to bolo predmetom diskusie tretieho dňa Festivalu vedeckých filmov v rámci témy Ekologická energetika. Poslucháči si mohli vypočuť názory odborníkov prof. Ing. Vladimíra Slugeňa, DrSc. z Ústavu jadrového a fyzikálneho inžinierstva na FEI STU v Bratislave, prof. Ing. Ľubomíra Šooša, PhD., riaditeľa Ústavu výrobných systémov, environmentálnej techniky a manažmentu kvality na Strojníckej fakulte STU v Bratislave a RNDr. Pavla Faška, PhD. zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave.

Spomenutá bola okrem iného koncepcia veternej energetiky v susednom Rakúsku. RNDr. Pavol Faško, PhD. zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave uviedol, že v Rakúsku je spoločnosť trošku inak nastavená a takisto aj podpora obnoviteľných zdrojov je iná ako u nás. „U nás ľudia po tých skúsenostiach, čo videli v Rakúsku negatívne reagovali, keď si predstavili, že napríklad aj u nás za hranicami by mohol byť taký les veterných elektrární, čo na niekoho pôsobí tak negatívne. Aj keď zase výhody týchto energií by sa dali diskutovať, ale spoločenský pohľad nebol až taký pozitívny, aby sa tieto elektrárne stavali u nás v takom veľkom rozsahu ako v Rakúsku.“

Podľa prof. Ing. Vladimíra Slugeňa, DrSc. z Ústavu jadrového a fyzikálneho inžinierstva na FEI STU v Bratislave je na zváženie, prečo je to práve na hraniciach so Slovenskom. Prečo nenašli niekde vo vnútri Rakúska nejakú lokalitu s týmito veternými elektrárňami, pýtal sa. „Všetko to vytesnili úplne na hraniciach pri diaľnici k Maďarsku, Slovensku. Tak asi si odpoviete sami.“

Následne zaznela divácka otázka, či nie je aj jadrová energia kvôli vysokej cene uránu, plutónia a technológií takisto finančne nákladná. Slovo si zobral prof. Ing. Vladimír Slugeň, DrSc. a uviedol, že cena uránu je nižšia ako pred štyridsiatimi rokmi. „Cena uránu v roku 2006 stúpla, potom klesla a dnes je, poviem, 20 dolárov za libru tzv. žltého koláča. To znamená pol kila stojí 20 dolárov, čiže to je naozaj lacné. Palivové náklady v jadrovej elektrárni predstavujú v súčasnosti aj so zadnou časťou, aj s likvidáciou a prepracovaním toho paliva asi 6 %. Keď máte plynovú elektráreň, tak za ten plyn platíte 70 – 80 % ceny. Čiže ten podiel za palivo v jadrovej elektrárni je desaťnásobne nižší ako v plynových alebo možno naftových elektrárňach.“   

Odborník pokračoval, že, samozrejme, jadrová elektráreň je drahá. „Keď máte postaviť jadrovú elektráreň, tak si pripravte v peňaženke nejakých 10 miliárd. Neviem ako vy, ja na to možno mám..., ale nie každý. Problém však je úplne inde. Tá výstavba trvá dlhé roky. Najkratší čas, v Číne to postavia za 5 rokov. Ale aj Francúzi stavajú 10 rokov, aj vo Fínsku je to už 12 rokov, aj Mochovce sa stavali 25 rokov. Prečo? Pretože stále sa niečo mení, sprísňuje, legislatíva, protesty verejnosti, komunity sa búria, rôzne organizácie sa cítia dotknuté a píšu sťažnosti... Na adekvátnu komunikáciu potrebujete dodržiavať zákonné lehoty (cca 3 mesiace), kým príde odpoveď, či reakcia na odpoveď a všetky tieto vyjadrenia, či povolenia naraz trvajú nekonečne. Aj toto predražuje a znemožňuje výrobu jadrovej energetiky.“

Ďalej uviedol, že keď bol v Číne, išli po diaľnici rýchlosťou 10km/h. „Taký smog, že sa nedalo existovať, cyklisti s respirátormi. Tam, keď sa niečo so spaľovaním uhlia nespraví, tak tá spoločnosť zahynie, lebo tam je milión bronchitíd, ochorení, proste státisíce Číňanov zomiera. Nie na ožiarenie, na to, že sa nadýchajú CO2 alebo v podstate z nečisteného prostredia. A buď postavia jadrové elektrárne a Číňania majú tento rok vo výstavbe 27 – do roku 2030 chcú postaviť 130 blokov – alebo zahynú, tam nie je nejaká iná voľba. Európa sa má dnes fajn. Napriek tomu pracuje na svojom sebazničení. Európa nevyrába, všetku výrobu posúva na východ alebo až do Ázie. No a keď nevyrábate, musíte sa aspoň tváriť, že riešite energetický problém. Európa má už dlhoročne prebytok energie, pretože stále viac a viac klesá výroba. Až klesne tak, že Európa si všetko bude musieť kúpiť z Ázie, budeme sa možno musieť naučiť znova robiť.“

zľava: moderátor; prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD.; RNDr. Pavol Faško, PhD.; prof. Ing. Vladimír Slugeň, DrSc.

Prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD. pripomenul, že obnoviteľné zdroje sú u nás zatiaľ iba doplnkovým zdrojom energie a bez atómovej energie to u nás určite nepôjde, ale s doplnkovými zdrojmi.  „Vodnú energiu alebo kapacitu vodnej energie, je to hlavne Váh, máme prakticky vyčerpanú. Tam už nie je možné v rámci vážskej kaskády budovať ďalšie väčšie prietokové elektrárne, aj keď je to najčistejšia energia...“

RNDr. Pavol Faško, PhD. pripomenul súvislosť s bezpečnostnými opatreniami pri stavbe elektrární, že takisto vplývajú na to, že proces výstavby je taký dlhý. „Konkrétne my sme sa napríklad stretli pri stavbe Mochoviec s požiadavkami, aby sme im poskytli podkladové údaje o intenzite dažďa s pravdepodobnosťou výskytu raz za 1 000 rokov. Keď si vezmeme, že v našom priestore sú najdlhšie rady meteorologických meraní 200, možno 300 ročné, tak praktický pohľad od nás bol taký, že nie sme schopní z našich meteorologických meraní až takto detailne tieto podklady poskytovať.“ Ešte povedal pre tých ľudí, ktorí majú obavy z toho, aké dôsledky môže mať existencia jadrových elektrární, snaha o bezpečnosť je. A dá sa podľa neho povedať, niekedy až prehnane veľká. „Dbajú na to ľudia, ktorí sa podieľajú pri projekcii týchto elektrární, aby boli bezpečnostné opatrenia dodržané.“ 

Diváka z publika ešte zaujímalo, čo by sa stalo, keby vybuchli Jaslovské Bohunice, akú oblasť by to zasiahlo. Prof. Ing. Vladimír Slugeň, DrSc. pripustil, že Jaslovské Bohunice môžu vybuchnúť, ale len ak tam vybuchne napríklad vodík. „Alebo, ak tam niekto dá nálož dynamitu, tak tá vybuchne, ale štiepna reakcia nevybuchne. Konštrukcia je taká, že nemôže byť aktívna zóna kritická na okamžitých neutrónoch, to je ten jadrový výbuch. Tam sa pracuje s oneskorenými neutrónmi. Dokonca aj tie akumulované a zlé podmienky, čo boli v Černobyle, nespôsobili jadrový výbuch. Boli tam dve detonácie. Prvá detonácia bola od tlaku pary, tá rozhodila primárny okruh, a druhá detonácia bola traskavá zmes vzduchu a vodíka, čiže ani tam nebol jadrový výbuch. Ani vo Fukušime, tam tiež vybuchol len vodík. Takže to je len taká predstava, že jadrové elektrárne vybuchujú, ešte nevybuchla žiadna, ani principiálne vybuchnúť nemôže,“ uzavrel odborník. 

 

Aj takéto a ďalšie zaujímavé témy zazneli počas tohtoročného Festivalu vedeckých filmov, ktorý sa uskutočnil v dňoch 29. 5. až 31. 5. 2017 v Centre vedecko-technických informácií SR, na Lamačskej ceste 8/A v Bratislave. Jeho mottom bolo „Veda pre budúcnosť“. Priaznivci vedy a vedecko-populárnych filmov sa mohli dozvedieť, v čom nám veda môže zabezpečiť priaznivejšiu budúcnosť v jednotlivých oblastiach života. Aj na tomto, v poradí už štvrtom ročníku podujatia, bola v popredí práve slovenská veda.

 

Oba premietané filmy z cyklu Spektrum vedy si môžete pozrieť na YouTube kanáli CVTI SR.

 

Podvečer, 31. mája 2017, čakalo na návštevníkov festivalu záverečné premietanie dokumentárneho filmu Príbeh lesa s podtitulom Divoká príroda z prvej ruky. Vďaka unikátnym metódam nakrúcania tvorcovia dokázali divákom autenticky prerozprávať príbeh lesa od doby ľadovej až po súčasnosť a zachytiť vzrušujúci kolobeh života v ňom. Téma divákov veľmi zaujala a počas celej diskusie bolo položených mnoho otázok, ale aj konštatovaní, ktoré boli často protikladné, a tak ponúkli naozaj rôznorodý pohľad na danú problematiku.

Cieľom Festivalu vedeckých filmov je poukázať na zaujímavé vedecko-populárne filmy a televízne relácie, ktoré svojim stvárnením približujú vedu širokému a rôznorodému publiku ako atraktívnu, dynamickú a neustále sa rozvíjajúcu oblasť. Festival vedeckých filmov predstavuje pútavé témy z oblasti prírodných, technických či humanitných vied a tiež reaguje na aktuálny stav a najnovšie trendy doma, ako aj v zahraničí.

 

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Odborní garanti: prof. Ing. Vladimír Slugeň, DrSc., prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD. a RNDr. Pavol Faško, PhD.

Foto: FVF 2017

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2017
brožúra Veda v Centre 2015
QUARK
Aurelium - centrum vedy
Prechod VK na VND - zima
kúpa časopisov jún 2016
TVT 2017 články
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Počas 2. sv. vojny používali Nemci na šifrovanie informácií šifrovací stroj Enigma a Japonci Purple.
Zistite viac