Do Európy sa presúvajú nové druhy komárov a kliešťov z Ázie a Afriky

30. jún. 2017 • Prírodné vedy

Do Európy sa presúvajú nové druhy komárov a kliešťov z Ázie a Afriky

Hmyz prenáša sedem z desiatich najnebezpečnejších prenosných ochorení človeka trópov a subtrópov, ktoré sú sledované Svetovou zdravotníckou organizáciou. V dôsledku klimatických zmien sa niektoré teplomilnejšie druhy postupne presúvajú z pôvodných areálov do nových severnejších oblastí. Túto skutočnosť ovplyvňuje tiež rastúci objem výmeny tovaru, zvierat a zvýšený turistický ruch.

Aj o tejto téme sa hovorilo na prvej medzinárodnej vedeckej konferencii v Košiciach, ktorú pod názvom Vplyv globálnych zmien na životné prostredie, zdravie ľudí a zvierat spoločne zorganizovali  Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach (UVLF) a Nord University v nórskom prístavnom meste Bodø.

Predseda organizačného výboru konferencie a prorektor UVLF pre zahraničné štúdium MVDr. Martin Tomko, PhD.,  zdôraznil, že „globálne zmeny majú priamy dopad na zdravie a životy ľudí aj zvierat, a to nielen z pohľadu medicínskeho, ale aj sociálneho. Aktuálne migračné vlny prinášajú nielen riziko šírenia chorôb, ale začínajú ovplyvňovať aj sociálny systém v Európe. Sú to výzvy, na ktoré musí vedecká i akademická komunita reagovať."

„Choroby, ktoré boli kedysi označované za choroby strednej Afriky sú dnes už chorobami Európy. Svetová zdravotnícka organizácia WHO aj Svetová organizácia pre zdravie zvierat OIE preto pristupujú k novej kategorizácii infekčných chorôb ľudí aj zvierat, informovala vedúca Katedry epizootológie a parazitológie UVLF doc. MVDr. Anna Ondrejková, PhD.

Vedúca Ústavu parazitológie UVLF a členka predsedníctva organizačného výboru konferencie doc. MVDr. Alica Kočišová, PhD., uviedla, že „poznatky, ktoré odzneli na konferencii okrem iného potvrdili, že z Ázie a Afriky sa do Európy presúvajú nové druhy komárov, kútoviek, kliešťov alebo pakomárikov, ktoré nesú rôzne patogény. U nás nachádzajú dostatočné teplo a vlhko, a ak nájdu aj vhodných hostiteľov, môžu rozširovať choroby ktoré sme doteraz poznali len ako choroby trópov a subtrópov“.

Komár Aedes albopictus má pôvod v Ázii

Na Slovensku bol potvrdený výskyt tzv. tigrieho komára Aedes albopictus, ktorého pôvod je v Ázii a ktorý prenáša vírusy a parazity. „V Európe však už máme potvrdené aj nové druhy komárov Aedeskoreicus a Aedes japonicus. Na Slovensku sme ich zatiaľ nezaznamenali, ale boli potvrdené v Rakúsku, Nemecku aj v Maďarsku. Pri rozmnožovaní majú veľkú schopnosť prispôsobiť sa prostrediu, o čom svedčí ich výskyt aj v malom množstve vody vo vázach na cintorínoch. Začali sme ich sledovať vlani, tento rok budeme výskyt zisťovať aj v Košiciach,“ dodala doc. Alica Kočišová.

Pozornosť si zaslúži aj fakt, že na Slovensku boli vlani prvýkrát diagnostikované vektory – drobné mušky (kútovky), ktoré majú schopnosť prenášať jednobunkové parazity z rodu Leishmania. Doc. Alica Kočišová v tejto súvislosti pripomenula, že sú rozšírené celosvetovo a každý rok sa zvyšuje počet krajín s výskytom endemických oblastí viscerálnej ako aj kožnej, resp. kombinovanej formy leishmaniózy. Obzvlášť závažné je jej rozširovanie sa v Európe. Nedávne štúdie v Európe potvrdili endemicitu leishmaniózy v severnom Taliansku, Francúzsku, Švajčiarsku, Rakúsku a Slovinsku. Za posledných 20 rokov boli zistené autochtónne prípady humánnej, psej, mačacej aj konskej leishmaniózy v Nemecku, Rakúsku, Maďarsku či Rumunsku.

Nebezpečenstvo predstavujú aj ďalšie organizmy, ktoré sa dosiaľ vyskytovali iba v teplejších oblastiach. Z Poľska napríklad pochádza informácia o zachytenom výskyte sparganózy. Ide o vzácnu parazitárnu infekciu pásomnicou z rodu Spirometra, ktorá sa pôvodne vyskytovala iba v Ázii a Južnej Amerike. Jej vývin prebieha cez dvoch medzihostiteľov a človek sa nakazí vývinovými štádiami buď prostredníctvom znečistenej vody alebo mäsom. Práve v Poľsku bol v ostatnom čase zaznamenaný výskyt týchto infekčných štádií u diviakov. Nedostatočne tepelne spracovanou divinou sa následne hostiteľom pásomnice stáva človek, pre ktorého sa sparganóza môže stať veľmi nebezpečnou chorobou.  

Prorektor MVDr. Martin Tomko, PhD., poznamenal, že aj tieto príklady sú dôkazom, že druhy živočíšstva, ktoré v našich zemepisných šírkach nenachádzali vhodné podmienky na existenciu, pričinením zmeny vonkajších podmienok už tieto podmienky nachádzajú. Môže byť len otázkou času, kedy začnú spôsobovať tie isté ochorenia, ktoré dnes spôsobujú vo svojej pôvodnej domovine, respektíve v pôvodných zemepisných šírkach. 

 

Informácie poskytli: doc. MVDr. Alica Kočišová, PhD. a MVDr. Martin Tomko, PhD. 

Spracovala: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: Profimedia.cz a Pixabay.com

 

Aktivita bola podporená z grantov z Nórska, Islandu a Lichtenštajnska (Granty EHP a Nórska 2009 – 2014 v Slovenskej republike). Bližšie informácie o konferencii nájdete na http://igc.uvlf.sk/    

 

Súvisiace:

Hore
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
veľká noc 2019
Prechod VK na VND - jar
FVF 2019
Veda v Centre
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2018 články
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
V Európe je známych 1 000 druhov liečivých rastlín.
Zistite viac