25 rokov Vodného diela Gabčíkovo

09. nov. 2017 • Stavebné inžinierstvo

25 rokov Vodného diela Gabčíkovo

Okrúhle výročie sme si nedávno pripomenuli v súvislosti s našou najväčšou vodnou elektrárňou. Od spustenia Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky 24. októbra 1992 uplynulo 25 rokov. Je vybudované na hraničnej rieke Dunaj a aj po odstúpení Maďarska od výstavby Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros je stupeň Gabčíkovo rovnaký, ako bol pôvodne plánovaný.

Pri tejto príležitosti nám fungovanie vodného diela Gabčíkovo, jeho výhody aj nevýhody zbilancoval prof. Ing. Peter Dušička, PhD. z Katedry hydrotechniky Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Na úvod uviedol, že podľa pôvodnej zmluvy o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros z roku 1977 sa sústava vodných diel mala skladať z vodného diela Gabčíkovo a vodného diela Nagymaros. Obe vodné diela mali z hľadiska hydraulického, plavebného a energetického tvoriť jednotnú prevádzkovú sústavu. Odstúpením maďarskej strany v roku 1989 od výstavby sa sústava vybudovala a sprevádzkovala iba sčasti – postavením a uvedením do prevádzky vodného diela Gabčíkovo a to náhradným riešením. „Toto riešenie spočívalo v prehradení Dunaja pri Čunove (t. j. ešte na slovenskom území), čo si vyžiadalo o. i. aj predĺženie privádzača k stupňu Gabčíkovo a výrazné obmedzenie veľkosti pôvodnej zdrže Hrušov – Dunakiliti.“  

V zmysle Dočasného manipulačného poriadku pre sústavu vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros na území Slovenskej republiky, ktorý je oficiálnym dokumentom pre riadenie prevádzky vodného diela Gabčíkovo, účelom vodného diela je využitie daného úseku Dunaja a vytváranie podmienok pre:

  • medzinárodnú plavbu zaistením parametrov plavebnej dráhy vodnej cesty Dunaja odporúčaných Dunajskou komisiou,
  • vodné hospodárstvo, najmä povodňovú ochranu na územiach obidvoch štátov Slovenskej republiky a Maďarskej republiky,
  • zabezpečenie prietoku do koryta Dunaja (pod stupňom Čunovo) podľa medzivládnej dohody medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou z apríla 1995,
  • zabezpečenie potrebných odberov vody na úseku Bratislava – stupeň Gabčíkovo (Sap),
  • výrobu elektriny na vodnej elektrárni Gabčíkovo, malej vodnej elektrárni Dobrohošť, malej vodnej elektrárni na S-VII, malej vodnej elektrárni Mošon, vodnej elektrárni Čunovo – do vybudovania vodného diela Nagymaros,
  • zabezpečenie bezchybnej pitnej a úžitkovej vody v priľahlom území,
  • ochranu životného prostredia a hospodárskeho rozvoja priľahlých území vrátane cestovného ruchu.

Vodné dielo Gabčíkovo

Zaistenie podmienok pre plavbu po medzinárodnej vodnej ceste Dunaja je podľa prof. Ing. Petra Dušičku, PhD. jednou z prioritných úloh Vodného diela Gabčíkovo. „Súčasná prevádzka vodného diela Gabčíkovo je ale iná, ako bola pôvodne plánovaná v spoločnom zmluvnom projekte. Na príčine je skutočnosť, že vodné dielo Nagymaros nebolo realizované. Nebolo teda vytvorené spätné vzdutie pod vodným dielom Gabčíkovo, kde sa nachádzajú brodové úseky. Pôvodne plánované spätné vzdutie od vodného diela Nagymaros malo zaistiť dostatočné plavebné hĺbky aj pri nízkych prietokoch. Tento problém dodnes pretrváva.“

Faktom je, že plavebné komory stupňa Gabčíkovo sú neoddeliteľnou súčasťou diela a tvoria významný dopravný uzol na Dunaji. Od začiatku prevádzky do konca roka 2016 bolo plavebnými komorami preplavených celkom 371 164 plavidiel, čo predstavuje 144,7 mil. ton nákladu a 7,77 mil. preplavených osôb (plavebné komory sa plnili a vyprázdňovali 93 692 krát).

Ako ďalej vysvetľuje odborník, v elektrizačnej sústave Slovenska má vodná elektráreň Gabčíkovo svoje jedinečné postavenie. To spočíva predovšetkým v skutočnosti, že má najväčšiu výrobu elektrickej energie medzi vodnými elektrárňami. Táto dosahuje približne 8 % spotreby elektrickej energie na našom území. Navyše sa táto energia získava z obnoviteľného zdroja. „Špecifikum vodnej elektrárne Gabčíkovo spočíva aj v skutočnosti, že bola vybudovaná ako regulačná vodná elektráreň. Jej hydroagregáty sú na to technicky prispôsobené, pôvodne mali pracovať do špičiek diagramu denného zaťaženia elektrizačnej sústavy. V dôsledku nevybudovania stupňa Nagymaros ale vodná elektráreň Gabčíkovo pracuje v priebežnom režime, a to v závislosti od aktuálnych prietokových pomerov v Dunaji. V praxi to znamená, že sa naraz nevyužívajú všetky hydroagregáty a už vôbec sa nedá využiť ich veľký inštalovaný výkonový rozsah,“ hovorí prof. Ing. Peter Dušička, PhD.

Výroba elektrickej energie a jej následný predaj tvorí podstatnú časť príjmov, ktoré vytvára prevádzka celého Vodného diela Gabčíkovo. „Pri priebežnej prevádzke ale vodná elektráreň Gabčíkovo produkuje len tzv. bázovú energiu. Táto sa na trhu s elektrickou energiou predáva za značne nižšie ceny, než ako energia regulačná (podporné služby). Preto je približne od roku 2000 snahou prevádzkovateľov vodnej elektrárne Gabčíkovo – napred Slovenské elektrárne, a. s., od roku 2015 Vodohospodárska výstavba, š. p. – využívať aj reguláciu. Prevádzka vodnej elektrárne Gabčíkovo je tak síce naďalej priebežná, ale s určitými výkonovými zmenami, nárastom alebo úbytkom výkonu. Tieto výkonové zmeny sa zabezpečujú zmenou prietoku cez hydroagregáty.“

Medzi ďalšie úžitky vodného diela Gabčíkovo odborník radí aj zabezpečenie protipovodňovej ochrany na územiach obidvoch štátov Slovenskej republiky a Maďarskej republiky. „Tento účel sa plne preukázal pri veľkých povodniach v rokoch 2002 a 2013. Veľmi významný je aj udržateľný rozvoj, ochrana životného prostredia a hospodársky rozvoj priľahlých území vrátane cestovného ruchu.“

Vodné dielo Gabčíkovo

Ako konštatovalo Ministerstvo životného prostredia SR, v priebehu 25-tich rokov prevádzkovania vodného diela Gabčíkovo sa potvrdili jeho kvality. Realizáciou dočasného riešenia výhradne na území SR sa zabránilo obrovským environmentálnym a ekonomickým škodám, ktoré by vznikli prerušením prác na sústave vodných diel a následne neuvedením Gabčíkova do prevádzky.

Po dvadsiatich piatich rokoch prevádzky možno podľa ministerstva vyzdvihnúť najmä to, že sa zvýšila protipovodňová bezpečnosť hlavného mesta Bratislava a priľahlých území, vytvorila sa vodná plavebná cesta v hĺbke min. 3,5 m, ktorá bola dovtedy len cca 2,5 m, získava sa ekologicky čistá elektrická energia, zastavila sa erózia dna časti starého toku Dunaja, bola doriešená aj väčšina ľavostrannej ramennej sústavy Dunaja.

Tiež sa vraj výrazne zlepšili podmienky života vodných živočíchov a lesnej zveri, zvýšila sa kapacita zásob podzemnej vody,  zlepšila sa možnosť celoročného využívania prístavu Bratislava, vytvorili sa ideálne podmienky pre rozvoj vodných športov, turistiky, rekreácie, ale aj priestor pre milovníkom umenia a kultúry a v neposlednom rade napriek pozastaveniu výstavby Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros vzniká množstvo projektov v rámci cezhraničnej spolupráce.

 

Prof. Ing. Peter Dušička, PhD. ešte dodáva, že vodné dielo je ako živý organizmus. „Keď sa oň budete dobre starať, bude vám aj ono dobre slúžiť,“ uzavrel.

Vodné dielo Gabčíkovo

 

Odborný garant: Prof. Ing. Peter Dušička, PhD. z Katedry hydrotechniky Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Foto

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
QUARK
Prechod VK na VND
Noc výskumníkov 2018
TVT 2017 články
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Vedeli ste, že vedci vytvorili prvý syntetický organizmus na svete?
Zistite viac