Zmena klímy nie je iba výzvou budúcnosti, ale je realitou už dnes


Zmena klímy nie je iba výzvou budúcnosti, ale je realitou už dnes

Boj s klimatickou zmenou a prechod na obehové hospodárstvo patria medzi priority Ministerstva životného prostredia SR. Na Slovensku sa už podarilo znížiť emisie skleníkových plynov o viac ako 40 percent oproti roku 1990. Každé ďalšie zníženie však bude náročnejšie a bude nevyhnutné, aby sa zavádzali nové technológie.

Envirorezort podporuje ukončenie ťažby uhlia na Hornej Nitre. Na základe vládou schváleného akčného plánu sa uhlie v nováckej elektrárni prestane spaľovať po roku 2023, ťažba sa ukončí medzi rokmi 2025 – 2027 a v najbližšom období sa môže začať s transformáciou regiónu.

Ochrana prírody

Prvým čítaním parlamentu prešla Novela zákona o ochrane prírody, pretože naše lesy sú pre klímu zásadné. Podobne je tu legislatíva o vykurovacích telesách, ktorá upravuje systém obchodovania s emisiami. V Slovenskej republike sa vynakladajú zásadné investície do zatepľovania budov, aby sa znížila ich energetická náročnosť. Podstatnou oblasťou boja so zmenou klímy a podporou obehového hospodárstva je tiež boj proti odpadu, obzvlášť plastovému. Envirorezort spoplatnil ľahké plastové tašky a zaviedol povinnosť predajcov ponúkať ekologickú alternatívu.

Do druhého čítania v parlamente sa už dostala legislatíva, ktorou sa zavedie zálohovanie jednorazových plastových obalov na nápoje, teda PET fliaš a plechoviek. V legislatívnom procese je novela zákona o odpadoch, ktorá okrem iného zakáže uvádzať na slovenský trh jednorazové plastové výrobky. Všetky tieto opatrenia podporujú šetrné zaobchádzanie s prírodnými zdrojmi. Pomôcť zvýšiť efektivitu využívania zdrojov a materiálov pomáhajú aj motivačne nastavené poplatky za uloženie odpadov na skládky.

Prechod na zelené hospodárstvo

Pod hlavičkou procesu prechodu na zelené hospodárstvo (Transition to Green Economy – T2gE), ktorý bol spustený v roku 2016 počas slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie, envirorezort ozeleňuje Slovensko. V posledných troch rokoch urobil kus práce k prechodu na nízkouhlíkovú a obehovú ekonomiku.

Ministerstvo životného prostredia SR v spolupráci s OECD pripravilo štúdiu „Zvýšenie efektívnosti využívania zdrojov v Slovenskej republike“ a v spolupráci so Svetovou bankou aj Nízkouhlíkovú štúdiu, ktorá sa stala podkladom pre Nízkouhlíkovú stratégiu rozvoja Slovenska do roku 2030 s výhľadom do roku 2050“. Práve táto stratégia bude kľúčová k nastaveniu klimatickej politiky a nízkouhlíkových cieľov Slovenska, pretože prinesie konkrétne čísla a údaje. Hotová by mala byť do konca roka 2019.

Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy

Hlavným cieľom aktualizovanej „Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy do roku 2025 s výhľadom do roku 2030“ je zlepšiť pripravenosť Slovenska čeliť nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy, priniesť čo najširšiu informáciu o súčasných adaptačných procesoch na Slovensku a na základe ich analýzy ustanoviť inštitucionálny rámec ako ordinačný mechanizmus na zabezpečenie účinnej implementácie adaptačných opatrení na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach, ako aj zvýšiť celkovú informovanosť o tejto problematike.

 Minister životného prostredia SR László Sólymos a fínska ministerka životného prostredia Krista Mikkonen v Helsinkách

Minister životného prostredia SR László Sólymos a fínska ministerka životného prostredia Krista Mikkonen v Helsinkách

Otázky súvisiace s klimatickou zmenou boli na programe neformálneho rokovania Rady ministrov životného prostredia Európskej únie, ktoré sa konalo v dňoch 11. – 12. júla 2019 v Helsinkách. Slovenskú delegáciu viedol podpredseda vlády a minister životného prostredia Slovenskej republiky László Sólymos. V rámci rokovaní sa zástupcovia európskej dvadsaťosmičky zamerali na znižovanie dôsledkov klimatickej zmeny, podporu obehového hospodárstva a diskusiu o cieľoch v ochrane biodiverzity po roku 2020.

„Zmena klímy nie je iba výzvou budúcnosti, ale je realitou už dnes. Ovplyvní budúcnosť ďalších generácií, a preto je dôležité, aby sme nastavovali globálne ciele, ako napríklad Parížska dohoda. Slovensko ako aj Európska únia patria k tým zodpovednejším. Všetky zákony, ktoré na ministerstve životného prostredia prijímame, sa klimatickej zmeny týkajú,“ povedal László Sólymos.

Európska únia by mala pred blížiacim sa septembrovým samitom OSN o zmene klímy prijať spoločnú pozíciu k otázke zvyšovania ambícií, k bezuhlíkovému rastu a k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050. Na programe bola preto aj diskusia o dlhodobej strategickej vízii pre klimaticky neutrálne hospodárstvo. Pre zosúladenie klimatickej politiky Európskej únie s cieľom 1,5 stupňa Celzia, ktorý je zakotvený v Parížskej dohode, by zámerom mali byť celkovo nulové emisie – rovnováha medzi uhlíkovými emisiami a absorpciou. 

 

Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Zdroje:

https://www.minzp.sk/spravy/2019/jul/v-boji-proti-klimatickej-zmene-nezostava-slovensko-bokom.html

https://www.minzp.sk/files/odbor-politiky-zmeny-klimy/strategia-adaptacie-sr-zmenu-klimy-aktualizacia.pdf

Fotozdroj:

https://www.flickr.com/photos/eu2019fi/48255271827/in/album-72157709569970082/

Ilustračné foto: pixabay.com (jodylehigh)

 

Súvisiace:

Hore
TVT 2019
QUARK
Bratislavská vedecká cukráreň
Aurelium - centrum vedy
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jeseň
kúpa časopisov jún 2016
Publikácie Veda v CENTRE
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Extrapolácie 2019
Zaujímavosti vo vede
Chrípka môže postihnúť hocikoho a s ňou súvisiace závažné problémy sa môžu ukázať v akomkoľvek veku.
Zistite viac