Zmena klímy nie je iba výzvou budúcnosti, ale je realitou už dnes


Zmena klímy nie je iba výzvou budúcnosti, ale je realitou už dnes

Boj s klimatickou zmenou a prechod na obehové hospodárstvo patria medzi priority Ministerstva životného prostredia SR. Na Slovensku sa už podarilo znížiť emisie skleníkových plynov o viac ako 40 percent oproti roku 1990. Každé ďalšie zníženie však bude náročnejšie a bude nevyhnutné, aby sa zavádzali nové technológie.

Envirorezort podporuje ukončenie ťažby uhlia na Hornej Nitre. Na základe vládou schváleného akčného plánu sa uhlie v nováckej elektrárni prestane spaľovať po roku 2023, ťažba sa ukončí medzi rokmi 2025 – 2027 a v najbližšom období sa môže začať s transformáciou regiónu.

Ochrana prírody

Prvým čítaním parlamentu prešla Novela zákona o ochrane prírody, pretože naše lesy sú pre klímu zásadné. Podobne je tu legislatíva o vykurovacích telesách, ktorá upravuje systém obchodovania s emisiami. V Slovenskej republike sa vynakladajú zásadné investície do zatepľovania budov, aby sa znížila ich energetická náročnosť. Podstatnou oblasťou boja so zmenou klímy a podporou obehového hospodárstva je tiež boj proti odpadu, obzvlášť plastovému. Envirorezort spoplatnil ľahké plastové tašky a zaviedol povinnosť predajcov ponúkať ekologickú alternatívu.

Do druhého čítania v parlamente sa už dostala legislatíva, ktorou sa zavedie zálohovanie jednorazových plastových obalov na nápoje, teda PET fliaš a plechoviek. V legislatívnom procese je novela zákona o odpadoch, ktorá okrem iného zakáže uvádzať na slovenský trh jednorazové plastové výrobky. Všetky tieto opatrenia podporujú šetrné zaobchádzanie s prírodnými zdrojmi. Pomôcť zvýšiť efektivitu využívania zdrojov a materiálov pomáhajú aj motivačne nastavené poplatky za uloženie odpadov na skládky.

Prechod na zelené hospodárstvo

Pod hlavičkou procesu prechodu na zelené hospodárstvo (Transition to Green Economy – T2gE), ktorý bol spustený v roku 2016 počas slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie, envirorezort ozeleňuje Slovensko. V posledných troch rokoch urobil kus práce k prechodu na nízkouhlíkovú a obehovú ekonomiku.

Ministerstvo životného prostredia SR v spolupráci s OECD pripravilo štúdiu „Zvýšenie efektívnosti využívania zdrojov v Slovenskej republike“ a v spolupráci so Svetovou bankou aj Nízkouhlíkovú štúdiu, ktorá sa stala podkladom pre Nízkouhlíkovú stratégiu rozvoja Slovenska do roku 2030 s výhľadom do roku 2050“. Práve táto stratégia bude kľúčová k nastaveniu klimatickej politiky a nízkouhlíkových cieľov Slovenska, pretože prinesie konkrétne čísla a údaje. Hotová by mala byť do konca roka 2019.

Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy

Hlavným cieľom aktualizovanej „Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy do roku 2025 s výhľadom do roku 2030“ je zlepšiť pripravenosť Slovenska čeliť nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy, priniesť čo najširšiu informáciu o súčasných adaptačných procesoch na Slovensku a na základe ich analýzy ustanoviť inštitucionálny rámec ako ordinačný mechanizmus na zabezpečenie účinnej implementácie adaptačných opatrení na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach, ako aj zvýšiť celkovú informovanosť o tejto problematike.

 Minister životného prostredia SR László Sólymos a fínska ministerka životného prostredia Krista Mikkonen v Helsinkách

Minister životného prostredia SR László Sólymos a fínska ministerka životného prostredia Krista Mikkonen v Helsinkách

Otázky súvisiace s klimatickou zmenou boli na programe neformálneho rokovania Rady ministrov životného prostredia Európskej únie, ktoré sa konalo v dňoch 11. – 12. júla 2019 v Helsinkách. Slovenskú delegáciu viedol podpredseda vlády a minister životného prostredia Slovenskej republiky László Sólymos. V rámci rokovaní sa zástupcovia európskej dvadsaťosmičky zamerali na znižovanie dôsledkov klimatickej zmeny, podporu obehového hospodárstva a diskusiu o cieľoch v ochrane biodiverzity po roku 2020.

„Zmena klímy nie je iba výzvou budúcnosti, ale je realitou už dnes. Ovplyvní budúcnosť ďalších generácií, a preto je dôležité, aby sme nastavovali globálne ciele, ako napríklad Parížska dohoda. Slovensko ako aj Európska únia patria k tým zodpovednejším. Všetky zákony, ktoré na ministerstve životného prostredia prijímame, sa klimatickej zmeny týkajú,“ povedal László Sólymos.

Európska únia by mala pred blížiacim sa septembrovým samitom OSN o zmene klímy prijať spoločnú pozíciu k otázke zvyšovania ambícií, k bezuhlíkovému rastu a k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050. Na programe bola preto aj diskusia o dlhodobej strategickej vízii pre klimaticky neutrálne hospodárstvo. Pre zosúladenie klimatickej politiky Európskej únie s cieľom 1,5 stupňa Celzia, ktorý je zakotvený v Parížskej dohode, by zámerom mali byť celkovo nulové emisie – rovnováha medzi uhlíkovými emisiami a absorpciou. 

 

Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Zdroje:

https://www.minzp.sk/spravy/2019/jul/v-boji-proti-klimatickej-zmene-nezostava-slovensko-bokom.html

https://www.minzp.sk/files/odbor-politiky-zmeny-klimy/strategia-adaptacie-sr-zmenu-klimy-aktualizacia.pdf

Fotozdroj:

https://www.flickr.com/photos/eu2019fi/48255271827/in/album-72157709569970082/

Ilustračné foto: pixabay.com (jodylehigh)

 

Súvisiace:

Hore
Vedec roka 2018
QUARK
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2019
Publikácie Veda v CENTRE
výtvarná súťaž TVT 2019
Aurelium - centrum vedy
TVT 2018 články
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Hlavnými zložkami krvi sú červené krvinky, biele krvinky a krvné doštičky.
Zistite viac