Na jednom mieste – Žitnom ostrove – nájdete 10 miliárd m³ tej najlepšej pitnej vody
Tak často hľadáme senzácie v zahraničí, že si nevšimneme, čo máme doma. Slovenskí vedci však biologický zázrak – Žitný ostrov – poznajú podrobne. Je doslova zdrojom života pre celé západné Slovensko, ktoré napája vodou. Posledné prieskumy hovoria, že kvalita vody na Žitnom ostrove dosahuje svoje maximá.
Na jednom malom území sa v podloží nachádza 10 miliárd m³ tej najlepšej pitnej vody. Odborníci z vodárenskej oblasti jej hovoria „surová voda“. Vďaka vedeckému výskumu, ktorý sa pravidelne vedie na Žitnom ostrove, sa zistilo, že miestna voda nepotrebuje žiadne špeciálne úpravy a spĺňa vzácnu kategóriu A1 – keď surovú vodu nie je nutné nijako inak čistiť a ani ošetrovať. Ako vraví Ing. Monika Karácsonyová, PhD. z Výskumného ústavu vodného hospodárstva: „Takáto voda sa len dezinfikuje. Má tie najlepšie parametre a dokonalú schopnosť vlastnej obnovy. Kategória vody A1 je charakteristická pre celú oblasť Žitného ostrova. Bratislavská vodárenská spoločnosť pravidelne monitoruje zloženie vody vďaka umiestneným sondám.“ Keďže Dunaj a jeho ramená neustále menili svoj smer, vznikli riečne uloženiny v podobe tzv. aluviálnych nív. Ich materiál sa skladá zo štrkov, z pieskov a hlín. Množstvo podzemnej vody závisí od rozsahu, mocnosti a priepustnosti týchto sedimentov.
Niečo o Žitnom ostrove
Celý Žitný ostrov je obrovskou zásobárňou podzemných vôd a jednou z najúrodnejších poľnohospodárskych oblastí Slovenska. Nachádza sa na juhozápade Slovenska a so svojím miernym až mierne teplým podnebím je najúrodnejšou nížinou Slovenska. Povrch Žitného ostrova mierne klesá od Bratislavy smerom ku Komárnu. Tento malý sklon vznikol postupným ukladaním malých nánosov štrku, piesku a povodňových kalov. Nepatrný spád spôsobuje, že voda má sťažený odtok. Na Žitnom ostrove sa vyskytujú rôzne druhy pôd. Na západe v oblasti Podunajských Biskupíc, smerom na Šamorín a na východ od Dunajskej Stredy, kde je podzemná voda dostatočne hlboko, sú černozeme. Na obvode černozemí sú hnedozeme. Hoci Žitný ostrov má najmenší počet zrážok na celom území Slovenska (590 mm ročne), jeho najväčším bohatstvom je voda. Ako sme už uviedli, pod povrchom sa nachádza asi 10 miliárd m³ kvalitnej pitnej vody, ktorá je znova a znova doplňovaná vodou presakujúcou z riek.
Žitný ostrov ohraničuje z juhu koryto Dunaja, zo severu jeho rameno Malý Dunaj a na krátkom úseku aj Váh na východe (niekedy sa uvádza Vážsky Dunaj). Malý Dunaj sa od Dunaja odpája pri Bratislave a do Váhu sa vlieva pri Kolárove. Je to vlastne obrovský náplavový kužeľ, ktorý vytvoril Dunaj pod Bratislavou v období, keď sa rieka prerezávala cez Malé Karpaty a vstúpila do poklesávajúcej Malej dunajskej kotliny.
Ak Vás táto téma zaujala pozrite si viac o výskume na Žitnom ostrove:
- Peter Pišút a Juraj Procházka Univerzita Komenského, Prírodovedecká fakulta. Výskum je síce staršieho dáta, ale veľmi podrobne mapuje celú jedinečnosť Žitného ostrova.
- http://sbs.sav.sk/SBS1/bulletins/docs/bulletin34_1/Bulletin-SBS_2012_Pisut-Prochazka.pdf
- Ďalším zdrojom informácie je štúdia Mgr. Emílie Šebovej – Ústav hydrológie SAV
- http://147.213.145.2/ah_articles/2011_12_2_Sebova_151.pdf
Autor: Jasmína Stauder
Foto: Wikipedia