Život na hranici zániku – možnosti zachovania halofytov vo flóre Slovenska

10. máj. 2019 • Biologické vedy

Život na hranici zániku – možnosti zachovania halofytov vo flóre Slovenska

Slaniská patria medzi biotopy európskeho významu s výskytom veľkého množstva ohrozených druhov rastlín. V rámci Európy je centrum rozšírenia vnútrozemských slaniskových biotopov v Panónskej nížine, kde však došlo v ostatných desaťročiach k ich výraznému ústupu, najmä v jej severnej a severozápadnej časti. Na Slovensku sú v súčasnosti jednoznačne najviac ohrozenými biotopmi. Na Podunajskej nížine, kde mali ťažisko rozšírenia u nás, ich z približne 8 300 ha zostalo menej ako 500, inde už prakticky zanikli a situácia sa naďalej zhoršuje. Konštatuje to RNDr. Daniel Dítě, PhD., Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV v rámci projektu Život na hranici zániku – možnosti zachovania halofytov vo flóre Slovenska (Life on the border of extinction – surviving potential of halophytes in Slovakia). Projekt trvá v období 1. 1. 2016 – 31. 12. 2019.

„Projekt nadväzuje na vlastný predchádzajúci ekologický a cenologický výskum halofytných rastlinných spoločenstiev, ako aj možností ich udržania a obnovy v Panónskej oblasti. Dlhodobo sa na túto problematiku zameriavame najmä na severnej hranici prirodzeného areálu slaniskovej vegetácie – na Podunajskej a Východoslovenskej nížine. Venujeme sa predovšetkým v slovenskej flóre vzácnym a ohrozeným slanomilným druhom, z ktorých sa viaceré ocitli na hranici vymiznutia. Ich výskyt je v súčasnosti obmedzený na posledné lokality, existujúce na značne fragmentovaných zvyškoch prirodzených stanovíšť, prípadne už iba na ľudskými aktivitami podmienených, sekundárnych biotopoch,“ uviedol zodpovedný riešiteľ.

Po podrobnom spracovaní ich historického a súčasného rozšírenia a detailnom poznaní ostávajúcich populácií sa vedci zamerajú na komplexné štúdium ekologických, vegetačných a abiotických faktorov podmieňujúcich ich prežívanie v súčasných podmienkach a s cieľom zistiť možnosti ich udržania vo flóre Slovenska.

Medzi ciele projektu patria: 

  1. Vypracovať prehľad historického a recentného rozšírenia dosiaľ nedostatočne spracovaných halofytov na Slovensku: Atriplex littoralis, Blackstonia acuminata, Cirsium brachycephalum, Galatella cana, Heleochloaalopecuroides, Plantago maritima, Plantago tenuiflora, Scorzonera parviflora, Tripolium pannonicum.
  2. Pre vybrané charakteristické a zároveň ohrozené slaniskové druhy Artemisa santonicum subsp. patens, Camphorosma annua, Crypsis aculeata, Hordeum geniculatum, Pholiurus pannonicus, Plantago tenuiflora a Tripolium pannonicum získať a následne vyhodnotiť všetky dostupné ekologické a vegetačné dáta z lokalít výskytov v optimálnych podmienkach slaniskovej vegetácie v rozličných častiach Panónskej nížiny (pôdne vlastnosti, vegetačné pomery, spôsob obhospodarovania). Vyhodnotiť a porovnať so situáciou na Slovensku.
  3. Strhnutím vegetačného krytu vytvoriť podmienky na obnovu populácie druhu Crypsis aculeata (prípadne spoločenstva Crypsietum aculeatae) na poslednej známej slovenskej lokalite v Tvrdošovciach. Následne sledovaním sekundárnej sukcesie a vývoja populácie nájsť optimálne podmienky prežitia druhu in situ.
  4. Pomocou riadeného terénneho experimentu na slanisku Siky pri Močenku zaznamenať a vyhodnotiť zmeny v populácii druhu Hordeum geniculatum a vegetačné zmeny v druhovo najbohatšom spoločenstve slovenských slanísk, v asociácii Hordeetum hystricis v reakcii na obnovu pasenia. Obdobne, riadeným experimentom sledovať a vyhodnotiť zmeny vo zvyškoch halofytných porastov s dominanciou druhu Galatella punctata po obnovení pastvy v NPR Kamenínske slanisko.
  5. Pomocou opakovaného zberu dát na trvalých plochách vyhodnotiť časovo-priestorové zmeny zvyškov halofytnej vegetácie na slaniskách Jatov, Čistiny a Pavel pri Komárne na plochách s rôznym využívaním so zreteľom na druhy Artemisia santonicum subsp. patens, Camphorosma annuaa Tripolium pannonicum a ich ekologické nároky.
  6. Zmapovať výskyt všetkých prítomných druhov halofytov na vybraných úsekoch cestných komunikácií na Podunajskej nížine.

Medzinárodná vedecká spolupráca je rozbehnutá s inštitúciami ako Botanical Institute of the Hungarian Academy of Sciences (dr. Molnár Zsolt, dr. Bíró Marianna) a tiež Nyugat Magyarországi egyetem, Sopron, Maďarsko (dr. Király Gergely), či Katedra botaniky, Masarykova univerzita v Brne, Česká republika (doc. Vít Grulich, doc. Michal Hájek) a University of Belgrade, Faculty of Agriculture, Belehrad, Srbsko (asoc. prof. Zora Dajić-Stevanović).

 

Informácie poskytol: RNDr. Daniel Dítě, PhD.

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com /Couleur/

Uverejnila: VČ

 

Súvisiace:

Články
Hore
QUARK
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2019
Publikácie Veda v CENTRE
výtvarná súťaž TVT 2019
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
TVT 2018 články
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Srdce je sval kužeľovitého tvaru.
Zistite viac