Život na hranici zániku – možnosti zachovania halofytov vo flóre Slovenska

10. máj. 2019 • Biologické vedy

Život na hranici zániku – možnosti zachovania halofytov vo flóre Slovenska

Slaniská patria medzi biotopy európskeho významu s výskytom veľkého množstva ohrozených druhov rastlín. V rámci Európy je centrum rozšírenia vnútrozemských slaniskových biotopov v Panónskej nížine, kde však došlo v ostatných desaťročiach k ich výraznému ústupu, najmä v jej severnej a severozápadnej časti. Na Slovensku sú v súčasnosti jednoznačne najviac ohrozenými biotopmi. Na Podunajskej nížine, kde mali ťažisko rozšírenia u nás, ich z približne 8 300 ha zostalo menej ako 500, inde už prakticky zanikli a situácia sa naďalej zhoršuje. Konštatuje to RNDr. Daniel Dítě, PhD., Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV v rámci projektu Život na hranici zániku – možnosti zachovania halofytov vo flóre Slovenska (Life on the border of extinction – surviving potential of halophytes in Slovakia). Projekt trvá v období 1. 1. 2016 – 31. 12. 2019.

„Projekt nadväzuje na vlastný predchádzajúci ekologický a cenologický výskum halofytných rastlinných spoločenstiev, ako aj možností ich udržania a obnovy v Panónskej oblasti. Dlhodobo sa na túto problematiku zameriavame najmä na severnej hranici prirodzeného areálu slaniskovej vegetácie – na Podunajskej a Východoslovenskej nížine. Venujeme sa predovšetkým v slovenskej flóre vzácnym a ohrozeným slanomilným druhom, z ktorých sa viaceré ocitli na hranici vymiznutia. Ich výskyt je v súčasnosti obmedzený na posledné lokality, existujúce na značne fragmentovaných zvyškoch prirodzených stanovíšť, prípadne už iba na ľudskými aktivitami podmienených, sekundárnych biotopoch,“ uviedol zodpovedný riešiteľ.

Po podrobnom spracovaní ich historického a súčasného rozšírenia a detailnom poznaní ostávajúcich populácií sa vedci zamerajú na komplexné štúdium ekologických, vegetačných a abiotických faktorov podmieňujúcich ich prežívanie v súčasných podmienkach a s cieľom zistiť možnosti ich udržania vo flóre Slovenska.

Medzi ciele projektu patria: 

  1. Vypracovať prehľad historického a recentného rozšírenia dosiaľ nedostatočne spracovaných halofytov na Slovensku: Atriplex littoralis, Blackstonia acuminata, Cirsium brachycephalum, Galatella cana, Heleochloaalopecuroides, Plantago maritima, Plantago tenuiflora, Scorzonera parviflora, Tripolium pannonicum.
  2. Pre vybrané charakteristické a zároveň ohrozené slaniskové druhy Artemisa santonicum subsp. patens, Camphorosma annua, Crypsis aculeata, Hordeum geniculatum, Pholiurus pannonicus, Plantago tenuiflora a Tripolium pannonicum získať a následne vyhodnotiť všetky dostupné ekologické a vegetačné dáta z lokalít výskytov v optimálnych podmienkach slaniskovej vegetácie v rozličných častiach Panónskej nížiny (pôdne vlastnosti, vegetačné pomery, spôsob obhospodarovania). Vyhodnotiť a porovnať so situáciou na Slovensku.
  3. Strhnutím vegetačného krytu vytvoriť podmienky na obnovu populácie druhu Crypsis aculeata (prípadne spoločenstva Crypsietum aculeatae) na poslednej známej slovenskej lokalite v Tvrdošovciach. Následne sledovaním sekundárnej sukcesie a vývoja populácie nájsť optimálne podmienky prežitia druhu in situ.
  4. Pomocou riadeného terénneho experimentu na slanisku Siky pri Močenku zaznamenať a vyhodnotiť zmeny v populácii druhu Hordeum geniculatum a vegetačné zmeny v druhovo najbohatšom spoločenstve slovenských slanísk, v asociácii Hordeetum hystricis v reakcii na obnovu pasenia. Obdobne, riadeným experimentom sledovať a vyhodnotiť zmeny vo zvyškoch halofytných porastov s dominanciou druhu Galatella punctata po obnovení pastvy v NPR Kamenínske slanisko.
  5. Pomocou opakovaného zberu dát na trvalých plochách vyhodnotiť časovo-priestorové zmeny zvyškov halofytnej vegetácie na slaniskách Jatov, Čistiny a Pavel pri Komárne na plochách s rôznym využívaním so zreteľom na druhy Artemisia santonicum subsp. patens, Camphorosma annuaa Tripolium pannonicum a ich ekologické nároky.
  6. Zmapovať výskyt všetkých prítomných druhov halofytov na vybraných úsekoch cestných komunikácií na Podunajskej nížine.

Medzinárodná vedecká spolupráca je rozbehnutá s inštitúciami ako Botanical Institute of the Hungarian Academy of Sciences (dr. Molnár Zsolt, dr. Bíró Marianna) a tiež Nyugat Magyarországi egyetem, Sopron, Maďarsko (dr. Király Gergely), či Katedra botaniky, Masarykova univerzita v Brne, Česká republika (doc. Vít Grulich, doc. Michal Hájek) a University of Belgrade, Faculty of Agriculture, Belehrad, Srbsko (asoc. prof. Zora Dajić-Stevanović).

 

Informácie poskytol: RNDr. Daniel Dítě, PhD.

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com /Couleur/

Uverejnila: VČ

 

Súvisiace:

Články
Hore
kúpa časopisov jún 2016
Publikácie Veda v CENTRE
TVT 2019
QUARK
Bratislavská vedecká cukráreň
Aurelium - centrum vedy
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jeseň
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Extrapolácie 2019
Zaujímavosti vo vede
Skleróza multiplex je v našich zemepisných šírkach najčastejším neurologickým ochorením.
Zistite viac